Šéfka KInIT: Niekto zbiera známky, ja zbieram Slovákov, ktorí robia umelú inteligenciu

S umelou inteligenciou sa v živote stretávame v podstate denne. Svoje postavenie má nielen v bežnom živote ľudí, ale veľmi dôležitou je aj pre firmy a priemysel. Umelá inteligencia má však aj svoju odvrátenú stránku a v určitých prípadoch môže predstavovať nebezpečenstvo.

„Ľudia sa ani nemusia tak báť technológií, ako by sa mali báť ľudí, ktorí s technológiami niečo idú robiť,“ hovorí Mária Bieliková, šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. V rozhovore pre TREND tiež hovorí o financovaní vedy a výskumu na Slovensku, chýbajúcich ľuďoch v IT sektore či dezinformáciách.

Čomu sa Kempelenov inštitút venuje?

Venujeme sa výskumu, ale je dôležité povedať ani nie čo robíme, ale prečo to robíme. Na cieľ, ktorý máme, sa dá totiž pozerať z rôznych strán. Asi najdôležitejšie, čo je pre nás minimálne v tejto etape kľúčové, je prinášať excelentnú vedu do biznisu a priemyslu. Keď chcete niekde priniesť excelentnú vedu, tak ju musíte najskôr robiť. Dovolím si povedať, že sme asi prví v celej východnej postkomunistickej časti Európy. Ale napríklad v Nemecku je takýchto rôzne veľkých inštitútov viac ako sto a aj v iných západných krajinách.

Robíme výskum v umelej inteligencii. Práve dnes nielen Slovensku môže umelá inteligencia veľmi pomôcť k inováciám a cez ňu sa asi jednoduchšie dajú a aj budú dať prenášať poznatky do praxe a biznisu. Každý totiž vníma a cíti, že toto je oblasť, ktorá pomôže inovovať a je o to záujem. Snažíme sa zaviesť spôsob fungovania ako mostíka medzi univerzitami, akadémiou vied a priemyslom.

Témy motivované regiónom

Spolupracujete aj so zahraničnými subjektami?

Keď chcete robiť excelentnú vedu, tak napriek tomu, že aplikovaný výskum môže byť veľmi silno spojený s regiónom a s firmami, ktoré v ňom pôsobia, veda sa nedá robiť bez spolupráce s minimálne európskymi inštitúciami. Vznikli sme pred necelými dvoma rokmi, takže veľa toho za sebou ešte nemáme, ale získali sme už sedem európskych projektov.

Jeden riešime už od minulého októbra a na ďalšom, ktorý sa začal ešte v predchádzajúcom období, participujeme. Je to sieť centier excelencie umelej inteligencie. Z toho potom vyplývajú aj naši partneri vo výskume. Tí sú dnes prevažne akademickí. Napríklad nemecký výskumný inštitút pre umelú inteligenciu DFKI, Fraunhofer, Sheffield University a dali by sa menovať ďalšie.

Takže z toho, čo robíte nakoniec profitujú aj ďalšie krajiny.

Snažíme sa, aby náš výskum bol potenciálne užitočný najmä pre náš región. Myslím tým strednú Európu, nielen Slovensko. Nevymýšľame niečo, čo bude potenciálne užitočné napríklad len pre Kanadu, tým by sme celkom nenaplnili náš cieľ. Čiže na jednej strane sme medzinárodní, potrebujeme byť silno medzinárodní, ale na druhej strane naše témy sú motivované našim regiónom.

Časť toho, čo robíme, je čistá veda a časť z toho, čo robíme, je aplikovaná veda priamo v spolupráci s firmami. Verím, že časť z toho sa postupne začne týkať aj transferu poznatkov. Niečo maličké sa už črtá, no je to beh na veľmi dlhé trate. Potom nasleduje štandardne v cykle komercionalizácia a o tú sa už my nesnažíme. Budem veľmi šťastná, keď sa od KInIT-u postupne po rokoch začnú odliepať nejaké kúsky, ktoré budú realizovať vzniknuté nápady.

Historická podpora priemyslu

Financovanie inštitútu je zabezpečené práve na základe projektov, na ktorých pracujete?

Máme viacero zdrojov financovania, lebo bez toho by to nešlo. Keby sme boli orientovaní len na projekty, aj tak by sme potrebovali financie na prvú fázu, kým sme ich získali. Ale ani to by nestačilo, pretože projekty sú väčšinou orientované na nejakú konkrétnu a často aplikovanú tému a neumožňujú práve ten veľmi silný a dôležitý element základného výskumu. To, že sme mohli vzniknúť, je vďaka tomu, že sa podarilo nájsť v slovenskom priemysle niekoľko firiem, ktoré sa rozhodli, že podporia takýto projekt. A to je myslím si historicky prvýkrát.

KInIT je projekt nezávislého inštitútu. Na začiatku stopercentne a teraz postupne menej nás financuje súkromný sektor. Ten chce, aby na Slovensku bol takýto inštitút, lebo verí, že to dlhodobo môže Slovensku veľa priniesť. Oni síce dohliadajú na to, čo robíme a sú v správnej rade, ale robia to presne takým spôsobom, ako by to mali robiť aj správne rady napríklad na univerzitách.

Aby dali spätnú väzbu, ako fungujeme, ako hospodárime, no my sami si určujeme do akých tém ideme a aké projekty budeme riešiť. Usilujem sa o to, aby význam takéhoto typu inštitúcií pochopil aj náš štát a tiež sa pridal a prispel. To je zatiaľ slabšie, ešte veľa v našom štáte musí dozrieť. Avšak ak nenaskočíme, ostatné krajiny sa nám budú viac a viac vzďaľovať.

Dlhodobo sa hovorí o tom, že veda a výskum sú na Slovensku podfinancované. Zlepšilo sa podľa vás niečo v tomto smere?