Rodinné podnikanie chce pevné nervy, generačná výmena môže byť nočná mora. Ministerstvo má plán

Podľa európskych štatistík tvoria rodinné firmy v EÚ približne 60 percent všetkých podnikov a vytvárajú takmer polovicu pracovných miest v súkromnom sektore. Porovnateľná situácia je aj na Slovensku. Podľa Slovak Business Agency tvoria rodinné firmy 60 až 80 percent všetkých malých a stredných podnikov. Ich počet bol pred štyrmi rokmi vyše 40-tisíc, pričom polovičku z nich tvorili mikroorganizácie s maximálne desiatimi zamestnancami.

Byť vlastníkom rodinnej firmy nie je jednoduché. Okrem štandardných podnikateľských a trhových faktorov sa rodinné firmy potýkajú aj s inými výzvami, ktoré priamo súvisia s ich charakterom. Jednou z nich je generačná výmena. Príprava na ňu s dostatočným predstihom je esenciálna. Plán nasledovníctva má podľa Deloitte vypracovaný len polovica európskych rodinných firiem. Na Slovensku ešte menej. Po lepšom legislatívnom prostredí volajú rodinné firmy aj odborníci z podnikateľských zväzov už roky.

„Realita je taká, že naša legislatíva na mnohé praktické otázky, ktoré vznikajú pri odovzdávaní rodinných firiem nepamätá alebo ich upravuje spôsobom, ktorý zďaleka nie je optimálny. Nájdeme ich v mnohých oblastiach – v daniach, v pracovnom práve, v obchodnom práve či v zákone o verejnom obstarávaní,“ hovorí pre TREND prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

Aktuálne prebiehajú za týmto účelom dokonca dve legislatívne iniciatívy. Jedna cieli na to, aby rodinným podnikom uľahčila fungovanie, druhá ich chce zadefinovať a vytvoriť im možnosti na registráciu. Z dieľne ministerstva hospodárstva pochádza Akčný plán pre rozvoj rodinných podnikov na Slovensku, od rezortu práce zase novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. O návrhoch sa v medzi rezortnom pripomienkovom konaní rozpútala búrlivá diskusia. Niektoré body sú vraj nerealizovateľné, iné vrstvia byrokraciu.

Čo je typické pre rodinný podnik

• Hoci jednotná definícia v slovenskom práve ešte neexistuje, za rodinný podnik sa v najzákladnejšom ponímaní považuje ten, ktorý je vlastnený a ovládaný priamymi rodinnými príslušníkmi.
• Takémuto podnikaniu sa zvykne prisudzovať sociálny rozmer. Rodinné podniky často podporujú rozvoj regiónov, keďže bývajú späté s určitou lokalitou, niekedy vidieckou či inak znevýhodnenou, v ktorej vytvárajú pracovné miesta.
• Rodinné podniky sú spravidla menej rizikové a stabilnejšie, vzhľadom na konzervatívny spôsob riadenia a snahu o dlhodobú udržateľnosť pre ďalšie generácie. Ziskovosť rodinných podnikov býva preto skôr nižšia, zato ich zisk častejšie reinvestovaný.
• Rodinné podniky zväčša disponujú vlastným kapitálom, až následne sú financované bankovými úvermi. Niektoré však k sebe pustili investora.

Výhrady voči zaradeniu rodinných podnikov do zákona o sociálnej ekonomike má ministerstvo hospodárstva. „Nie všetky rodinné podniky zamerané na podnikateľskú činnosť musia nevyhnutne spĺňať aj požiadavku pozitívne merateľného sociálneho vplyvu,“ konštatuje hovorkyňa rezortu Katarína Matejková. Odlišné sú v návrhoch aj definície rodinného podniku. Aktuálne predkladatelia pracujú na vyhodnotení vznesených pripomienok a prebiehajú rozporové konania.

„Ani materiál ministerstva hospodárstva nie je všeliekom. Chýbajú v ňom zásadné opatrenia týkajúce sa oblasti daní a zároveň, je to obrazne povedané cestovná mapa, ktorá určuje, akým spôsobom a dokedy sa majú pripraviť príslušné zmeny zákonov,“ myslí si J. Solík. 

TREND sa pozrel na päť závažných problémov rodinných firiem, ktoré im dokážu skomplikovať generačnú výmenu. K problematike rodinných firiem organizuje TREND 10. marca v Bratislave konferenciu.

1. Nerozhodnutý zakladateľ a rozdrobený majetok

Ak sa zakladateľ podniku nerozhodne, čo s firmou urobí ešte počas svojho života, následné dedičské konanie môže byť zdĺhavé a komplikované. Najmä vtedy, ak dôchádza v jeho dôsledku k rozdrobeniu majetku medzi viacerých členov rodiny, čo so sebou prináša komplikácie aj pri následnom fungovaní firmy.

Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby bolo možné stanoviť v závete pre dedičov aspoň minimálne podmienky nakladania s majetkom rodinného podniku po smrti zakladateľa. Napríklad možnosť zakladateľa vybrať si spomedzi detí jedného nástupcu alebo určiť konkrétnu osobu, ktorá zdedí obchodný podiel v spoločnosti bez zákonných obmedzení, akým je napríklad inštitút neopomenuteľných dedičov.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

„Navrhované opatrenie umožní zakladateľovi v prípade smrti presadiť si také požiadavky, ktoré odrážajú jeho predstavy o odovzdaní rodinného podniku,“ hovorí akčný plán z dielne MH. 

Voči vylúčeniu neopomenuteľných dedičov z konania sa v pripomienkovom konaní ohradilo ministerstvo spravodlivosti. So zrušením inštitútu neopomenuteľných dedičov nesúhlasí ani Klub 500, podľa ktorého možno s majetkom nakladať aj za života a tak ho smerovať na tých členov rodiny, ktorí sa na podnikaní podieľajú.

„Zaoberáme sa možnosťou zaviesť úpravu správy podniku do potvrdenia dedičstva s možnosťou určiť správcu ešte za života a dať ho zapísať do obchodného registra, ak to bude možné,“ konštatuje pre TREND hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. „Ale s možnosťou vybrať si dediča podniku či obchodného podielu s vylúčením neopomenuteľných dedičov sa v rekodifikácii nepočíta,“ dodáva.

Na rozdiel od súčasnosti však rezort spravodlivosti navrhuje, aby neopomenuteľný dedič nemal právo na podiel na dedičstve, ale len na výplatu jeho hodnoty. V závete ustanovený dedič rodinného podniku či obchodného podielu tak bude mať aj v prípade opomenutia neopomenuteľných dedičov v závete istotu, že rodinný podnik naňho prejde v celosti, ale s povinnosťou vyplatiť neopomenuteľných dedičov.

Prevod obchodného podielu v podniku je dnes možné riešiť ešte počas života zakladateľa. Napríklad darovaním či predajom. Prevod môže byť odplatný aj bezodplatný. Odplatný býva zväčša za nižšiu než trhovú cenu. Problémom však často býva, že zakladateľ si nechce nikoho rozhnevať, nikoho opomenúť, bez ohľadu na to, či napríklad deti rovnocenne participujú na podniku, a tak rozhodnutie odkladá.

2. Chýbajúci zverenecký fond a zbytočné hádky