Čo prilákalo čínskych investorov do Bardejova?

Jeden zo spolumajiteľov, Sufang Yan, býva a podniká na Slovensku vyše 15 rokov, z toho 10 rokov v Bardejove a má už aj slovenské občianstvo. Spojil sa so známymi z mladosti a rozhodli sa, že skúsia prejsť od skladov a obchodovania k výrobe a vlastnej značke. Na čínske pomery ide o malých až stredných podnikateľov, ktorí si vybrali Slovensko, Poľsko a Maďarsko, pretože tieto krajiny poznajú. Doviezli stroje, zamestnali 60 ľudí a začali vyrábať a rozhodli sa investovať do výrobného závodu v Kružlove pri Bardejove, pretože tento región má s obuvníctvom skúsenosti.

Ohlásená investícia bola 14 miliónov eur, vlani ste mali tržby necelý milión. To sa bude vracať dosť dlho, nie?

To je len prvý rok. Nábeh k plnej výrobnej kapacite chvíľu potrvá, pretože každá zo spomínaných krajín, v ktorých máme odbyt má špecifické pravidlá a dodávame do sietí, ktoré bývajú zazmluvnené na rok dopredu.

„Ľudia spočiatku, keď na úrade práce videli, že ide o Číňanov, tak sa otočili vo dverách.“

Hovorí sa, že Číňania sú v podnikaní opatrní až nedôverčiví. Aké máte s nimi skúsenosti?

Keď majú istotu, postupujú rýchlo. Pri výstavbe výrobnej haly v Kružlove boli majitelia na stavbe takmer každý deň, kontrolovali si, čo a ako sa stavia, tlačili na robotníkov, ktorí boli z toho aj trochu prekvapení. U nich je to bežné, chcú mať všetko rýchlo a kvalitne, chcú mať istotu, ale sú ochotní za to aj zaplatiť. Je pravda, že sú pozorní k detailom, dajú si aj k drobným veciam vytiahnuť analýzy.

Boli ste už svedkom nejakého stretu kultúr?

Prišli sem aj so svojimi tradíciami, ale tým, že tu dlhodobo žijú a poznajú miestne pomery, prispôsobili sa miestnym normám podnikania, rešpektujú pracovnoprávne vzťahy... Zo začiatku boli napríklad prekvapení, že musíme mať externého experta pre bezpečnosť pri práci, že v hale kreslíme po dlážke bezpečnostné trasy pohybu, ale chcú si v Európe vybudovať značku, tak to rešpektujú.

Mali noví zamestnanci obavy z práce v čínskej fabrike?

Spočiatku, keď videli na úrade práce, že ide o Číňanov, tak sa otočili vo dverách. Ľudia na východe sú predsa len konzervatívnejší. Postupne však zistili, že ľudia u nás dostávajú výplatu načas, že majú vhodné pracovné podmienky – pitný režim, automat na kávu, vianočný večierok, koncoročné odmeny a prácu u nás si aktívne hľadajú.

Všimli ste si odlišnosti v prístupe vlastníkov k zamestnancom – napríklad dôraz na prísnejšiu disciplínu, subordináciu, hierarchickú štruktúru... Prejavuje sa to?

Nemáme žiadny medzičlánok v podobe čínskych manažérov, komunikujem priamo s vlastníkmi, ktorí poznajú našu kultúru a snažia sa prispôsobiť. Ale keď som bol v Číne, bol tam cítiť rozdielny prístup. Niežeby sa správali k zamestnancom rozkazovačne, ale nepoužívali slovo „prosím“ a keď niečo povedali, obom stranám bolo jasné, že tak to jednoducho musí byť a zamestnanci sa za pokyn poďakovali.

„Na otvorení haly v Kružlove už boli ďalší piati až šiesti čínski podnikatelia.“

Ako vnímajú Číňania našu krajinu z pohľadu podnikateľských príležitostí?

Predovšetkým berú Slovensko ako Európu, nie ako samostatnú krajinu. Oni nepovažujú vzdialenosti cez tisíc kilometrov za vzdialenosť. Smejú sa, že nás je päť miliónov, tak vraj v ktorom hoteli v Číne bývame. Páčila sa im tiež príbuznosť češtiny, poľštiny a slovenčiny z pohľadu jednoduchšej komunikácie. Myslím, že sme pre nich zaujímaví polohou, sme v strede Európy, máme to skoro všade blízko.

Vidíte nejaké prekážky v tom, prečo je u nás málo čínskych podnikateľov?

Máme tu šiestich Číňanov, špecialistov na stroje z Číny, ktorí zaúčajú našich ľudí, aby s nimi vedeli pracovať, keď po dvoch rokoch odídu domov. Vybaviť im dočasný pobyt na Slovensku bolo veľmi náročné na čas, ale sú to európske pravidlá a Slovensko to musí rešpektovať. Jednoducho legislatíva na Slovensku je nastavená podľa európskych noriem a čínski podnikatelia nie sú zhovievaví, ak ide o dlhší čas na vybavenie potrebných dokladov.

V Česku tento rok čínski investori kupovali viaceré aktíva. Bude tento trend pokračovať aj na Slovensku?

Aj u nás sa ľudia báli, že bude prílev Číňanov, ale nie je. Do Prahy prišli veľké nadnárodné spoločnosti, v ktorých má vždy účasť štát. V tomto rozmere biznisu podnikajú vždy na základe bankových záruk štátu, čo vláde navyšuje dlh, takže je to pre vládu problematické. Slovensko, respektíve aspoň východ Slovenska, potrebuje stredných podnikateľov, ktorí sa vedia prispôsobiť, ktorí tu spustia výrobu a budú posielať svoje výrobky na trhy so štítkom „Vyrobené v EÚ“. Aj vlastník tohto podniku sa snaží prispôsobiť, vie, že keď bude dodržiavať všetky pravidlá, bude budovať značku a jeho úspech priláka ďalších podnikateľov, nie korporátnych čínskych žralokov, ale tých stredných. Aj na otvorení haly v Kružlove už boli ďalší piati až šiesti čínski podnikatelia.