Záhadní ukrajinskí investori, ktorí na Gemeri vlastnia bansko-úpravárenskú spoločnosť Siderit Nižná Slaná, dostali od slovenskej vlády vianočný darček. Takmer presne na deň, keď sa východne od slovenských hraníc slávi narodenie Krista, schválila ich firme štátnu pomoc 183 miliónov korún.
Prísľub takého balíka pre neperspektívny podnik, do ktorého majitelia v posledných rokoch investovali zanedbateľné množstvo peňazí, musel vlastníkov potešiť. Kto to v skutočnosti je a čomu sa na Ukrajine venuje, nie je podľa dostupných informácií známe.
Drankajúca firma
O štátnu dotáciu na modernizáciu výroby, ktorá by znížila vysokú spotrebu energie, žiadali majitelia gemerského podniku viackrát.
Začiatkom milénia chceli od vlády 180 miliónov korún, teda rovnakú sumu, o akú ide teraz. V tom čase boli vlastníkmi slovenskí podnikatelia.
No ich firma Želba, ktorej súčasťou bol aj závod v Nižnej Slanej, skrachovala. Predajom konkurznej podstaty získal podnik nového majiteľa. Spoločnosť Siderit, ktorú kontrolujú ukrajinskí investori.
Jej konateľ Viačeslav Semenov v roku 2005 v rozhovore pre TREND povedal, že firma 49708>sa nebude uchádzať o štátnu pomoc. Do modernizácie technológií plánoval dať 155 miliónov korún.
Peniaze mali pochádzať z vlastných zdrojov závodu a bankových úverov. Ale žiadna banka nebola Sideritu ochotná požičať. Počas troch rokov svojej vlády v ňom ukrajinskí podnikatelia preinvestovali 66 miliónov korún.
Teraz zmenil V. Semenov názor. Tvrdí, že Siderit sa bez štátnej pomoci nezaobíde a aby prežil, potrebuje investovať omnoho viac, než pôvodne plánoval. Náklady na sanáciu fabriky vyčíslil na 367 miliónov korún. Do tejto výšky sa podľa jeho slov vyšplhali hlavne pre zmenenú situáciu na trhu s energiami.
V roku 2004 boli vysoké len ceny plynu, teraz vraj fabriku kvári aj stúpajúca cena elektriny. Minulý rok musela pre neschopnosť platiť za dodávky plynu na istý čas 65322>zastaviť výrobu a poslať na dovolenku časť zamestnancov.
Okrem toho sa ukázalo, že Siderit potrebuje odkrývať ďalšie zásoby železnej rudy. Desiateho januára tohto roku slovenská vláda schválila, že Sideritu uhradí polovicu z balíka peňazí, ktoré podľa názoru manažérov potrebuje na modernizáciu. Zvyšok má zaplatiť sám.
Bez perspektívy
|
V. Semenov: Banky nás odmietali, lebo neverili našim schopnostiam vrátiť požičané peniaze. |
Siderit je firma, ktorá z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie. Jej súčasťou je baňa na ťažbu železnej rudy a závod, v ktorom sa vydolovaná surovina spracováva na vysokopecné pelety. Tie sa využívajú v oceliarskom priemysle pri tavení železa.
Spoločnosti, ktorá takmer všetku produkciu predáva košickým oceliarňam U.S. Steel, na trhu konkurujú predovšetkým dodávatelia z Ukrajiny a Ruska.
Pracujú s podstatne nižšími nákladmi na energie. Aj po prípadnej investícii do úspory výrobných nákladov bude gemerský podnik za konkurenciou zaostávať.
Priznáva to aj jeho konateľ. Okrem nižších cien, za ktoré kupujú energie podobné závody nachádzajúce sa za východnými hranicami, spomína aj ďalšie hendikepy fabriky. Vyššie mzdové náklady. Alebo hlbinné dolovanie suroviny, ktoré je nákladnejšie než povrchová ťažba na Ukrajine či v Rusku.
Okrem toho, vyťažená železná ruda v Nižnej Slanej podľa V. Semenova nespĺňa kvalitatívne parametre potrebné na výrobu vysokopecných peliet. Preto sa musí ďalej spracovávať, aby sa zvýšil obsah jej železorudného koncentrátu.
Siderit má momentálne zásoby železnej rudy na maximálne päť rokov ťažby. Vďaka dotácii od štátu na modernizáciu a odkrývanie ďalších zásob rudy môže fabrika fungovať najviac dvadsať rokov. Po tomto období pravdepodobne definitívne ukončí existenciu. Spracovávanie železnej rudy dovezenej z cudziny by ho pre vysoké prepravné náklady uživiť nedokázalo.
Sociálny podnik
Štát sa teda rozhodol dotovať neperspektívny podnik. Argumentuje sociálnou situáciou v regióne. „V Siderite pracuje takmer 600 ľudí, ktorí by po krachu fabriky mali minimálnu šancu nájsť si ďalšie zamestnanie,“ tvrdí Rudolf Šembera, hlavný štátny radca odboru energetickej politiky sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva.
Upozorňuje, že ku každému pracovnému miestu treba prirátať ďalšie tri miesta, ktoré na seba nadväzuje. Spomína aj vplyv na región. Z Nižnej Slanej pochádza minimum zamestnancov Sideritu.
Väčšina z nich za prácou dochádza autobusmi z mestečka Dobšiná a hlavne z Rožňavy. Ak sa zrušia ich pracovné miesta, firma, ktorá prevádzkuje autobusovú dopravu, pravdepodobne zredukuje počet spojov. „Veľa ďalších ľudí stratí šancu dochádzať za prácou,“ argumentuje R. Šembera.
Pri rozhovore na ministerstve hospodárstva boli aj dvaja manažéri Sideritu. Ekonomický riaditeľ Ondrej Bolaček a technický riaditeľ Ján Bernáth. Štátny radca ich podľa vlastných slov prizval, aby pomohli čo najlepšie vysvetliť problematiku štátnej dotácie. Východniari boli pri debate miestami aktívnejší než štátny radca.
Reportér TRENDU ich musel niekoľkokrát upozorniť, že ho pri téme „štátna dotácia pre Siderit“ v súvislosti s postupom štátu viac zaujíma názor pracovníka ministerstva. R. Šembera vtedy podotkol, že sa v problematike vyznajú a ich slová môže prezentovať ako jeho názor.
A tak sa TREND tiež dozvedel, že sociálny kolaps v Nižnej Slanej po niekoľkých rokoch, keď sa po prípadnej investícii do modernizácie minú zásoby železnej rudy, už hroziť nebude. Zúčastnení sa zhodli, že v tom čase už bude ekonomická situácia v regióne podstatne lepšia ako dnes.
Za niekoľko rokov prídu podľa nich investori, ktorí vytvoria nové pracovné miesta. Navyše, osadenstvo Sideritu má v priemere 45 až 48 rokov. Po plánovaných ešte zhruba 20 rokoch prevádzky budú zamestnanci už väčšinou v dôchodkovom veku.
Chýbajúce informácie
Aby štátna dotácia pre Siderit nebola v rozpore s pravidlami Európskej únie, rozhodla slovenská vláda, že jej dá podobu regionálnej pomoci na riešenie nedostatkov pre znevýhodnené regióny.
Peniaze do Nižnej Slanej pôjdu z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva. Poskytovať ich budú v priebehu nasledujúcich troch rokov, pričom najviac, 122,9 milióna korún uvoľní vláda v tomto roku.
Štátna dotácia možno ani teraz Siderit nezachráni. Ten musí polovicu z plánovaného objemu investícií financovať sám. Zatiaľ nie je jasné, či mu banky požičajú. Fabrika sa ešte pred tým, než požiadala o štátnu pomoc, neúspešne uchádzala o bankový úver v nižšej sume, ako má získať teraz.
Banky ju podľa V. Semenova odmietali, lebo neverili jej schopnostiam vrátiť požičané peniaze. Konateľ dúfa, že tento raz budú, vďaka schválenej štátnej dotácii, ústretovejšie. „Investor zvažuje ďalší postup,“ hovorí. Bližšie sa k plánom ukrajinských majiteľov fabriky vyjadriť nechcel. Nevie ani povedať, akým podnikateľským aktivitám sa vo svojej vlasti venujú.
Pred dvoma rokmi tvrdil, že podnikajú v oblasti špedície, elektrotechniky, ťažobného a gumárenského priemyslu, ako aj produkcie zliatinových výrobkov. „Na Slovensku už žijem štyri roky, preto neviem povedať, či sú tieto údaje ešte správne,“ vysvetľuje dôvody, pre ktoré nevie podať bližšie informácie o podnikateľoch, ktorých záujmy na Slovensku reprezentuje.
Siderit vlastní na Cypre registrovaná spoločnosť Glomeron Trading. Tá má byť podľa V. Semenova súčasť ukrajinskej holdingovej spoločnosti Interkontakt. Viac informácií o investorovi v Siderite sa TRENDU zistiť nepodarilo ani na ministerstve hospodárstva.
R. Šembera tvrdí, že ho podnikateľské aktivity ukrajinských investorov nezaujímali. Jeho práca je pripraviť pre Siderit štátnu pomoc. O. Bolaček podotkol, že počas minuloročného rokovania vlády v Rožňavskom okrese sa s ukrajinskými podnikateľmi stret-li premiér Robert Fico, minister vnútra Róbert Kaliňák a minister financií Ján Počiatek.
TREND oslovil týchto politikov s otázkou, či môžu potvrdiť túto informáciu a či vedia, v akej oblasti pôsobia investori vlastniaci Siderit. Do uzávierky prišla odpoveď len z tlačového odboru ministerstva financií.
Podľa nej bol J. Počiatek na rokovaniach v Rožňavskom okrese, no cieľom jeho návštevy nebolo rozhodovať o spoločnosti Siderit. Preto si aj vzhľadom na množstvo iných stretnutí, ktoré odvtedy absolvoval, nepamätá podrobnosti rokovaní uskutočnených minulý rok v októbri.
Ako strážiť peniaze
R. Šembera si nemyslí, že chýbajúce podrobnejšie informácie o investoroch v Siderite ohrozia účelnosť využitia štátnej dotácie. Ministerstvo hospodárstva bude uvoľňovať jednotlivé tranže postupne a vždy až po zdokladovaní, ako sa využili poskytnuté peniaze.
Nemá strach ani z toho, že modernizácia Sideritu bude hradená len zo štátnych peňazí. Túto možnosť pritom v rozhovore pre TREND V. Semenov nevylúčil. Spomenul, že v prípade neúspešného uchádzania sa Sideritu o bankový úver možno budú na jeho sanáciu stačiť aj peniaze štátu. Z nich firma dokáže uskutočniť opatrenia, ktorými by znížila spotrebu plynu, čo je pre jej ďalšie prežitie kľúčové.
Tento scenár štátny radca odmieta. Zdôrazňuje, že ministerstvo bude sledovať, či do prevádzky priebežne investuje aj Siderit. Ak zistí nepomer medzi tým, koľko zdrojov vynaložil štát a koľko súkromná firma, uvoľňovanie dotácie preruší.
Podmienky jej poskytovania pripravuje R. Šembera v týchto dňoch. Majú v nich byť zakomponované mechanizmy, ktoré zabránia zneužitiu štátnych peňazí. A dohliadnu vraj na to, aby štát neostal jediný investor, ktorý bude platiť modernizáciu Sideritu.
Foto – Ivan Fleischer
