Verejnosť vníma Slovenský plynárenský priemysel (SPP) ako nepriateľa. Niet sa čomu diviť. Robert Fico brojil proti najziskovejšej slovenskej firme ešte ako opozičný politik. A pokračuje doteraz. Predseda predstavenstva Jean-Jacques Ciazynski napriek tomu hodnotí vzťahy s vládou ako štandardné. Za udalosť roka považuje plynovú krízu. Tvrdí, že SPP ju vzhľadom na možnosti zvládol dobre. A dodáva, že firma je tento rok na prípadný úplný výpadok ruských dodávok plynu pripravená.
SPP prežíva ťažký rok. Plynová kríza na začiatku roka, večné cenové naťahovačky s regulátorom a vládou. Čo z toho vás tlačí najviac?
Samozrejme, hlavnou tohtoročnou udalosťou bola januárová plynová kríza. Čelili sme mimoriadnej udalosti. Gazprom dodáva plyn SPP už desiatky rokov, no prerušenie dodávok v takom rozsahu sme ešte nezažili.
Môže sa plynová kríza zopakovať? Gazprom ani ruskí politici to nevylučujú a argumentujú nestabilnou Ukrajinou.
Nechcem o tejto komplikovanej otázke špekulovať. Situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou sledujeme. Pre mňa je dôležité, že dnes sme pripravení takejto situácii čeliť.
Platí to aj pre úplné zastavenie dodávok?
Ak sa to stane, sme pripravení. Ale dúfame, že sa to nestane.
Pod pripravenosťou myslíte čiastočne diverzifikované portfólio dodávateľov?
Áno, aj. Plynovú krízu sme zvládli pomerne dobre, aj keď sme museli niektorým priemyselným odberateľom obmedziť dodávky. Po kríze sme len po pár mesiacoch dohodli diverzifikačné zmluvy. Jednak o dodávke do 500 miliónov kubických metrov plynu ročne od akcionára E.ON Ruhrgas po dobu desiatich rokov. A tiež zmluvu o ročnej dodávke do 500 miliónov kubických metrov s akcionárom GDF Suez po dobu piatich rokov a krátkodobú zmluvu so spoločnosťou Verbundnetz Gas. Okrem toho sme schopní veľmi rýchlo, v priebehu dvoch či troch hodín zaviesť reverzný tok plynu smer západ – východ. A máme dostatok zásob plynu v zásobníkoch.
Toto sú však krátkodobé opatrenia na zvýšenie bezpečnosti dodávok.
Áno. Ale pracujeme aj na strednodobých a dlhodobých. Jedným z nich je prepojenie plynových sústav medzi Slovenskom a Maďarskom. No našou hlavnou prioritou bolo byť pripravení na ďalšie opakovanie plynovej krízy.
Budete podpisovať aj ďalšie zmluvy o dodávkach plynu, ako ste to urobili s E.ON Ruhrgas a GDF Suez?
Máme rozbehnuté rokovania aj s ďalšími partnermi. Ak nájdeme zaujímavé možnosti, nevylučujem to.
Nedávno SPP podpísal dlhodobú zmluvu o dodávkach a tranzite ruského plynu. No dnes plyn nakúpite na denných trhoch podstatne lacnejšie, ako garantujú dlhodobé zmluvy.
Je pravda, že na krátkodobom trhu sú ceny veľmi kolísavé. My sme dlhodobý dodávateľ. Zákazníkom zaručujeme dlhodobé a spoľahlivé dodávky. Preto sme zmluvu s Gazpromom podpisovali. Sme presvedčení, že z dlhodobého hľadiska sú dlhodobé kontrakty dobrou pozíciou.
Badať na európskom trhu prebytok plynu?
Nepoznám situáciu ostatných firiem. My máme podpísaný kontrakt v súlade s našimi potrebami. Samozrejme, tieto potreby prehodnocujeme. No zatiaľ sú v súlade s našimi predpokladmi.
Konkurencia na Slovensku rastie. SPP prišiel o viacero veľkých zákazníkov.
Áno, konkurencia v segmente priemyselných odberateľov rastie. Vzhľadom na legislatívne zmeny v sektore, ktoré mali za cieľ zvýšiť konkurenciu, je to prirodzené.
Neobávate sa toho?
To, že čelíme konkurencii, je fakt. No spoliehame sa na naše silné stránky. Dokážeme zabezpečiť dlhodobý, spoľahlivý a dnes už aj diverzifikovaný zdroj plynu.
Kríza nekazí plynárenský biznis?
Uvedomujeme si, že pre krízu majú aj niektorí naši klienti problémy. Snažíme sa im flexibilne vychádzať v ústrety. Našu pozíciu na trhu sa pokúsime udržať, možno niektorých klientov aj získame naspäť.
Trhové podiely zatiaľ strácate.
Pred troma rokmi sme mali sto percent trhu. Dnes sa situácia mení. Preto sa musíme po príležitostiach obzerať aj v okolitých krajinách. Sledujeme isté aktivity v rakúskom plynárenskom uzle Baumgarten a minulý rok sme vytvorili stopercentnú dcéru v Česku.
Kedy začnete dodávať plyn českým klientom?
V Česku sme ešte na začiatkoch. No rozhodne chceme patriť medzi popredných hráčov aj na tamojšom trhu. Za rozumný čas.
V segmente veľkých priemyselných odberateľov súťažíte s RWE Gas – dcérou českého Transgasu. To nie sú amatéri.
To je pravda. Ale tiež dobre poznáme aj českých zákazníkov.
RWE Gas odhaduje tohtoročný predaj plynu na Slovensku na viac ako 200 miliónov kubíkov. Koľko si trúfa SPP predať v Česku?
Keďže sme začali len tento rok, čísla zaň vám nemôžem dať. No v budúcom roku očakávam, že predáme viac ako 100 miliónov kubických metrov.
Slovenská vláda, cez Fond národného majetku majoritný akcionár SPP, otvorene hovorila o vytvorení štátnej konkurencie SPP.
V novinách sme si prečítali isté nápady o vytvorení konkurencie pre SPP na slovenskom trhu. Otázka by mala smerovať na vládu. Konkrétne informácie o týchto plánoch nemám. Konkurencia na slovenskom trhu už je. Nevidím potrebu vytvárať novú štátnu konkurenciu.
SPP má spomedzi energetických firiem najhoršie vzťahy s vládou. Čím to je?
Neviem, odkiaľ máte tieto informácie. Myslím si, že preháňate. Samozrejme, s vládou nesúhlasíme vo všetkých otázkach. To je pravda. Nemôžeme so všetkým súhlasiť. Ale štát je jeden z akcionárov v našej spoločnosti. Okrem toho vytvára aj legislatívne prostredie pre naše podnikanie. A my podľa týchto pravidiel hráme. Podnikáme v súlade so všetkými slovenskými aj únijnými zákonmi. Napriek tvrdým diskusiám s vládou si myslím, že naše vzťahy sú normálne, štandardné. Nie sme jediná energetická firma, ktorá vedie tvrdé diskusie s vládou či Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Čo sú hlavné témy diskusií s vládou?
Diskutujeme o pripravovanej legislatíve. Snažíme sa vyjadriť aj náš pohľad na energetickú legislatívu. Štát je akcionárom SPP, takže niekedy musíme diskutovať s vládou aj o firemných záležitostiach.
Počúva vláda vaše názory na ďalšie otváranie trhu s plynom? Nie je veľké tajomstvo, že by chcela časť SPP pod stopercentnú kontrolu.
Európsky parlament len nedávno schválil tretí liberalizačný balíček. Na jeho pretavenie do slovenskej legislatívy je ešte dostatok času. A potom má SPP ešte rok čas na to, aby fungoval v súlade s novou legislatívou.
Neviete, kam sa slovenská vláda prikloní pri implementácii tretieho liberalizačného balíčka?
Nečakáme na podobu slovenského zákona. Pripravujeme sa už teraz. No doteraz sme s vládou na túto tému nediskutovali. Sme na začiatku tohto procesu.
Ktorú možnosť preferujete?
Možnosti sú tri. Pre Slovensko aj SPP by bolo najlepšie vybrať si ITO model – vytvorenie nezávislého prepravného prevádzkovateľa [Independent Transmission Operator]. Toto bola aj oficiálna pozícia Slovenska počas legislatívneho procesu v Bruseli. Konečné rozhodnutie je na štáte.
Tvrdíte, že s vládou o tom nediskutujete. No zároveň, že sa na to pripravujete. Ako vyzerajú interné diskusie o treťom liberalizačnom balíčku?
Aj vnútrofiremne sme na začiatku tejto diskusie. Našou prioritou je flexibilita. A to tak, aby sme boli pripravení na každú možnosť, ktorú si vláda vyberie. Interne preferujeme ITO model. No chceme a budeme pripravení na všetky možnosti. Ak bude treba.
Ak sa vláda rozhodne ísť úplným vlastníckym rozdelením, ktorú časť firmy by ste si najradšej nechali?
Na túto otázku nebudem odpovedať, lebo nepatrí mne, ale akcionárom.
Tento rok SPP zastihla plynová aj hospodárska kríza. Ako budú vyzerať hospodárske výsledky firmy?
Pre plynovú aj hospodársku krízu je to výnimočný rok. Ekonomická kríza na Slovensku sa ešte zďaleka neskončila a cíti to veľa našich zákazníkov. Predávame menej plynu, to je fakt. Hľadáme nové aktivity, optimalizujeme interné procesy, ktoré by mali kompenzovať negatívny dosah kríz. Do konca roka je ešte ďaleko.
Takže výsledky za prvých deväť mesiacov neboli medziročne o toľko horšie?
Neboli lepšie.
Stále prebiehajú cenové spory s regulačným úradom.
Nazval by som to skôr tvrdými diskusiami.
Ešte stále diskutujete o budúcoročných cenách plynu pre domácnosti?
Pracujeme na tom. Rozhodne regulátor. Náš návrh podáme včas tak, aby boli ceny na budúci rok známe načas.
Verejnosť očakáva, aj po vyhláseniach premiéra či ministra hospodárstva, výrazný pokles cien.
Chcem pripomenúť, že od roku 2007 sa ceny pre domácnosti nemenili. A to napriek tomu, že v minulých rokoch sme zaznamenali prudký nárast nákupných cien plynu. V neregulovanom segmente sa ceny prispôsobujú podľa vývoja na trhu.
Budete v segmente domácností stratoví aj tento rok?
Dúfam, že na konci tohto roka to strata nebude.
Vie si SPP nejakým spôsobom nahradiť straty za minulý rok?
Momentálne pre stratu z minulého roku riešenie nemáme.
Neviete ju rozpustiť v cenách na budúci rok?
Nie. Riešenie straty z roku 2008 nie je krátkodobá záležitosť. Je to dlhodobá téma. Takou je aj vyrovnanie sa s regulačným prostredím či tretím liberalizačným balíčkom. Snažíme sa, aby regulácia umožnila primeraný zisk.
Jean-Jacques Ciazynski (57) je absolvent banskej školy vo francúzskom Nancy. Po štúdiu nastúpil do spoločnosti Gaz de France (dnes GDF Suez), kde pôsobil na rôznych pozíciách v divíziách prepravy a skladovania, neskôr začal riadiť národný dispečing. V roku 1993 prestúpil do medzinárodnej divízie ako riaditeľ pobočky firmy na Slovensku. V rokoch 1995 až 1997 bol členom predstavenstva spoločnosti Pozagas. V roku 1997 sa vrátil do Francúzska, kde pracoval najprv vo Výskumnom centre Gaz de France a potom v prepravnej dcérskej spoločnosti. Pred troma rokmi opäť prišiel na Slovensko ako predseda predstavenstva spoločnosti Nafta. Od septembra 2008 je člen predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, od polovice tohto roka jeho predseda.
Foto – Maňo Štrauch
