Rusko chce obnoviť svoj technologický sektor s pomocou Číny. Dostalo sa však do slepej uličky

Nedostatok čipov je globálny problém, ktorý sa nevzťahuje k vojne na Ukrajine. Obrovský dopyt po procesoroch, ktorý neustále rastie a dočasné výluky produkcie kvôli pandémii covidu-19 spôsobil, že ešte chvíľu potrvá, kým sa nájde trhová harmónia medzi ponukou a dopytom. Inými slovami, nedostatok základných technológii odštartoval nový trend, a to je špecializácia čipsetov na špecifické operácie. Deoligarchizácia sveta produkcie procesorov podnecuje vznik nových technologických konceptov, ako aj vznik nových výrobcov čipov.

No v Rusku je situácia odlišná. Za posledné desaťročie sa ruská vláda snažila dosiahnuť určitú mieru suverenity v digitálnych technológiách, čo sa jej však nepodarilo. Vybudovaním domáceho technologického priemyslu a kontroly internetovej prevádzky sa Kremeľ pokúsil získať aj nezávislosť od západných technológií. Po ruskej invázii na Ukrajinu a rozsiahlych sankciách je nezávislosť od technológií pre Rusko dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

„Už pred zhruba desiatimi rokmi Rusko žiadalo od technologických gigantov záruku bezpečnosti. Tú dostávalo prostredníctvom homologizácie mikrokódu, alebo technológie, ktorá prichádzala zo zahraničia. Inými slovami, skoro každý technologický prvok, ktorý sa mohol v Rusku predať, hlavne v štátnej správe, musel získať pečiatku o konformite.

To spôsobovalo zásadné prieťahy, preto dnešné technológie v Rusku nie sú najmodernejšie. Spolu so sankciami, ktorých vedľajší účinok spôsobil nedostatočnú podporu IT prevádzky, je modernosť IT prostredia prinajmenšom diskutabilná,“ tvrdí IT odborník a CEO spoločnosti Cogitans, Andrej Aleksiev.

Sebestačnosť je nereálna

Rusko, odrezané od západných dodávateľov technológií, sa snaží vybudovať čoraz autokratickejšiu ekonomiku. V apríli vytvoril Vladimír Putin novú komisiu pre internet a technologickú suverenitu, do ktorej čela postavil bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý je zároveň súčasným podpredsedom bezpečnostnej rady. Kremeľ totiž vníma internet ako hrozbu pre bezpečnosť režimu.

Aj z toho dôvodu roky ruská vláda hovorila o budovaní domáceho ruského internetu, čo je dôkazom túžby po domácom informačnom ekosytéme, ktorý je možné mať úplne pod kontrolou. Rusko označuje Facebook a Instagram za extrémistické organizácie a YouTube za nástroj západnej informačnej vojny proti Rusku.

Cieľom komisie je podľa The Moscow Times okrem iného aj nájsť náhrady za kritické dodávky IT, ktoré Rusko potrebuje. S veľkou pravdepodobnosťou však v tomto smere neuspeje. Očakáva sa, že krajina bude závislá na viacerých menších dodávateľoch, predovšetkým z Číny. Taiwanská spoločnosť TSMC totiž na Rusko uvalila sankcie a rovnako Rusko umiestnilo Taiwan na zoznam nepriateľských krajín, čím si zavrelo dvierka pred inými továrňami ako Winbond, Epistar, UMC či Novuton.

Komplikáciou pre Rusov však nie sú len sankcie, ale aj globálny nedostatok komponentov či exodus ruských IT pracovníkov do zahraničia. V marci krajinu opustilo odhadom 50- až 70-tisíc IT špecialistov. Ruskí predstavitelia oznámili, že ruská ekonomika bude potrebovať približne milión IT špecialistov.

Rusom dochádzajú súčiastky

Najviac zasiahnutý je ruský letecký a automobilový priemysel. Dochádzajú im súčiastky do lietadiel a v blízkej budúcnosti je ohrozená aj prevádzka najväčších ruských aerolínií. Leteckí giganti Airbus a Boeing totiž prerušili s Ruskom akékoľvek vzťahy. Takmer 80 percent lietadiel Aeroflotu však tvoria práve Boeingy a Airbusy. Aerolínie sú preto nútené rozoberať iné stoje, z ktorých vyberajú potrebné súčiastky.

Tento postup je tiež v súlade s júnovým odporúčaním ruskej vlády, aby letecké spoločnosti použili niektoré lietadlá na náhradné diely, a takto udržali zvyšné stroje v prevádzke minimálne do konca roka 2025. Navyše, novšie generácie lietadiel A320neo, A350 rovnako ako Boeing 737 MAX a 787, majú technológie, ktoré sa musia neustále aktualizovať. Do roka, odkedy vstúpili sankcie do platnosti, bude pre Rusko výzvou, aby udržalo v prevádzke moderné lietadlá.

Zlou správou pre Rusko je aj fakt, že dokončenie domáceho projektu diaľkového civilného lietadla MC-21 sa oneskorí. Rovnako aj národná automobilka Avtovaz čelila kríze v dodávkach elektronických komponentov. Ruský výrobca obrnených vozidiel Uralvagonzavod zastavil výrobu tankov, pretože mu došli zahraničné diely. Ruská armáda navyše podľa viacerých informácií musí v niektorých vojenských zariadeniach používať čipy z umývačiek riadu a chladničiek.

Aj keby sa Rusko dokázalo úspešne vyrovnať so všetkými problémami, klesajúcim dovozom či únikom mozgov, dosiahnutie sebestačnosti v takej komplexnej oblasti je veľmi náročné. Sebestačnosť v tomto smere je totiž možné dosiahnuť len dostatočným financovaním, medzinárodnou spoluprácou, podporou inovácií a v neposlednom rade je potrebný čas na dobehnutie technologického pokroku konkurentov.
Rusko preto bude musieť do veľkej miery spoliehať práve na Čínu a jej technológie.

Čína na TSMC nestačí

Čína je však do istej miery závislá na západných technológiách, lebo za tými najvyspelejšími stále zaostáva. „Náhrada týchto technológii ruskými je nemožná, keďže Rusko nie je výrobcom takýchto zariadení. Najbližšou alternatívou sú čínske spoločnosti, ktoré do určitej miery môžu konkurovať tým z USA alebo EÚ.