Budúci týždeň v pondelok chystáte štrajk proti aplikácii Uber. Prečo v liste tvrdíte, že účasť je povinná?
Je nutná z toho dôvodu, aby každý taxikár vyjadril svoj názor. Je to v jeho vlastnom záujme. Keď sa dokážu sťažovať na pumpách, aké majú problémy pri taxikárčení, tak ak majú možnosť, nech vyjadria svoj názor. Pred dvoma rokmi sme rovnako vyjadrili svoj názor štrajkom v Bratislave a zúčastnilo sa 700 taxikárov. Dúfam, že podobnú účasť budeme mať aj v pondelok, preto radíme vodičom, aby sa daným úsekom poobede vyhli.
(Trasa od 14:00 povedie v Bratislave po týchto uliciach: Panónska, Most SNP, Staromestská, Hodžovo námestie, Štefánikova, Šancová, Mýtna, Námestie slobody, pred Ministerstvo Dopravy, Ministerstvo financií, Úrad vlády, Banskobystrická, Prezidentský palác, Hodžovo námestie, Palisády, námestie A. Dubčeka, Palisády, Hodžovo námestie, Suché mýto, Námestie SNP, Klobučnícka, Nedbalova, Uršulínska. Trasa bude ukončená na nám. SNP)
Finančná správa už pripravuje legislatívu, ktorá si má na Uber vodičov posvietiť. Skutočne vám ide len o to, aby platili dane, alebo preto, že služba ako Uber upozorňuje na chyby klasických taxikárov a len sa bojíte, že aplikácia vám zoberie pracovné miesta:
Uber jednoducho dáva robotu ľuďom, ktorí na to nemajú kvalifikáciu. Ich predstaviteľ povedal, že do troch mesiacov budú mať licencie, ale to je nezmysel. To je, ako keby som si robil vodičák a na ceste ma zastaví policajt a tomu poviem, že o tri mesiace budem mať vodičské oprávnenie, preto jazdím už teraz. Taxikár predsa prechádza štátnou skúškou, platí za ňu a až potom dostane osvedčenie a preukaz. Teraz príde Uber a bude brať biznis ľuďom, ktorí do biznisu niečo investovali? Ak chcete robiť taxikára, okrem toho, že si kúpite auto a taxameter, zaplatíte ďalšie prvotné náklady, ktoré vás vyjdú na najmenej tisíc eur.
Zbierame evidenčné čísla vodičov Uberu a nie je problém ich posunúť Finančnej správe
Prečo neprejdete na Uber? Legislatíva má byť doriešená, dane platiť budú musieť.
Za tie ceny? Uber ich dáva preto, lebo využíva ľudí načierno. Tým sa to oplatí. Väčšina z nich sa doma nudí a ide si takto privyrábať popri bežnej robote. Len si neuvedomujú jedno. Ak ich kontrolné orgány chytia, pokuta sa rovná od 100 do 15-tisíc eur. Preto hovoríme, že na Uber vodičov je potrebná kontrola. Už teraz zbierame evidenčné čísla týchto vodičov a nie je problém ich posunúť Finančnej správe alebo kontrolným orgánom.
Nie je nástup Uberu len ďalším varovným prstom, že zákazníci nie sú spokojní nielen s cenami, ale aj so službami klasických taxikárov? Stáva sa bežne, že taxikári sú nevrlí, nečestní a v konečnom dôsledku jediné, čo môže zákazník urobiť, je, že si ho už nezavolá. Uber to rieši trhovo a hneď po jazde je možné vodiča hodnotiť na aplikácii.
To s tým nemá nič spoločné. Prečo nikto nekritizuje Hopin? Pretože dodržuje zákon. Nám to je jedno, o akú taxislužbu ide. Nám ide len o to, aby bol dodržiavaný zákon a štát ho vymáhal, ak ho uplatnil. Uber zákony zámerne obchádza a dáva robotu tým, ktorí na to nemajú oprávnenie.
Problém je ten, že argumentujete férovosťou tradičných taxikárov, ale ani tí nemajú všetci oprávnenia a jazdia načierno, neplatia dane alebo niektorí sú dokonca evidovaní na úrade práce.
Povedzme si to na rovinu. Nečestní ľudia sa nájdu v každej profesii. Nájdeme aj u nás čierne ovce, ktoré predávajú drogy, robia kšefty s ukradnutými vecami alebo robia prevozy načierno. Snažia sa nejako prežiť, ale tento systém ich do toho tlačí. Tieto ceny ich do toho tlačia, pretože nemajú peniaze pre svoje deti, nemajú z čoho zaplatiť splátku úveru.
Čo od štrajku očakávate? Taxikárov veľa ľudí neznáša, ale týmto si môžete pohnevať aj tých, ktorým ste ukradnutí, ale budú stáť kvôli vám v kolóne.
Očakávame od toho, že sa vláda a vládni predstavitelia začnú taxikármi zaoberať. Už sme ich v minulosti upozorňovali na problémy, ktorým čelíme. Nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách vznikajú pofidérne firmy, ktoré jazdia za 1,50 až dve eurá, čo sa, samozrejme, zákazníkom páči, ale ide o podliezanie ceny, ktorá ničí taxikárov, ktorí majú všetky papiere a licencie v poriadku a odvádzajú odvody a platia dane. Títo taxikári majú reálne náklady a nemôžu si dovoliť jazdiť tak lacno. Pre mnohých je to likvidačné.
Zdroj: SITA/AP
Čo sa stane, ak štrajk nič nezmení? Čo bude ďalej?
Pozrite sa. Taxikári sú už na dne a nemajú čo stratiť. Nikde nie je napísané, že nemôžeme štrajk zopakovať. Chceme, aby sa týmto problémom taxikárov zaoberali poslanci, ktorým ešte predložíme požiadavky. Prioritou je zaviesť pevné minimálne ceny. Štát nás svojou pomalosťou už zlikvidoval, pritom nepostihuje tých, ktorí robia taxikárov načierno. Pre mňa je zárobok z taxíka fajn. Mám dospelé deti a čo si zarobím, to si zarobím. Veľa taxikárov jazdí len preto, aby si privyrobilo. Ide o bývalých policajtov alebo vojakov s výsluhovým dôchodkom, ale čo má povedať mladý človek, ktorý má rodinu? Tak si nájde ešte jednu prácu, deti nevidí celý deň a keď má jeden deň voľný, tak je taký unavený, že ho celý prespí.
Čo s tým má ale štát? Trh tvrdí, že v Bratislave existuje viac ako 30 taxislužieb a ten najlepší vyhrá. Nik nenúti taxikára, aby robil túto prácu, ak ho nebaví a ostane v strate.
Trh spôsobil to, že sa vynorili firmy, ktoré zamestnávajú taxikárov, ktorí jazdia načierno, nemajú žiadne papiere a nízke ceny slúžia na to, aby rozbehli firmu. A ľudia kam potom volajú? Samozrejme, tam, kde je to najlacnejšie. Priamo tak podporujú firmy, ktoré nemajú na to žiadne oprávnenie.
Aké ceny sú teda pre poctivých taxikárov prijateľné?
Aspoň 1,20 eura na kilometer, čo nám vypočítal Výskumný ústav dopravný v Žiline. Tá cena funguje už dnes, nezvyšovali sme ju. Ústav v Žiline jasne povedal, že ak sa budú podliezať tieto ceny, bude dochádzať k porušovaniu zákona. Nemôžeme byť donekonečna sponzorom niekoho. Ak mi nejaký zákazník povie, že si za cestu platí, tak nemá pravdu. Polovicu cesty platí taxikár, keďže až 90 a možno až 95 percent objednávok je realizovaných telefonicky a tam je zľava 50 percent.
Na Slovensku neexistuje možnosť, ako môžeme stabilizovať ceny, aby taxikár prežil. V Prahe zaviedli riešenie, kde taxikárom ohraničili maximálne ceny na úrovni 28 korún. To tiež nie je dobré, pretože osem rokov sa im maximálna cena nepohla a náklady rastú. Keďže minimálnu cenu nemajú stanovenú, na trh prišli nové taxislužby, ktoré sa snažia cenu za každú cenu podliezať, ale to sa nedá donekonečna. Je to dehonestácia našej práce. Mnoho zákazníkov si neuvedomuje, že pre neho musíme niekam dôjsť a to sú prázdne kilometre, plus musíme sa vrátiť naprázdno, ak som ho odviezol na okrajovú časť mesta. Stávajú sa prípady, keď sa mu nevieme dovolať a až neskôr sa dozvieme, že sadol do iného taxíka. Zabil som s ním 40 minút a nič nezarobil.
Ak hovoríte o 50-percentnej zľave cez telefón, prečo ju taxikári stále akceptujú?
Pretože by ich prevalcovala konkurencia. Na dverách každej taxislužby je uvedená základná sadzba od jedného do 1,20 eura. Problém je ten, že pri telefonickej objednávke je cena o polovicu nižšia. Tú zľavu ale nedáva majiteľ taxislužby, ale taxikár zo svojho. Vymyslel to ešte v 90. rokoch bývalý majiteľ taxislužby, pretože mu cech taxikárov nedovolil stáť na stanoviskách. Tak si povedal, že jeho autá budú jazdiť a ponúkol polovičnú zľavu z ceny. Zákazníkov k sebe pritiahol, čo bol dobrý marketingový ťah. Lenže to bolo ešte v čase, keď sa taxikárovi platili plné kilometre. Už cesta za zákazníkom sa platila, dnes sa taxameter zapne až vtedy, keď zákazník nastúpi do auta. Keď idete do Dúbravky, tak tam skôr trafíte mŕtvicu ako robotu. Preto sa musíte naprázdno vrátiť do centra.
Tento problém však riešite tým, že prepnete taxameter na inú sadzbu.
Áno, keď idete do okrajových častí, prepíname na vyššie sadzby, aby sme si zaplatili tieto hluché kilometre. Keď pôjdete z Devínskej, tak tam nič nenájdete a musíte sa vrátiť aspoň do Lamača. Ak hovoríme o pevnej sadzbe, nechceme zdražovať. Chceme len to, aby fungovali už dnes základné sadzby, ktoré sú na dverách, ale telefonické zľavy by sa zrušili.
Nie je podľa nás normálne, ak v Bratislave pracuje 3 000 taxikárov. Kým pomer vo Viedni je jeden taxikár na 400 ľudí, u nás je pomer 1 ku 200.
Prečo do toho ale montujete štát? Sami ste povedali, že spomínaná zľava vznikla ako dobrovoľný marketingový ťah.
Lebo len on môže tento uzol rozseknúť. Ak by to urobil jednotlivec, nemá šancu prežiť. Ak by to urobili všetci, obvinili by ich z kartelovej dohody. Majitelia taxislužieb sa nevedia dohodnúť, spolu nekomunikujú a nevedia sa stretnúť ani traja, aby sa dohodli. Sú konkurenti na nože. Navyše kontroly taxikárov viaznu. Taxikárov hlavne v menších mestách nik nekontroluje, doslova tak prekvitá bezvládie. Môžete sa sťažovať na úradoch, nič si nepomôžete. A takto taxikári bez akýchkoľvek licencií podliezajú ceny. Ako máme prežiť? To je to isté, ako keby som mal obchod, platím dane, odvody zamestnancom a pred obchodom mi niekto odstaví nákladiak, z ktorého bude predávať tovar za polovicu. Jednoducho to finančne neunesiem. Nie je podľa nás normálne, ak v Bratislave pracuje 3 000 taxikárov. Kým pomer vo Viedni je jeden taxikár na 400 ľudí, u nás je pomer 1 ku 200.
Koľko tak taxikár denne zarobí?
Zarobí alebo prerobí?
Ak by prerobil, tak by to zrejme nerobil.
Ak by mal pracovať len osem hodín denne, tak nezarobí. Nemá šancu pokryť ani svoje náklady na prevádzku vozidla. Každý má predstavu, že taxikár musí zaplatiť len za pohonné látky. Taxikár pritom platí za stanovisko, vysielačku, platí si sociálne a zdravotné poistenie, platí si psychotesty a preventívnu prehliadku u lekára. To sú reálne náklady a navyše jazdí s 50-percentnou zľavou, pretože zákazníci si ho zavolajú len telefonicky. Lenže na tento stav nedopláca majiteľ, ale taxikár. Taxikár nemôže odísť, pretože by sa odrezal od objednávok cez telefón, ktorých je väčšina.
Koľko objednávok má taxikár v priebehu hodiny?
Dve, možno tri. Niektorí majú aj šesť, sedem. Závisí aj od trasy. Niektoré jazdy sú za minimálne jazdné, teda okolo štyroch eur. Niektoré sú do Dúbravky alebo Devínskej za desať eur, ale naspäť idete naprázdno. V skutočnosti idete za šesť eur, ale urobili ste skoro 30 kilometrov.
Vysvetlite laicky, prečo taxikári odmietajú vziať zákazníkov, ktorí za nimi prídu a ponúknu cenu, ktorá je porovnateľná s tou telefonickou? Oplatí sa im tam čakať, keď takto získali istú zákazku? Nemajú dokonca ani náklady s prázdnymi kilometrami cestou ku klientovi.
Prečo by to robil? Chce zarobiť. Keď si ho niekto zoberie z ulice, je to pre neho výhodnejšie. Prečo by sa mal pripraviť o to, keď môže konečne niekoho odviesť za drahšie? Taxikár chce plnú cenu a čaká na zákazníka, ktorý mu ju zaplatí. Nebude predsa ponúkať zľavu, keď nemusí.
A keď zavolám dispečerke, ohlásite sa jej, že ste voľný?
Nie. Ja tam nebudem, hoci ma budete vidieť. Ja sa jednoducho neprihlásim. Príde k vám taxík, ktorý je práve na ceste a vykladá zákazníka.
To ale znamená, že ten, čo je v pohybe, nemá vlastne až také náklady na prázdne kilometre a môže vybaviť v priebehu hodiny aj troch klientov. No vy tam budete ticho sedieť a čakať, či vás niekto zoberie z ulice?
Nebudem stáť. Povedzme si to na rovinu, že poznáme miesta, kde ľudia taxíky berú z ulice. Či je to centrum mesta okolo Alizé alebo okolie Carltonu. Jednoducho sú to miesta, kde sa končí pešia zóna a tam sú taxikári. Keď tam človek stojí a nevie sa žiadnej taxislužbe dovolať a potrebuje domov, jednoducho si ten taxík vezme. Je tam kopec cudzincov, ktorí sú zvyknutí, že taxík z ulice je lacnejší ako taxík cez telefón. A takých je, žiaľ, veľa a z toho taxikári profitujú.
Taxikári jazdia za ceny, ktoré im umožňuje tento štát, ktorý sa schováva za to, že umožňuje voľnú tvorbu cien. Ak to má taxikár v cenníku, tak prečo sa sťažujú?
Nie je však normálne, ak na Hlavnej stanici v Bratislave taxikári okrádajú cudzincov a za jazdu do centra, čo sú dva kilometre, si pýtajú násobky bežných súm. Navyše to, že taxikári jazdia so zľavami, nemusí trápiť ani štát, magistrát a už vôbec zákazníkov.
Neokrádajú. Jazdia za ceny, ktoré im umožňuje tento štát, ktorý sa schováva za to, že umožňuje voľnú tvorbu cien. Ak to má taxikár v cenníku, tak prečo sa sťažujú? To je to isté, ako keď si dáte v jednej reštaurácii rezeň za päť eur a v druhej od vás žiadajú 15 eur. Nie je to problém čašníka, ale zákazníka, ktorý si nepozrel cenu pred tým, ako si rezeň objednal.
Teda je v poriadku, ak si od cudzinca niekto vypýta za dva kilometre 15 eur?
Áno, pretože práve títo taxikári sú najviac kontrolovaní a majú všetky papiere v poriadku. Práve na tieto miesta, akou je železničná stanica, chodia pravidelné kontroly a keby nemal taxikár niečo v poriadku, už dávno nemá licenciu.
Lenže problém je ten, že základná cena sa často nezhoduje s realitou, ktorú zaplatí.
Ale zhoduje. Zákazník má možnosť vidieť cenník na palubovej doske aj na dverách a na taxametri svieti základná sadzba. Keď nastúpi do taxíka, nepozrie si cenník a zadá adresu, kam chce ísť, automaticky súhlasí s cenou za odvoz.
Dlhodobo kritizujete majiteľov taxislužieb, že zneužívajú taxikárov. Ako ste to mysleli?
Taxikár si sám musí platiť za stanovisko aj dispečerské služby, ktoré stoja 150 do 200 eur mesačne. Ak má firma sto vozov a každý zaplatí túto sumu, tak majiteľ má lepší plat ako minister. A práve títo ľudia tlačia na taxikárov, aby dávali zľavy, ale oni si zoberú plnú sumu. Jeho náklady sú len dispečing a poplatky.
Ale nezarátali ste náklady na vozový park.
Nie, pretože nie každá firma má vozový park. Väčšina taxikárov jazdí na svojom aute. Ak má majiteľ predsa len auto, tak by mal mať zamestnanca, ktorý by mal mať podľa Zákonníka zákona aj stanovený riadny pracovný čas a mzdu. Malo by to fungovať tak, že si zoberie auto s plnou nádržou a vráti sa s tržbou a na konci mesiaca dostane plat. Lenže to takto nefunguje.
Ako to teda funguje v realite?
Tak, že si taxikár zaplatí 25 eur za prenájom auta a zvyšok peňazí si nechá. Ale platí si zo svojho vrecka 40 alebo 50 eur na odvodoch a ďalšie poplatky za vysielačku, stanovisko a podobne. Majiteľovi auta len vráti auto s plnou nádržou. Majiteľ zarába na paušálnych poplatkoch, ale reálne tržby taxikára sú mu okradnuté. Majiteľ taxislužby doklad o prenájme auta nikomu nedáva. Na papieri totiž nejde o prenájom auta, ale formálne ide o to, že vodičovi dáva k dispozícii auto. Denne tak zarobí 25 eur a keď požičia len dve autá, má každý deň vo vrecku 50 eur. Mesačne ide 1 500 eur a to sú len dve autá. Sú to pritom nezdanené peniaze a funguje to takto v každom meste. Od Bratislavy až po Prešov.
Zmluvy, ktoré s nimi taxikári podpisujú, sú nevýhodné práve pre taxikára a sú často fiktívne. Ale vo všetkých taxislužbách sú rovnaké, preto nemá taxikár kam ísť. A potom sa čudujeme, ak dochádza k daňovým únikom. Napríklad v Trnave poznáme päť taxislužieb, ktoré majú autá odlepené nálepkami „Rozvoz pizze“, ale v skutočnosti jazdia ako taxíky na objednávky bez licencií. Nikto ich nekontroluje, pretože nemajú ani nápis, že ide o taxík.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Ani si to nechcite predstaviť. Z domu som včera šiel o pol ôsmej ráno a vrátil som sa o pol deviatej večer. Pár hodín som si pospal a o polnoci som šiel naspäť do roboty. Taxikári sa delia na denných a nočných. Tí, ktorí sú noční, idú do práce o ôsmej večer a pracujú do šiestej až ôsmej rána. Potom ho vystrieda denný, ktorý príde domov o deviatej večer a často má vo vrecku 40 eur v hrubom. Ak odpočítate všetky náklady, tak v čistom to možno vychádza denne na 15 až 20 eur. To je ešte menej, ako keby som šiel dokladať tovar do regálov obchodov. Jedinou výhodou tejto práce je, že umožňuje flexibilnú pracovnú dobu. Jediná výhoda, ale potom samé nevýhody.
Tak prečo to taxikári robia?
A kto by to robil? Taxikári majú doma rodinu, deti a lízing na krku. Do taxikárčenia niečo investovali. Museli si kúpiť nové auto, taxameter, museli absolvovať celú byrokraciu a namiesto toho, aby bolo lepšie, je naopak horšie. Konkurencia rastie, počet áut stúpa a licencie sa rozdávajú ako letáky na stanici. Keď sa prihlásite na úrad práce, tak sa vás automaticky spýtajú, či máte vodičák a auto, aby ste robili taxikára. Berte do úvahy, že taxikári majú jednu z najnebezpečnejších povolaní. Policajti sú vždy dvaja, majú uniformu, sú ozbrojení a chráni ich zákon – útok na verejného činiteľa. Vy ste v aute sám a vozíte úplne cudzích ľudí.
Dochádza k útokom často?
Len pozerajte správy a vidíte, koľko taxikárov bolo zbitých alebo zabitých. V Podunajských Biskupiciach pichol taxikára nožom feťák, alebo prípad, kedy v Petržalke za bieleho dňa taxikára ovalili a okradli ho. Stávajú sa prípady, keď na taxikára vytiahnu zbraň a povedia mu, aby vyvalil všetky peniaze. Minule sa partia zákazníkov odviezla na Záhorie, cestu mu nezaplatili, taxikára skopali, ukradli mu auto a neskôr mu ho podpálili. S týmto sa taxikári nejako stretávajú každý deň, pretože nikdy neviete, kto do auta nasadne.
Po čase si vypestujete duchaprítomnosť a predvídavosť. Len vďaka inštinktu som skočil na brzdu, videl som policajtov a povedal som im, že tento človek sa mi vyhráža. Bol nakoniec celoštátne hľadaná osoba a mal pri sebe nôž. Sú to veci, ktoré si málo ľudí uvedomuje. Niekedy nasadnú opití ľudia, začnú po vás hulákať, kopať do sedadiel, sú drzí. Čo urobíte? Najnovšie po nás chcú, aby sme mali aj bezpečnostné pásy. Ja radšej dám policajtovi pokutu, ako dať zákazníkovi zbraň do ruky, ktorú môže použiť proti mne. Čo spravím, ak sa ma zozadu pokúsi pásom uškrtiť.
Zo zákona môžete zákazníka odmietnuť. V akých prípadoch sa to stáva?
Taxikár sa stretáva denne s množstvom ľudí, ktorí mu všeličo rozprávajú a vypestuje si na nich cit. Keď sa mi človek nezdá, odmietnem ho. Rovnako, keď je opitý alebo vidím, že sa bil. Keď nadáva, kope mi do sedadla, tak šliapnem na brzdu a poviem, aby si vystúpil. Keď tvrdí, že si za jazdu platí, nie je to pravda. Mne to za to nestojí a pustím ho aj zadarmo. Stretávame sa s rôznymi ľuďmi. Ukradnú vám popolníky, kľučky na dverách a majú z toho srandu, pretože si myslia, že to nie je vaše auto, ale firemné. To nie je pravda, pretože 90 percent áut, ktoré tu jazdia, patria taxikárom a oni si tieto škody musia opraviť a zaplatiť zo svojho. Ak mi niekto ovracia auto, mám po kšefte a som odpísaný na dva dni. Auto musím vytepovať a ďalší deň sa musí sušiť.
Vymáhate od zákazníka škodu?
Áno, samozrejme. Mám to už v cenníku. Čo nie je v cenníku, to nemôžete žiadať. Niektorí policajti nevedia, čo majú robiť a povedia mi, že si to mám ako živnostník riešiť sám. Ja im poviem, aby mi pomohli chrániť svoj majetok a aby som mal pri prípadnom súde dostatok dôkazov. Takto ho to môže stáť 200 eur, v prípade súdu aj tisíc eur. Ľudia sú rôzni a taxikár si musí dávať stále pozor, musí byť neustále v strehu. Tak sa im potom nečudujte. Na Facebooku koluje fotografia zákazníka, ktorý neplatí za taxík a vyhráža sa vodičom nožom. Čo si o tom mám myslieť? Ja sa za desať eur zabiť od psychopata nenechám. Taxikár musí byť preto stále v strehu, je unavený, ale keď sa k nemu správa zákazník slušne, nie je dôvod, prečo by mal byť nepríjemný.
