Erin Callan - Full Circle Zdroj: Amazon.com
Efekt skleneného útesu (glass cliff effect) je jav v modernom korporátnom svete, keď sa do vedenia firiem dostávajú ženy často až vtedy, keď je problémová firma na pokraji bankrotu alebo tesne pred vypuknutím škandálu, ktorý môžu spoločnosť na trhu potopiť.
Keď sa firmám darí, v manažmente ostávajú muži - to je všeobecné pravidlo, ale keď sa finančné výsledky firmy zhoršujú, do čela následne putujú ženy-manažérky ako krízové riešenie. Často k dosadeniu žien na vedúce posty dôjde už neskoro, firmy nové šéfky do detailov nepoznajú, preto je logické, že vo svojom poslaní často zlyhávajú. Neskôr nesú za neúspech firiem vinu, ktorú si zosobňujú.
Takto sa stali šéfkami v Hewlett Packard Meg Whitman či Marissa Mayer v Yahoo. Obe v štruktúrach firiem nastolili akútne krízové opatrenia, zatiaľ s otáznym koncom. Šéfka Yahoo je kritizovaná za akvizície startupov, ktoré stáli miliardy dolárov a jej plán na oživenie nevyšiel. Spoločnosť musí kvôli zlým finančným výsledkom prepustiť 15 percent svojich zamestnancov a hedgový fond Starboard Value tlačí na odvolanie celej správnej rady vrátane M. Mayer, ktorá by mala zinkasovať odstupné 37 miliónov dolárov.
Jednou z menej úspešných žien vo vedení firmy je aj šéfka General Motors (GM) Mary Barra, ktorú povýšili v roku 2014 na CEO. O pár mesiacov neskôr automobilka čelila škandálu, ktorého výsledkom bolo masívne zvolávanie áut ku kontrolám a opravám. Dôvodom boli problematické zapaľovacie skrinky, ktoré spôsobili 124 úmrtí a stovky zranení a automobilka má na krku najmenej štyri tisícky oprávnených návrhov na kompenzáciu. Po faktickom bankrote a finančnej pomoci od vlády v roku 2009, šlo pre automobilku o ďalšiu podpásovku na silne konkurenčnom trhu. Psychologička Michelle Ryan z University of Exeter, ktorá za pojmom efektu skleneného útesu stojí, tvrdí, že šéfka GM je modelovým príkladom tohto efektu.
O niečo horšie dopadla dnes už 50-ročná Erin Callan, ktorá sa stala ani nie rok pred pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers jej finančnou šéfkou. Psychický tlak nezvládla a tri mesiace pred bankrotom banky rezignovala. Na takmer sedem rokov zmizla z verejného života a až na esej v denníku New York Times v roku 2013 o nej nikto nič nevedel. Reportérka magazínu Forbes Patricia Sellers po nej neúspešne pátrala niekoľko mesiacov. Po rokoch mlčania prichádza s knihou, ktorá sa môže stať pre fajnšmekrov ďalšou skladačkou do puzzle o finančnej kríze. Vo svojej autobiografii Full Circle: A Memoir of Leaning In Too Far and the Journey Back, ktorú vydala minulý týždeň, priznáva, že prechádzala vnútorným peklom a výčitkami zo zlyhania.
Keď pracovný život dominuje aj psychike
Erin Callan je príkladom ženy, ktorú poháňala až chorobná vášeň, aby bola v práci najlepšia. Vrhla sa do workoholizmu a pre prácu dokázala obetovať všetko. Stratila mužov, ktorí pri nej stáli a neskôr stratila aj seba. „Skutočne som bola v poriadku, keď som bola zahltená prácou, pretože len na nej mi záležalo,“ vyznáva sa. S odstupom času priznáva, že práci obetovala všetko – aj psychické zdravie. „Som modelovým príkladom toho, ak vaša práca dominuje vo vašom živote a nebol to pekný obraz,“ píše v knihe.
Wall Street je podľa nej divočina, v ktorej nemá ľútosť a osobný život miesto a ľudia, ktorí v tej divočine prežívajú, o tom vedia veľmi dobre. Keď šliapala po kariérnom rebríčku nahor, obdivovala svoju kolegyňu – investičnú bankárku, ktorá sa po dvoch týždňoch od pôrodu, dokázali vrátiť do práce.
USA je jediná vyspelá krajina, kde pojem platená materská dovolenka neexistuje. Matky majú po narodení dieťatka nárok na 12 voľných, ale neplatených týždňov. Často sa do zamestnania vracajú skôr, keďže si výpadok jedného príjmu v rodine nemôžu dovoliť.
To ale nebol prípad jej kolegyne. „To ma vôbec nerozrušovalo, pretože (návratom) nezanevrela na svojich klientov,“ napísala E. Cullan na adresu mladej mamičky, ktorá nechala dvojtýždňové dieťa na pleciach opatrovateľky. „Ja viem, ako bolo moje zmýšľanie odlišné, ale v tom som nebola sama. Bol to odznak česti,“ tvrdí. To znamená, že prostredie, v ktorom žila a pracovala 12 hodín denne, ju k „nerovnosti medzi osobným a pracovným životom“ vyzývalo a ticho podporovalo.
Osamelá, keď už budova horí
Autobiografia je koncipovaná na veľmi osobnej báze podobne ako kniha Lean In (Oprite sa do toho) z roku 2013 od prevádzkovej šéfky Facebooku (COO) Sheryl Sandberg. Kniha Full Circle opisuje pohľad cieľavedomej ženy, ktorá sa snaží predrať mužským svetom cez mŕtvoly a keď vidí príležitosť na prekonanie pomyselného kariérneho schodíka, vrhá sa bezhlavo na vyššie pozície. Jej rekordne rýchly vzostup z pozície korporátneho právnika, neskôr investičného tradera bez skúseností až na post finančnej riaditeľky je obdivuhodne rýchly a inšpiratívny, ale o to drvivejšie vyzerá jej kariérny pád.
„Bola som zámerne nepozorná, keď som šla hore po rebríčku z jednej práce do druhej. Zameriavala som sa len na ďalšie kolo. Nikdy som nebola nútená sa zamyslieť nad tým, kde som momentálne, pretože som nemala čas ani lapať po dychu a nie to nad tým uvažovať,“ opisuje strmhlavú kariéru nahor.
V marci 2008 zažila najťažší okamih života: Bolo to v čase, keď banka JP Morgan Chase kúpila konkurenčnú Bear Stearns v bankrote za dva doláre na akciu a celý biznis podporila 30 miliardami dolárov americká centrálna banka Fed, aby Bear Stearns nezbankrotoval. Vtedy sa na trhu spomínalo, že Lehman bude ďalšia obeť bankovej krízy. V tom čase vyšla E. Cullan s prvým verejným vystúpením pred investorov v pozícii finančnej riaditeľky Lehman Brothers, aby trhy upokojila, že finančné výsledky a financovanie banky nie je také zlé ako na prvý pohľad vyzerá.
Na toto grilovanie prišla sama – vo funkcii bola pritom len tri mesiace. Na prezentáciu neprišiel ani prezident Lehman Brothers Joseph Gregory, ani generálny riaditeľ Dick Fuld, ktorého prezývali Gorila z Wall Street či Otvárač na konzervy kvôli jeho temným očiam, širokému čelu, veľkému nosu a arogancii.
Jej súčasný manžel Anthony, ktorý ako profesionálny hasič zachraňoval obete teroristického útoku na „dvojičky“ v roku 2001, túto zradu z vedenia banky opísal, ako keby hasiči poslali k obrovskej budove v plameňoch osamoteného hasiča, ktorý je v hasičskom zbore pár mesiacov. O tom, že horiacou budovou bol Lehman Brothers nebolo pochýb – banku ťažili desiatky miliárd toxických hypoték a pochybných kontraktov v derivátoch.
Po vypočúvaní E. Cullan investormi sa akcie banky okamžite prepadli o 48 percent a banka v lete 2008 oznámila, že za druhý štvrťrok 2008 vykázala stratu 2,8 miliardy dolárov. Zo svojej pozície následne bránila banku proti útokom „shortujúceho“ Davida Einhorna z hedgeového fondu Greenlight Capital, ktorý videl problémy vo financovaní Lehmanu od začiatku a vsadil na pokles ceny akcií a mal pravdu.
Meno E. Callan sa objavilo aj vo filme Too Big Too Fail z roku 2011, ktorý detailne zobrazuje posledné mesiace života Lehman Brothers. Film s dokumentárnymi prvkami odporúčame pozrieť.
Keď hlavou vrazila do múru
V lete 2008 rezignovala a narýchlo prijala prácu v Credit Suisse - v septembri Lehman padol a stiahol so sebou celý bankový trh. Počas Vianoc ju vypätie a stres dobehli: psychicky sa zrútila a doma sa predávkovala tabletkami na spanie. Lekári ju museli na Štedrý deň kriesiť v nemocnici.
Po čase tento skrat opisuje ako „postraumatický rast“, kedy nemohla nájsť ďalší zmysel života, pre ktorý dovtedy žila. Každý deň sa niekam náhlila, jej pracovný život bol vypočítaný na minúty a zrazu ... temno. Cítila sa akoby „vpálila do múru rýchlosťou 100 míľ za hodinu a som padla, tak okolo hlavy krúžili stovky hviezdičiek“.
Zo zlyhania sa nedokázala spamätať niekoľko rokov a väčšinu miliónov, ktoré na Wall Street zarobila, nakoniec minula na súdne procesy a finančné urovnania, ktorým po páde banky čelila. Dospelo to tak ďaleko, že uvažovala nad osobným bankrotom. Až minulý rok našla akýsi pokoj na duši, keď jej zazvonil doma telefón. Na linke bol jej vtedajší šéf D. Fuld, ktorý sa jej po rokoch ospravedlnil za to, že ju nechal prezentovať finančné výsledky pred tisíckami skeptických investorov osamotenú. Po rokoch jej povedal to, čo tak túžila počuť: „Nebola to tvoja chyba.“
Aj keď záver znie ako z brakového amerického filmu, vlani sa jej narodila dcérka Maggie (umelé oplodnenie s manželom skúšali niekoľko rokov) a kedysi tvrdá workoholička vyčerpaná Wall Streetom našla pokoj v rodinnom živote. Už nelieta denne na súkromnom lietadle na pracovné stretnutia za klientmi, ale trávi ho buď na Floride alebo New Yorku - v oboch mestách má dom, takže až tak hrozne sa nemá. S odstupom času tvrdí, že až pri rodine „konečne využíva svoj potenciál naplno“.
Nech bola pre napísanie knihy zo strany E. Callan akákoľvek motivácia jej dielo je skvelým materiálom pre uponáhľaný svet, v ktorom sa ženy chcú porovnávať s mužmi vo všetkých kariérnych ohľadoch. Kniha je názorovým dopovedaním knihy Lean In od spomínanej S. Sandberg. Kým prevádzková šéfka Facebooku povzbudzuje ženy, aby sa nebáli ísť za svojimi snami a ideálmi, aby sa dokázali presadiť a vypýtať si od zamestnávateľa, na čo majú právo, E. Callan zachádza trochu ďalej a je opatrnejšia.
V knihe sa snaží varovať ženy pred prehnaným sebavedomím a honbou za kariérou na úkor rodiny (ak s ňou počítajú). Ľahko sa tak z človeka môže stať ľudská troska, ktorá si až neskoro uvedomí, že priority boli inde. Ženy (rovnako aj muži) by mali pristupovali k životu s pokorou, lebo ak podstupujú tvrdohlavo všetky možné riziká a výzvy, môže sa im to vypomstiť.
Varuje pred iróniou vlastnej kariéry počas ktorej zistila, že čím lepšie a prestížnejšie pracovné miesto mala, tým viac sa cítila bezmocná, aby kontrolovala nielen osobný ale aj pracovný život. Výsledkom bolo, že po pol roku rezignovala a jej prvé manželstvo sa rozpadlo.
