Trenčianska firma je zameraná na komplexné dodávky IT riešení v oblasti elektronizácie správy a obehu dokumentov, informačné systémy pre zdravotníctvo a špecializované riešenia s využitím informačných technológií. Pri implementácii riešení sa však stretáva s rôznymi prekážkami. O problémoch s obstarávaním či výzvach v IT prostredí hovoril Richard Božík, generálny riaditeľ ICZ Slovakia.
Aké úlohy zohráva ICZ Slovakia v procese digitalizácie verejného sektora na Slovensku?
Už 20 rokov sme dodávateľom IT riešení pre verejný sektor. Za toto obdobie sme realizovali projekty, ktoré výrazne pomohli digitalizácii. V začiatkoch to boli hlavne projekty zamerané na digitalizáciu, OCR, vyťažovanie dokumentov a tvorbu procesov nad elektronickými dokumentami.
Realizovali sme tiež viacero projektov zameraných na implementáciu elektronickej registratúry. Tu od začiatku využívame produkt e-spis našej materskej spoločnosti, ktorý ďalej rozvíjame a prispôsobujeme slovenskej legislatíve. V posledných rokoch sme sa so spustením Ústredného portálu verejnej správy stali jedným z lídrom v integrácii informačných systémov na ÚPVS. Zároveň sme tiež jedným z lídrov v oblasti elektronizácie a komunikácie hlavne pre orgány verejnej moci.
Okrem verejnej správy sa angažujete aj v súkromnom prostredí. Ktoré oblasti sú vám blízke?
S naším balíkom riešení pre správu a obeh dokumentov, ako je správa registratúry, online komunikácia s UPVS, archivácia a skenovanie, ale aj digitalizácia procesov, sa nám úspešné darí pokrývať potreby zákazníkov aj mimo verejnej správy, ako sú napríklad Firmy VSE, Západoslovenská distribučná, US Steel Košice, ale aj mnoho menších organizácií.
Naše riešenia pre segment zdravotníctva sú tiež nasadené v súkromných sieťach nemocníc Svet zdravia a AGEL a naše riešenie IS Rubín pokrýva prácu na všetkých spracovateľských a odberových centrách Národnej transfúznej služby SR. Je naším dlhodobým cieľom naďalej zvyšovať počet spokojných zákazníkov mimo verejný sektor.
Aké sú najčastejšie výzvy, s ktorými sa stretávate pri implementácii riešení?
Jednou z najväčších výziev je náročnosť a niekedy až neprehľadnosť interných procesov našich zákazníkov a rozdelenie ich interných kompetencií.
Samostatnou témou je otázka financovania projektov a procesy vedúce k obstaraniu IT riešenia, ktoré svojou komplikovanosťou a časovou náročnosťou vytvárajú podmienky, ktoré neúnosne sťažujú nielen získanie samotnej zákazky, ale aj dobu realizácie zákazky, ktorá sa často skracuje až na hranicu jej uskutočniteľnosti.
Takže aj vy „bojujete“ s obstarávaním. V čom vidíte ešte ďalšie problémy?
Procesy obstarávania sú komplikované aj napriek tomu, že sa v posledných rokoch výrazne zjednodušili kritériá pre vyhodnocovanie ponúk. Cieľom je v rámci obstarávania dostatočne detailne definovať a popísať predmet dodávky. Potom je jediným hodnotiacim kritériom cena. Avšak toto je nie vždy šťastné riešenie. Hlavne v prípade, keď zákazník na začiatku úplne presne ani nevie definovať, čo požaduje a čo potrebuje.
Vytvára to potom priestor pre rôznych špekulantov, ktorí hľadajú, ako z podmienok obstarávania čo najlepšie vykorčuľovať. Dodajú čo je nevyhnutné a všetko ostatné riešia neskôr v rámci rozvoja.
Ktoré projekty sú pre vašu spoločnosť doteraz najvýznamnejšie?
V posledných rokoch sme napríklad úspešne v roli prime kontraktora implementovali spolu s hlavným partnerom projektu Štatistickým úradom SR národný projekt s názvom Jednotný informačný systém štatistických údajov (JISŠÚ), ktorý strategicky a významne informatizuje a harmonizuje výkon národnej a európskej štatistiky, z čoho benefituje nielen občan, ale aj členovia národného štatistického systému.
Ale za najvýznamnejší v histórii spoločnosti asi považujem projekt Elektronických služieb monitoringu obvinených (ESMO) realizovaný pre Ministerstvo spravodlivosti SR. Ide o technologicky komplexný projekt vystavaný de facto na zelenej lúke, ktorý integruje Systém evidencie prípadov probácie a mediácie pre Probačnú a mediačnú službu rezortu spravodlivosti a Systém elektronického monitoringu osôb, ktorým bola súdom uložená povinnosť podrobiť sa „elektronickej kontrole“ súdom uložených zákazov, príkazov a obmedzení.
V čom bol pre vás výzvou?
Pre nás bol projekt výzvou aj z toho dôvodu, že sme museli pri napĺňaní cieľov projektu integrovať veľké množstvo subdodávateľov. Nebolo to vôbec jednoduché, nakoľko sme sa okrem budovania úplne nového systému podieľali aj na tvorbe legislatívy potrebnej na to, aby takýto systém vôbec mohol byť uvedený do života.
Z môjho pohľadu je však nešťastné, keď je efektivita tohto projektu verejne porovnávaná s projektami iba elektronického monitoringu osôb v zahraničí. V našom prípade totiž zďaleka nejde len o elektronický monitoring obvinených, ktorý tvorí len zlomok z celého rozsahu projektu.
Na Slovensku však nemáme príliš veľa monitorovaných osôb.
To, že máme na Slovensku aktuálne v systéme len približne 460 kontrolovaných a chránených osôb, je myslím dôsledkom práve tej negatívnej osvety.
Nikto si však nekladie otázku prečo je v porovnateľných európskych krajinách elektronický monitoring realizovaný na rovnakej technológii využívaný v omnoho väčšom meradle, čo samozrejme implikuje aj výrazne nižšie jednotkové náklady.
Pre porovnanie, rovnaká technológia elektronického monitoringu v susednom Maďarsku je využívaná veľmi efektívne, rádovo pre tisíce monitorovaných osôb. Žiaľ, u nás mám pocit, že sa tento projekt stal určitým nástrojom nejakých politických záujmov.
V IT sektore chýba veľmi veľké množstvo ľudí. Ako sa s týmto stavom snažíte vysporiadať?
Snažíme sa nových ľudí si vychovávať. Spolupracujeme napríklad so Žilinskou univerzitou a pravidelne sa zúčastňujeme rôznych akcií s cieľom zviditeľniť sa a predstaviť našu spoločnosť študentom. Práve z dôvodu lokácie univerzity sme tiež pred deviatimi rokmi založili pobočku v Žiline. Aj v súčasnosti u nás pracuje zopár študentov a v minulosti sa po skončení školy viacerí stali našimi kmeňovými zamestnancami.
Pri obsadzovaní niektorých kľúčových pozícií však využívame aj služby personálnych agentúr a headhunterov. Naším cieľom, ktorý sa nám celkom darí plniť je, aby sme len v minimálnej miere využívali služby outsourcingových spoločností či živnostníkov a to hlavne kvôli udržateľnosti know-how na projektoch. Preto externé kapacity využívame len na pokrytie kapacitných peakov na projektoch.
Firma oslavuje 20. výročie pôsobenia na trhu. Čo to pre vás znamená?
Tento rok je nielen jubilejným v živote našej spoločnosti, ale je významným aj z pohľadu jej vedenia a ďalšieho smerovania. Po mojom 14-ročnom pôsobení v pozícii riaditeľa realizácie som od januára tohto roka prijal úlohu viesť celú spoločnosť s cieľom nadviazať na jej úspešné pôsobenie na slovenskom trhu pod vedením jej zakladateľa a dlhoročného generálneho riaditeľa Martina Terkoviča.
Mojím cieľom v tejto pozícii je čo najlepšie adaptovať firmu na nové výzvy, ktoré prinášajú dynamicky sa meniace podmienky a zúročiť potenciál skúsenosti a zručnosti našich zamestnancov. Dlhodobo stabilný tím kľúčových pracovníkov je naša najväčšia devíza.
- Richard Božík
Vyštudoval odbor Automatizácia na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave s rozšíreným štúdiom o marketing a manažment. V rokoch 2000 až 2008 pôsobil v spoločnosti SaarGummi Slovakia na rôznych riadiacich pozíciách. Do spoločnosti ICZ Slovakia nastúpil v roku 2008 na pozíciu riaditeľ realizácie. Pôsobil na nej 14 rokov a od januára 2023 sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti.
Ďalšie dôležité správy
