Skupina podnikateľov okolo bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Jána Sabola zvažuje, že v najbližších rokoch preinvestuje ďalších zhruba 150 až 200 miliónov eur do rozširovania svojej výroby biopalív z olejnín a obilnín.

Slovenské a maďarské rafinérske prevádzky koncernu MOL, ktoré sabolovci zásobujú svojimi biopalivami, totiž zatiaľ primiešavajú do svojich benzínov a nafty ani nie štyri percentá bioprímesí. No bruselská centrála Európskej únie už v legislatíve vytvorila priestor na ďalší rast podielu biopalív. Už predvlani bruselské inštitúcie vydali záväzné rozhodnutie, že do roku 2020 musia členské krajiny únie zdvihnúť podiel prilievania biopalív na desať percent.

„Ak chceme zachytiť takéto tempo rozširovania priestoru pre biznis s biopalivami, tak okolo roku 2014 až 2015 nám už terajšie výrobné kapacity stačiť nebudú,“ hovorí Robert Spišák – predseda predstavenstva firmy AZC, ktorá zastrešuje celé podnikanie skupiny. Na zvýšenie produkcie biopalív skupina buď rozšíri svoje existujúce výrobne v Leopoldove a maďarskom Komárome, alebo postaví nové fabriky v iných lokalitách. Sabolovci však premýšľajú aj nad prípadnou kúpou už existujúcich závodov od iných podnikateľských skupín.

Sebavedomie skupiny v tomto biznise vyplýva z toho, že má na odbyt svojich produktov už od roku 2007 dlhodobé zmluvy so skupinou MOL. Práve takéto zmluvy s rafinériami sú pre úspech v tomto biznise prvoradé. Spracovatelia ropy prímesi síce nakupujú aj na voľnom trhu, no po počiatočnom boome, keď sa v Európe postavilo priveľa fabrík na biopalivá, tie, čo zmluvy s rafinériami nemali, začali krachovať. Bioetanol z kukurice a bionaftu z olejnín (MERO) môžu sabolovci MOL dodávať ešte niekoľko najbližších rokov. A veria si, že v nových tendroch dokážu zmluvy predĺžiť. „Neobávame sa, že by nás z kontraktov s MOL mohli vytlačiť nejakí noví hráči. Už máme fabriky zabehnuté a odberateľ s nami má niekoľkoročné dobré skúsenosti,“ hovorí R. Spišák.

Sabolovci sa zároveň pri svojom apetíte po biopalivách neobávajú kritiky, že biopalivá odčerpávaním časti úrod agrokomodít prispievajú k zdražovaniu potravín. „Brusel spätne biznis s biopalivami brzdiť nebude. Zásoby ropy nie sú nevyčerpateľné, vývoj nových áut už ráta s vyšším zastúpením biopalív a hlavne politici určite nepôjdu do toho, aby znehodnotili súkromné investície v tomto biznise,“ hovorí R. Spišák.

Zatiaľ má skupina na výrobu biopalív tri závody, do ktorých investovala takmer 200 miliónov eur. V Leopoldove vyrába ročne stotisíc ton bioetanolu v závode Enviral a rovnaký objem bionafty tam zasa produkujú v inej fabrike Meroco. Okrem toho skupina v lete minulého roku od rakúskeho podnikateľa Rudiho Rotha kúpila jeho výrobňu bionafty Rossi Biofuel v maďarskom Komárome. Tá ročne vyprodukuje 150-tisíc ton. R. Roth bol pritom v tendroch MOL rovnako úspešný ako sabolovci, a tak má bezproblémový odbyt teraz zabezpečený aj maďarská akvizícia slovenskej skupiny. Dohromady skupina pre MOL teraz ročne produkuje štvrť milióna ton MERO a stotisíc ton bioetanolu. To ju radí do prvej päťky európskeho biznisu s biopalivami.

Viac o podnikateľských aktivitách skupiny si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 10.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Ilustračné foto na titulke -Maňo Štrauch