V rozvoji veternej energetiky Slovensko úplne zaspalo, situácia je vážna a je čo dobiehať

V súčasnosti sa na Slovensku vyrobia pomocou vetra iba tri megawatty (MW) elektriny. Podľa Národného energetického a klimatického plánu z roku 2019 by však malo Slovensko do roku 2030 dosiahnuť cieľ 500 MW, pričom priebežný míľnik v roku 2023 sa predpokladá na úrovni 150 MW inštalovaného výkonu. Aby sa ľady pohli, zorganizovala Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v týchto dňoch okrúhly stôl s účasťou zástupcov Európskej komisie (EK) z Bruselu, samospráv a slovenských odborníkov na energetiku.

Kritika aj odporúčania z EK

Využívanie potenciálu vetra je u nás oproti iným krajinám Európskej únie (EÚ) žalostné. Konštatovali to aj účastníci bratislavského okrúhleho stola. Diskusie sa zúčastnili Vera Kissler z generálneho riaditeľstva pre energetiku EK (DG Energy, Renewables and Energy System Integration Policy EC) a Pierre Braun z pracovnej skupiny pre obnovu a odolnosť EK (Recovery & Resilience Task Force EC).

Zástupcovia komisie vnímajú, že Slovensko za 19 rokov nepostavilo ani jednu veternú elektráreň. Pričom iné krajiny v tomto období intenzívne rozvíjali tento typ energetiky. „Viacerí zúčastnení ponúkli pomoc pri nastavovaní povoľovacích procesov, respektíve príprave podmienok pre zrýchlenie rozvoja veternej energetiky,“ hovorí pre TREND člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

V tomto smere generálny riaditeľ WindEurope Giles Dickson upozornil, že hoci Slovensko nedávno spustilo dva nové bloky jadrovej elektrárne Mochovce, v budúcnosti bude potrebovať nové zdroje elektriny. Viacerí veľkí odberatelia zvažujú prechod z plynu či uhlia na elektrinu, ako napríklad US Steel Košice.

Zároveň sa rozbieha elektrifikácia dopravy a domácnosti čoraz viac využívajú na vykurovanie tepelné čerpadlá, ktoré potrebujú elektrickú energiu. Aj preto G. Dickson odporúča naštartovať rozvoj OZE tak, aby sa na spomínané zmeny využili „zelené“ a z pohľadu výrobnej ceny najvýhodnejšie zdroje elektriny.

Chýba jasná podpora štátu

Investori, ktorí pripravujú projekty veterných parkov, upozorňujú na zhoršujúce sa externé prostredie, ktoré neumožňuje výstavbu nových projektov. Aktuálne čaká na posúdenie vplyvov na životné prostredie 16 projektov veterných parkov. „Pritom niektoré čakajú až dva roky, s výhľadom veľmi pomalého ďalšieho vývoja,“ konštatuje J. Lacko.

Na Slovensku chýba politická podpora veternej energetiky zo strany štátu. To sa odráža na postojoch samospráv a obyvateľstva, ktoré sa často orientujú na základe politických stanovísk a vyhlásení. Pozitívny postoj však má k rozvoju veternej energetiky Peter Ludrovský z Únie miest Slovenska, ktorý potvrdil záujem únie spolupracovať na jej rozvoji.

Miliardy eur za fosílne palivá

Slovensko zaspalo nástup veternej energetiky a má reálne čo dobiehať. Za všetko podľa J. Lacka hovoria oficiálne dáta. Štátne strategické materiály počítali už v roku 2022 s inštalovaným výkonom veterných elektrární na úrovni 100 MW, realita sú 3 MW.