P. Durov spolu so svojím bratom Nikolaiom založili sociálnu sieť VKontakte, ktorej hodnota v súčasnosti presahuje tri miliardy dolárov (2,7 miliardy eur). VKontakte mala byť ruskou verziou vtedy úspešného startupu Facebook. So svojou obrovskou škálou používateľov ostáva najväčšou sociálnou sieťou v Európe.
Podobne ako jeho rovesník Mark Zuckerberg, dokázal značne zbohatnúť ešte pred svojou tridsiatkou. Hlavným rozdielom v ich kariérach je, že P. Durov sa dostal do patovej situácie s ruskými bezpečnostnými službami, ktoré riadil Vladimír Putin, informuje portál Fortune.com. V decembri 2011 sa zobudil na príchod ruských ozbrojených jednotiek, ktoré od neho žiadali zmazanie konta ruského opozičného poslanca Alexeja Navaľného na sociálnej sieti VKontakte. P. Durov ich žiadosť odmietol a zverejnil celú udalosť na webe. Svojím krokom prekvapil mnoho Rusov a získal podporu pre jeho sociálnu sieť, popisuje celú udalosť portál Fortune.com.
Dôsledkom nerovnomerného boja s bezpečnostnými službami sa v decembri v roku 2013 rozhodol predať zvyšok svojho podielu v spoločnosti VKontakte. Jeho podiel kúpil obchodný partner miliardára Alishu Usmanova, ktorý kontroluje internetovú spoločnosť Mail.ru. Okrem toho je A. Usmanov blízky súčasnému prezidentovi V. Putinovi. V súčasnosti kontroluje A. Usmanov stopercentný podiel v spoločnosti VKontakte, približuje portál Fortune.com.
Po vypuknutí Ruskej vojny na Ukrajine P. Durov opäť odmietol pokyny ruských bezpečnostných zložiek. Tie od neho chceli, aby odovzdal osobné údaje ukrajinských opozičných politikov z ich účtov na sociálnej sieti. Pár dní po incidente bol vyhodený z funkcie generálneho riaditeľa a rýchlo ušiel do zahraničia.
Po získaní občianstva na karibskom ostrove Svätého Kryštofa sa bratia P. Durov a N. Durov rozhodli pre realizáciu ďalšieho projektu. Nový podnik bol vedľajší projekt, ktorý začal so šifrovacím systémom na posielanie správ. Tento systém bratia Durovci vymysleli na komunikáciu medzi sebou, aby ich ruské bezpečnostné služby nemohli špehovať. P. Durov prišiel s myšlienkou, že by mohol ponúknuť ľuďom po celom svete prostriedky na jednoduché posielanie šifrovacích správ, ktoré by vlády, alebo ktokoľvek iný nemohol zachytiť. Bratia predstavili svoj projekt Telegram v auguste v roku 2013.
Používatelia Telegramu Zdroj: Telegram
Zabezpečenie súkromia je pre P. Durovaa hlavným princípom. Na ňom je postavená aj jeho novovzniknutá spoločnosť Telegram. Zakladateľ spoločnosti Telegram dokonca skoro vôbec nevyužíva telefón. Ponecháva si tri rozličné telefónne čísla, ktoré pravidelne obmieňa. „Je to ako osobná hygiena, ako výmena zubnej kefky,“ hovorí v rozhovore P. Durov.
Telegram je komunikačná aplikácia, ktorá je zameraná na bezpečnosť a jednoduchosť používania, tvrdí softvérový architekt Josef Ševčík z občianskeho združenia Decent. Okrem „bežného“ spôsobu ukladania, keď sú dáta ukladané v cloude, podporuje aj takzvané „secrets chats“. Ich hlavnou výhodou je, že implementujú silné kódovanie medzi koncovými používateľmi. Nikto iný nemôže a ani nevie správy odkódovať, ani Telegram samotný. Samozrejme za predpokladu, že sa nepodarí prelomiť používané šifry. Väčšina algoritmov je ale bežne používaná a overená, dodáva J. Ševčík. Hlavnou výhodou Telegramu je jeho bezpečnosť. Ďalšou obľúbenou funkciou sú kanály (channels), ktoré umožňujú posielať správy ľubovoľnému množstvu ľudí. Vysoká bezpečnosť a podpora kanálov sú dve hlavné prednosti, kvôli ktorým sa Telegram stal obľúbeným medzi teroristami Islamského štátu, uzatvára J. Ševčík.
Po teroristických útokoch v Paríži sa zakladateľ Telegramu dostal pod paľbu kritiky, kvôli údajnému využívaniu Telegramu medzi teroristami. P. Durov sa pre portál Washington Post vyjadril, že si bol vedomý možného využívania aplikácie teroristami. „Myslím si, že súkromie a v konečnom dôsledku aj naše právo na súkromie musí byť dôležitejšie, ako náš strach zo zlých vecí, akou bezpochyby terorizmus je.“ Kryptované súkromné správy tak ostávajú aj naďalej v prevádzke. Na druhej strane Durov zakázal verejné kanály Islamského štátu, ktoré boli údajne používané na šírenie propagandy. „Veľmi nás zaskočilo, keď sme zistili, že verejné kanály sú využívané Islamským štátom na šírenie propagandy. Výsledok tohto zistenia je, že sme zablokovali 78 kanálov v dvanástich jazykoch spájaných s Islamským štátom,“ povedal Durov na portáli Telegram.org.
Technologické firmy a orgány činné v trestnom konaní sa po útokoch v Paríži a San Bernardine opäť dostali do vzájomného sporu, kam až môžu siahať hranice šifrovania.
Šéf spoločnosti Apple T. Cook odmietol vyhovieť súdnemu príkazu federálneho úradu, ktorý nariaďuje spoločnosti odomknutie mobilného zariadenia strelca zo San Bernardina pre FBI, píše Trend vo svojom článku.
„K odborníkom z FBI máme značný rešpekt a veríme, že majú dobré úmysly. Až do tejto chvíle sme robili všetko, čo je v našej moci aj v rámci zákona, aby sme im pomohli. Teraz nás ale vláda Spojených štátov požiadala o niečo, čo jednoducho nemáme a čo je podľa nás príliš nebezpečné vyrobiť. Požiadali nás o vytvorenie zadných vrátok k iPhonu, " uvádza sa v texte, ktorý Cook zverejnil na webe firmy.
As I predicted, ISIS launched its own messaging app. Lobbying backdoors in mainstream apps makes little sense now. https://t.co/5Hq2R7xuHm
— Pavel Durov (@durov) 15. januára 2016
Spoločnosť sa ocitla v morálnej dileme, nakoľko sprístupní osobné údaje s cieľom zvýšenia bezpečnosti pred budúcimi útočníkmi, alebo bude šifrovací systém naďalej chrániť naše súkromné údaje.
