Generálny riaditeľ Siemensu Vladimír Slezák označuje za problém často sa meniacu legislatívu či „biedne” školstvo.

„Rastie [slovenská ekonomika] nad očakávanie rýchlo, zamestnanosť dosahuje historické maximá. Nie je to dielo premyslenej politiky, kvalitnej legislatívy a stabilného podnikateľského prostredia,” upozornil vo výročnej správe skupiny na Slovensku za uplynulý rok.

Pobočka z rodiny rovnomenného nemeckého koncernu pôsobí v krajine prakticky od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zamestnáva zhruba 1500 ľudí, z toho polovicu v oblasti technologického vývoja a inžinieringu. Vlani podľa výročnej správy prispela k HDP krajiny 70 miliónmi eur cez dane, platy a zisk. Darí sa ekonomike, darí sa firme, lenže podľa generálneho riaditeľa nie pre šikovnosť politikov.

„Zmeny sa dejú neustále iba na príjmovej, nie na výdavkovej strane rozpočtu. Legislatíva týkajúca sa biznisu sa pričasto mení, čo vnáša medzi podniky neistotu,” vyčíta V. Slezák v príhovore k výročnej správe.

Vzťahy medzi sociálno-demokratickým Smerom a podnikateľskou komunitou vo všeobecnosti neboli nikdy veľmi priateľské. Predseda vlády Robert Fico si z veľkých zamestnávateľov, finančných skupín či obchodných reťazcov rád robí marketingový terč pre účely predvolebnej kampane. No kritika firiem sa zakladá na faktoch.

Portál Podnikajte.sk, ktorý pravidelne sleduje zmeny legislatívy ovplyvňujúcej podnikateľské prostredie vypočítal, že vlani sa niektorý z desiatich najdôležitejších zákonov pre podnikateľov zmenil v priemere trikrát za mesiac. A hoci sa ekonomike darí a štát tento rok vyberie aj vďaka firmám o dve miliardy eur viac, vláda sa rozhodla miesto investícií do budúcnosti - napríklad zlepšenia podnikateľského prostredia cez zníženie daní a odvodov, zvýšenia kvality vzdelávania a systematickej podpory vedy radšej viac míňať.

Podľa Inštitútu sociálnych a ekonomických štúdií INESS plánuje tento rok minúť o takmer tri miliardy viac ako mala naplánované minúť za minulý rok 2016. Peniaze dá najmä na zvyšovanie miezd vo verejnom sektore, splácanie úrokov z dlhu a spolufinancovanie projektov z EÚ. Dlhodobým problémom krajiny sú pritom najmä štátne služby v oblasti školstva, zdravotníctva či veľké množstvo nezamestnaných ľudí v niektorých regiónoch krajiny. Tie akoby nechávala vláda opäť na firmy.

„Veľké problémy spôsobuje firmám aj biedna kvalita školstva, ktoré produkuje masy ťažko uplatniteľných ľudí. Privátnemu sektoru niekedy nezostáva nič iné, ako vládu pri riešení chronických celospoločenských problémov suplovať,“ pokračuje v príhovore šéf slovenského Siemensu.

Spoločnosť spolu s firmami Volkswagen a Matador participuje na projekte Duálnej akadémie, ktorá na náklady podnikov pripravuje pracovníkov pre automobilový priemysel. Rezort školstva ani zriaďovatelia - vyššie územné celky totiž nedokázali nastaviť odborné školstvo na potreby novej štruktúry ekonomiky a pripravovať pre trh práce kvalifikovaných absolventov.

Stredné odborné školy vo všeobecnosti nie sú dostatočne vybavené, nestíhajú reagovať na vývoj vo svojom odvetví, nie sú atraktívne pre študentov a aj preto nedokázali čeliť prudkému odlivu študentov na gymnáziá. Po kritike zamestnávateľov štát napokon pred dvomi rokmi spustil systém duálneho vzdelávania. Ani ten však celkom nefunguje - viaceré firmy ako Siemens či Volkswagen sa preto radšej vydali vlastnou cestou.

„Dvadsaťpäť rokov reformujeme školstvo a keď sa dnes pozriete, kam sme ho doreformovali, tak väčšiu hanbu táto krajina asi nemá,” povedal TRENDU V. Slezák na otvorení nového ročníka Duálnej akadémie v septembri minulého roka. Spustenie akadémie si vyžiadalo investície v hodnote rádovo státisícov eur na firmu.

„Platíme v skutočnosti dvakrát. Očakával by som, že keď vytvoríme združenie, ktoré de facto supluje úlohu štátu, tak nám štát niečo odpustí pri platení povinných záväzkov voči štátu, ale to sa nedeje,” dodal V. Slezák vlani.

Polrok na to je zrejmé, že vláda svoju politiku vo vzťahu k podnikateľskej sfére nezmení, premiér Robert Fico ohlásil ďalší „sociálny balíček”. Napriek zvýšeným príjmom štátneho rozpočtu chce firmy zaťažiť ďalšími nákladmi - minimálnou mzdou na hranici 500 eur či vyššími príplatkami za prácu v noci a cez víkend. Koaličným partner SNS navyše skloňuje povinné vyplácanie 13. a 14. platu všetkým zamestnancom.