Výrobu pod Tatrami zachránili statusom na sociálnych sieťach. Remeslo vďaka nim ešte nevymrelo

Naučiť ľudí vychutnať si víno či tvrdý alkohol z ručne brúseného skla a nemať ho zatvorené vo vitríne ako dekoráciu sa už niekoľko rokov snaží rodinná firma spod Tatier – Fister Crystal, za ktorou stojí mama Emília a syn Erik Fister. Brúsenie krištáľu má pritom na Slovensku tradíciu už od 16. storočia.

Tú v dvadsiatom storočí rozvíjalo výrobné družstvo Podtatran, v ktorom robila Emília Fisterová technologičku výroby. „Po zrušení divízie brúsenia skla sa mama spolu s kolegom rozhodli, že si založia vlastnú firmu, ktorá na túto tradíciu nadviaže,“ hovorí pre TREND riaditeľ Fister Crystal Erik Fister. A tak sa aj v roku 1998 stalo.

Z družstva do firmy

Nová spoločnosť, predchodkyňa Fister Crystal, dostala meno Sklo – Krištal. Z niekdajšej divízie Podtatranu zamestnala 15 brusičov, ktorí pracovali na dve zmeny a jednu kresličku. V režime dvoch spolumajiteľov fungovala do roku 2015, keď biznisový partner Emílie Fisterovej odišiel do dôchodku. Väčší priestor postupne dostal jej syn, ktorý od malička s firmou vyrastal.

V roku 2010 začínal s pomocnými prácami a neskôr firmu reprezentoval na remeselných výstavách, prostredníctvom ktorých sa snažil osloviť biznisových zákazníkov. Okrem mamy a syna pôsobil vo firme istý čas aj otec Ján Fister ako pomocný pracovník a vodič aj dcéra Ivana, ktorá sa venovala ekonomickým činnostiam.

Medzi klientov pôvodnej spoločnosti patrili najmä firmy či štátne orgány, ktoré si vo väčších množstvách kupovali rôzne pamätné dary z krištáľu ako poháre či jubilejné vázy pre klientov, zamestnancov alebo zahraničné delegácie. „Naše výrobky sa dostali vďaka slovenským veľvyslancom k nórskemu korunnému princovi, anglickej kráľovnej či dokonca aj do Vatikánu,“ prezrádza E. Fister. Biznisový. Sektor a štátne orgány tvoria aj dnes časť klientely spoločnosti Fister Crystal.

Do podnikania rodinnej firmy Sklo – Krištal zasiahla finančná a hospodárska kríza, ktorá zredukovala počet firemných klientov. V uplynulých rokov sa jej tržby pohybovali vo výške 60- až 70-tisíc eur, pričom účtovne dlhodobo vykazovala stratu. „To nás priviedlo k väčšej orientácii na individuálnych zákazníkov,“ hovorí E. Fister. Zhruba desať percent tržieb pokrývali zahraniční návštevníci Tatier, medzi ktorými figurovali ruskí lyžiari. Ich počet po anexii Krymu a začiatku vojny na Ukrajine spadol na nulu, čo ovplyvnilo aj tržby. 

Zmena orientácie