Škandál Barclays siaha až k centrálnej banke

Starec, som ti fakt zaviazaný! Niekedy po robote sa zastav, otvoríme si fľašu šampanského. Drahého šampanského. Za vďačnosťou nemenovaného bankového obchodníka s cennými papiermi adresovanou kamarátovi z Barclays nebolo nič štandardné. Potreboval zmanipulovať dolárový Libor, medzibankovú sadzbu, od ktorej sa odvíjajú mnohé ceny, ako aj sadzby pre vklady, úvery alebo deriváty. „Ak zostane na rovnakej úrovni, som mŕtvy muž,“ hovoril. Nezostal, Barclays v ten deň potvrdila cenu trojmesačných sadzieb o pol percentného bodu nižšie než deň predtým.

Historická pokuta

Za manipuláciu medzibankovými sadzbami si Barclays minulý týždeň vyslúžila niekoľko historicky najvyšších pokút od britských a amerických regulátorov. Dohromady má zaplatiť 453 miliónov dolárov. Nebolo to len za prípad spomínaný v úvode. Široko používanými medzibankovými sadzbami tvorenými v Londýne Barclays manipulovala rutinne aspoň štyri roky, aby sebe a blízkym zabezpečila zisk.

Podľa vyšetrovateľov v banke vôbec nefungoval takzvaný čínsky múr, ktorý mal zabezpečiť, aby obchodníci brániaci záujmy banky a klientov nekomunikovali s tými, ktorí sa na tvorbe medzibankových sadzieb podieľajú. Keď britský dohľad Financial Services Authority skúmal 111 požiadaviek obchodníkov od januára 2006 do augusta 2007 na dolárový Libor, zistil, že banka v drvivej väčšine prispela k tvorbe medzibankovej sadzby tak, ako si to želali obchodníci. Len 14 percent prípadov bolo iných.

Tvorcovia medzibankovej sadzby Libor – 6 až 18 najväčších svetových bankových inštitúcií – majú nezávisle každý deň referovať Britskej bankovej asociácii v Londýne svoj odhad nákladov, za ktoré si vedia banky vzájomne požičiavať na rôzne dlhý čas. Po vylúčení extrémnych dát sa z ich odhadov urobí priemer. Podobne sa tvorí sadzba Euribor, z podkladov 43 bánk ho počíta Európska banková federácia. Tieto referenčné sadzby sa potom používajú pre finančné produkty od úrokových derivátov, ktorých objem sa odhaduje na stovky biliónov dolárov až po hypotéky či kreditky. A tak sa dotýkajú veľmi širokého spektra finančných klientov po celom svete.

Aj keď Barclays sama nemohla výrazne ovplyvňovať vývoj medzibankových sadzieb, predsa dôveryhodnosť tohto dekády starého finančného nástroja naštrbila. Vážnejšie to môže byť o to viac, že nemusela byť jediná, kto sadzbou hýbal podľa toho, ako mu to práve vyhovovalo. Regulátori vyšetrujú pre podobné podozrenia ďalších 18 bánk, medzi nimi aj také mená ako Citigroup, Royal Bank of Scotland, Lloyds Banking Group či Deutsche Bank.

Klamala v kríze

Vyšetrovanie Liboru sa začalo už v roku 2008. Pár mesiacov po tom, ako Wall Street Journal priniesol článok o niektorých veľkých svetových bankách reportujúcich nedôveryhodne nízke náklady za pôžičky pre stanovenie Liboru, aby nevyzerali zúfalo. Švajčiarska UBS sľúbila pomôcť pri vyšetrovaní sadzieb Liboru už v roku 2009, keď podpísala s USA dohodu o klientoch s podozrením na daňové úniky. Vlani v lete za spoluprácu pri vyšetrovaní dostala istý stupeň imunity. Barclays bola podľa Bloombergu prvou bankou, ktorá poskytla – ako zhodnotilo americké ministerstvo spravodlivosti – „rozsiahlu a zmysluplnú spoluprácu“.

Ukázala, že okrem manipulácie medzibankových sadzieb pre finančný profit obchodníkov zostal na Barclays ešte jeden šrám. V roku 2008 v čase finančnej krízy, keď sa medzibankové sadzby stali akýmsi indikátorom dôvery medzi bankami, mali zamestnanci Barclays na príkaz zhora falšovať náklady, za ktoré si banka požičiavala. Uvádzali nižšie číslo, len aby banka nevyzerala horšie oproti konkurentom a neznížilo to jej reputáciu či neprinieslo zlé titulky v novinách.

Vyšetrovatelia podľa Reuters uviedli len toľko, že príkazy išli od „senior manažmentu“. Otázkou zostáva, ako vysoko boli v riadiacej hierarchii. Výkonný šéf banky Bob Diamond, ako aj šéf investičného oddelenia s ďalšími ľuďmi sa v odpovedi na túto aféru vzdali bonusov za minulý rok. V pondelok potom oznámil rezignáciu predseda predstavenstva Marcus Agius, ktorý tak prevzal zodpovednosť za manipulovanie Liboru. O deň neskôr tlak nezvládol ani B. Diamond.

Bývalý šéf Barlays bude dnes popoludní odpovedať na otázky poslancov v britskom parlamente. „Grilovanie“ môže odhaliť oveľa širšie pozadie škandálu. Objavujú sa totiž náznaky, že o problémoch s manipuláciou sadzby Libor mohli vedieť aj ľudia z britskej centrálnej banky, spomína sa viceguvernér Paul Tucker, či dokonca členovia vlády. BBC špekuluje, že B. Diamond môže vystúpenie v parlamente využiť na vendetu voči politikom, ktorí ho dotlačili k rezignácii.

Podľa profesora práv z Florida University Jerryho W. Markhama, ktorého agentúra Bloomberg citovala ako bývalého šéfa amerického dohľadu nad derivátmi, je zaplatenie pokuty britskou Barclays precedens, ktorý vytvorí tlak aj na ostatné banky. Aby sa mimosúdne vykúpili. Bankári sa vyšetrovaniu neubránia. Najmä tí britskí sa však obávajú, že sa teraz začne hon na čarodejnice. A prídu nové regulácie.