Rusko podľa neoficiálnych informácií poľského portálu Onet.pl zastavilo dodávky plynu plynovodom Jamal. Ešte 22. apríla vypršal termín, do ktorého malo Poľsko zaplatiť za suroviny v rubľoch, ako žiada Kremeľ. To však poľská strana odmietla, uviedla agentúra ČTK, podobne ako ďalšie krajiny Európskej únie.
Ruský prezident Vladimir Putin požadoval platiť od apríla za plyn v rubľoch, aby Rusko znížilo blokovanie devízových rezerv v zahraničí. Zaviedol tiež opatrenie, podľa ktorého musia exportéri naďalej povinne preklápať najskôr 80, neskôr 100 percent tržieb z cudziny na ruble.
Krajiny EÚ to odmietli, len Maďarsko v polovici apríla avizovalo, že svoj kontrakt o zemnom plyne s ruským plynárenským gigantom Gazprom upraví tak, aby splnilo požiadavku ruského prezidenta.
Pozastavenie dodávok Gazprom potvrdil
Informácie poľského portálu Onet.pl potvrdili nemenované zdroje vo vláde aj v plynárenskej spoločnosti PGNiG. Na poľskom ministerstve životného prostredia zasadá krízový štáb, uvádza Onet.pl.
Dlhodobá zmluva o dodávkach ruského plynu medzi ruským Gazpromom a poľským PGNiG vyprší koncom tohto roka. Poľská plynárenská firma 26. apríla uviedla, že ju ruský Gazprom informoval, že od stredy 27. apríla 08:00 stredoeurópskeho letného času ukončí dodávky plynu do Poľska.
Analytici už pred mesiacom tvrdili, že Poliaci by ruský plyn mohli vypnúť takmer okamžite, horšie by to bolo s ropou. Tu by mohlo krátkodobo pomôcť len obmedzenie cestnej dopravy v prospech železničnej a námornej najmä v medzinárodnej nákladnej doprave.
Krajina nie je na tom so závislosťou na ruských energiách ekonomicky zle. V súčasnosti Poľsko pokrýva ruským plynom zhruba polovicu svojho dopytu. Ďalších 40 percent dodáva z iných zdrojov, aj po mori. Zhruba desať percent spotreby pochádza z domácej ťažby, najmä na juhovýchode krajiny, v západnom Poľsku a v Baltskom mori.
Európske ceny plynu v reakcii na správy z Poľska vzrástli o 17 percent, informovala neskôr agentúra Bloomberg. Navyše, ako pre ňu uviedla hovorkyňa prevádzkovateľa poľského plynovodného systému Gaz System Iwona Dominiaková, Poľsko bolo na prípadné výpadky v dodávkach plynu pripravené a spotrebitelia utorkové zastavenie dodávok údajne nepocítia. Aká však bude realita, to sa ukáže až s odstupom času.
Bulharsko je tiež ďalšie na rade
Ruský plynárenský koncern Gazprom tiež informoval bulharský Bulgargaz, že od stredy (27. apríla) zastaví dodávky plynu do Bulharska. V utorok večer o tom informovalo bulharské ministerstvo energetiky, uviedla agentúra AFP.
Ministerstvo v hlavnom meste Sofia spresnilo, že spolu so štátnymi plynárenskými spoločnosťami podniklo kroky na nájdenie alternatívnych riešení s cieľom vyriešiť vzniknutú situáciu. Podľa bulharského rezortu energetiky nateraz nie sú potrebné žiadne obmedzenia v spotrebe plynu v tejto balkánskej krajine, ktorá pokrýva viac ako 90 percent svojich potrieb dovozom z Ruska, napísala agentúra Reuters.
Bulharsko v rámci rozšírených sankcií EÚ zakázalo 17. apríla lodiam plaviacim sa pod ruskou vlajkou vplávať do svojich čiernomorských prístavov. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pred pár dňami požiadal túto krajinu, aby sa pridala k iným západným krajinám a poslalo Ukrajine vojenskú pomoc, tá to však odmietla. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Predsedníčka BSP a súčasná bulharská ministerka hospodárstva Kornelia Ninová, ktorá kontroluje povolenia na vývoz zbraní, opakovane uviedla, že kým bude vo vláde, na Ukrajinu nebude z Bulharska vyvezený „ani jediný klinec".
Sankcie boli slabé, tvrdili Poliaci
Podľa Tomasza Stempiena, šéfa spoločnosti Gaz-System, ktorý je prevádzkovateľom prepravnej sústavy zemného plynu v Poľsku, sú zásobníky v krajine teraz naplnené z 80 percent. Podľa think tanku Forum Energii asi 55 percent svojej spotreby zemného plynu kryje Poľsko z Ruska.
Už dlhší čas, bez ohľadu na terajší konflikt na Ukrajine, krajina pracuje na ich nahradení z iných zdrojov. Do konca tohto roku má skončiť stavba plynovodu Baltic Pipe, ktorým do Poľska potečie plyn z Nórska. Poľská vláda investovala tri miliardy zlotých (639,81 milióna eura) do štátneho prevádzkovateľa plynovodov Gaz-System.
Táto spoločnosť buduje plynovod na dne Baltského mora, ktorý má do konca roka zásobovať Poliakov nórskym plynom a zmierniť ich závislosť od ruských dodávok.
Nielen pokuty, treba aj ďalšiu daň
Už 30. marca 2022 Poľsko vyzvalo Európsku úniu, aby uvalila daň na dovoz uhľovodíkov z Ruska. Vtedy poľská vláda dúfala, že v priebehu mesiaca či dvoch zastaví dovoz ruského uhlia a do konca roka odstaví aj ruskú ropu a plyn. Avizovala, že rozšíri vlastné sankčné opatrenia na domácej pôde nad rámec sankcií EÚ.
Európska komisia sankcie voči Rusku plánovala sprísniť, avšak postupne. Ešte 23. marca 2022 navrhla, aby všetky zásobníku plynu v 27-člennom bloku boli do najbližšej zimy naplnené najmenej na 80 percent. Takto by sa v krajinách EÚ mohla znížiť závislosť od ruských energií.
Lídri únie už skôr sľúbili, že zbavia blok závislosti od ruských energií do roku 2027, ale hmatateľné opatrenia ešte len treba postupne zrealizovať. Skutočnosť, že Poľsko už stihlo naplniť zásobníky v krajine z 80 percent, môže byť pre krajinu dobrou správou, avšak musí rátať s tým, že z nich bude čerpať už v súčasnosti a do zimy sa môžu vyprázdniť. Na prípadný výpadok tohto zdroja je, zdá sa, už dnes dobre pripravená, dodávky vie nahradiť.
Voči Rusku budeme najprísnejší
Poľsko je od rusko-ukrajinského konfliktu veľmi aktívne v presadzovaní prísnej politiky voči Rusku, často až nad sankciami uvalenými Európskou úniou. Ešte 26. apríla 2022 uvalilo sankcie na 50 ruských firiem a oligarchov, uviedol poľský minister vnútra Mariusz Kaminski.
Varšava už tento mesiac prijala zákon, ktorý umožňuje zmrazenie majetku ruských firiem a jednotlivcov a zakazuje dovoz ruského uhlia. Poľsko tak prijalo ďalšie vlastné sankcie mimo sankcií EÚ.
Na sankčnom zozname, ktorý zverejnilo poľské ministerstvo vnútra, je napríklad plynárenský koncern Gazprom a výrobca hnojív Akron rovnako ako spoločnosti obchodujúce s uhlím SUEK Polska a KTK Polska. Gazprom má menšinový podiel vo firme EuRoPol Gaz, ktorá vlastní poľskú časť plynovodu Jamal.
Medzi jednotlivcami na sankčnom zozname sa nachádzajú napríklad spoluzakladateľ a najväčší akcionár Alfa Bank Michail Fridman, hlinikársky magnát Oleg Deripaska či zakladateľ firmy Kaspersky Jevgenij Kasperskij.
Do Poľska od začiatku vojny na Ukrajine prišlo už viac ako 2,92 milióna utečencov zo susednej krajiny. Vyplýva to zo správy BBC, ktorá vychádza z údajov, ktoré 23. apríla zverejnila poľská pohraničná stráž. Následne Poľsko 25. apríla darovalo svoje tanky Ukrajine, čo potvrdil agentúre Reuters a spravodajskému portálu Onet poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Výpadok uhlia kompenzuje domáca ťažba
Poľsko je na rôzne scenáre v oblasti energetiky dobre pripravené. Patrí totiž k najväčším producentom čierneho a hnedého uhlia, avšak poľské bane nie sú schopné uspokojiť dopyt po uhlí najmä pre domácnosti. Kým elektrina v poľských elektrárňach sa vyrába z 98 percent z poľského uhlia, domácnosti nakupujú najmä vysokovýhrevné uhlie z dovozu, najmä z Česka a Ruska.
V dôsledku zákazu dovozu ruského čierneho uhlia pôjde o výpadok ôsmich miliónov ton komodity, čo bude krajina musieť kompenzovať, uviedol 17. apríla podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin pre agentúru PAP.
Krajina tak bude musieť zvýšiť vlastnú produkciu čierneho uhlia, ako aj dovoz z iných krajín. Dodal, že rok 2049 ako posledný rok ťažby uhlia v Poľsku naďalej platí, znižovanie produkcie však bude mať vzhľadom na súčasnú situáciu inú krivku, než sa pôvodne plánovalo.
„Momentálne musíme ťažbu uhlia držať na vysokej úrovni,“ povedal J. Sasin. Zároveň dodal, že Poľsko bude musieť predĺžiť prevádzku niektorých uhoľných baní dokiaľ krajina nebude schopná produkovať dostatok jadrovej energie a energie z obnoviteľných zdrojov.
Slovensko s Poľskom spolupracuje
Prípravy na odpojenie ruského plynu pokračujú aj na Slovensku. Slovensko a Poľsko sú jednotné v otázke sankcií voči Rusku i budúcnosti Ukrajiny z hľadiska európskej perspektívy. Naďalej vytrvajú v pomoci Ukrajine, vyhlásil to 22. apríla premiér Eduard Heger po rokovaní s poľským predsedom vlády M. Morawieckim.
So susedným Poľskom je naša krajina v úzkom kontakte, najmä s ohľadom na využívanie globálneho LNG systému. Slovensko-poľské plynové prepojenie je po technickej stránke takmer hotové a už v júli by sa mali začať jeho funkčné skúšky, informoval ešte 22. apríla štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
Prepojenie plynových systémov Slovenska a Poľska je jeden z najväčších projektov energetickej infraštruktúry na Slovensku, tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe.
„Po dokončení bude mať prepravnú kapacitu 5,1 miliardy metrov kubických v smere na Slovensko a 6,1 miliardy metrov kubických v smere do Poľska. Takáto kapacita by nám umožnila výrazne diverzifikovať zdroje plynu pre Slovensko,“ zdôraznil K. Galek.
„Práve to je v súčasnej dobe, keď je pre vojnový konflikt na Ukrajine situácia na trhu s plynom napätá, kľúčové. Zásobníky na nadchádzajúcu zimnú sezónu by sme mohli plniť aj z tohto smeru,“ dodal K. Galek.
Otázky vyvoláva aj fakt, či by Rusko mohlo vypnúť od plynu aj ďalšie európske krajiny skôr, ako stihnú naplniť zásobníky v zmysle usmernení EK a nebudú platiť za ruský plyn v požadovaných rubľoch. Faktúry za ruský plyn sa platia spätne, vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Rezort hospodárstva na čele s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom už pred pár týždňami situáciu upokojil.
„Faktúru za február sme zaplatili 20. marca a faktúru za marec sme dohodli s Gazpromom, a to tak, že bude akceptovať našu úhradu už 31. marca 2022 a pôjde ešte v eurách. Najbližšia splatná faktúra z SPP pôjde až 20. mája,“ dodal R. Sulík. Za najbližšie tri týždne musí Slovensko nájsť riešenie danej situácie, ktoré vôbec nebude jednoduché.
Ďalšie dôležité správy
Hrozí Slovákom kanistrový limit i dražoba? Embargo na ropu a plyn Putina nepoloží, tvrdí štúdia
