K Rusku patrí nielen vodka a balet, ale aj vášeň pre hodinky. „Marx, Engels, Rolex,“ zhrnul kedysi svoje dojmy jeden západný návštevník. Rusi však môžu odpovedať: „cár Peter, Gagarin, Raketa“. V najstaršej ruskej továrni založenej v roku 1721 na cárov príkaz, dodnes vyrábajú hodinky, ktorých názov inšpiroval let prvého kozmonauta.
Na Západe však bol prijatý skôr ako hrozivá narážka na sovietske rakety s jadrovými hlavicami. Ostatne hodinky s 24-hodinovým ciferníkom sa hodili polárnikom, ako aj posádkam atómových ponoriek. Nechýbal ani model pre slepcov s vyklápacím sklíčkom.
Továreň v „ruskom Versailles“ a „metropole fontán“, čiže Petrodvorci pri Sankt Peterburgu, pôvodne opracovávala kamene určené pre letný cársky palác Petergof. Rezidencia Romanovovcov na brehoch Baltského mora dodnes zostáva magnetom pre státisíce turistov. Neďaleká továreň, ktorá sa na výrobu hodiniek vrhla po druhej svetovej vojne, teda viac než dve storočia po svojom vzniku, je skôr záležitosťou pre fajnšmekrov.
Na mesiac všetkých prepustili
Možno paradoxne, možno historicky spravodlivo, podnik v časoch trhovej ekonomiky spasili pred krachom aristokratickí potomkovia cárových dvoranov, ktorí pred tromi rokmi v úlohe domácich a zahraničných investorov Raketu prevzali. Kreslo v dozornej rade dostal aj jeden z Romanovcov, člen niekdajšej vládnucej dynastie.
Krátko nato celé osadenstvo fabriky dostalo od nových šéfov „padáka“.
„S pracovníkmi bolo mnoho problémov. Pracovali tak, ako boli zvyknutí celý život, nechceli sa naučiť nič nového, trucovali,“ vysvetlil francúzsky dizajnér s ruskými koreňmi Jacques von Polier, ktorý stál pri zrode vpádu do súkolesia zvyškov kedysi mocného sovietskeho hodinárskeho priemyslu.
Po mesačnej prestávke však vedenie firmy prijalo takmer všetkých zamestnancov späť. „Psychologický ťah“ sa podľa časopisu Forbes vyplatil: motivácia navrátilcov prudko stúpla.
„Kedysi bolo povolených päť percent chýb z päťmiliónovej výroby. Teraz je percento nevyhovujúcich kusov nula,“ povedal ČTK jeden z riaditeľov Anatolij Čerdancev. Podnik sa z továrne zmenil na manufaktúru, kde sa väčšina operácií uskutočňuje ručne.
Zatiaľ prerába
Aj pre investorov sa však „hobby“ zmenilo na seriózne podnikanie. Nastúpili švajčiarski špecialisti so skúsenosti zo známych značiek Rolex, Breguet, Piaget, Omega či Maurice Lacroix.
Rakety sú omnoho lacnejšie, predávajú sa v cene od sedemtisíc do 24-tisíc rubľov (približne 173 až 593 eur). A namiesto kozmonautov hodinky z Petrohradu propaguje modelka Natalija Voďanovová, v anglickej transkripcii známa skôr ako Natalia Vodianova.
Posledný ruský závod, ktorý svoje hodinky už polstoročie vyrába od A po Z, už nechrlí milióny strojčekov. Nové časy ho donútili staviť radšej na kvalitu než na kvantitu. S ročnou výrobou okolo 30-tisíc hodiniek je však podnik v strate. Investori prerábajú približne 100-tisíc dolárov mesačne. Veria však, že znásobením produkcie a vývozom súčiastok do Švajčiarska sa podarí o pár rokov situáciu zvrátiť. Hodili by sa aj zákazky od štátu – a tak „rakety“ dostal aj vrchný veliteľ nielen raketových vojsk, prezident Vladimir Putin.
Precedens by tu bol. „Rusi začali od nuly,“ písala talianska tlač v časoch perestrojky, keď prvý sovietsky prezident Michail Gorbačov sledoval čas na „imidžových“ raketách s veľkou nulou na ciferníku namiesto dvanástky.
Zdroj: Raketa.com
Ilustračné foto - Raketa.com
