Rodinná firma z Kežmarku vyrába a predáva zubné pasty aj v Poľsku. Po bylinky chodí do TANAP-u

Jednou z nich je aj Dimenzia z Kežmarku, ktorá sa venuje výrobe zubných pást a ktorá satojí za značkou biela perla. Za jej zrodom stál Ján Jurík. Ten sa však dnes už na chode firmy nepodieľa. Naopak, žezlo prebral jeho syn Zlatko so svojou manželkou Antóniou a dcérou Inés. Kým Z. Jurík je hlavou celej firmy a na všetko dohliada, manželka sa stará o produkty, obaly, texty či receptúry a dcéra sa chytila marketingu.

Inšpirácia z USA

História firmy siaha až do 90. rokov. Sestra Z. Juríka vtedy odišla do Spojených štátov. „Keď raz prišla z USA na návštevu, priniesla bieliaci systém na zuby. V tom čase sme boli nabudení a chceli sme niečo začať robiť. Tak sme si povedali, že prečo by sme nemohli skúsiť vyrábať niečo takéto,“ spomína Z. Jurík.

Bieliace systémy vtedy obsahovali peroxid. Juríkovci sa však aj napriek žiadnym skúsenostiam s chémiou do tohto biznisu okamžite pustili. Oslovili známych, až sa dostali k odborníkom z Výskumného ústavu pre petrochémiu v Prievidzi.

„Povedali sme mu, čo chceme robiť a poprosili sme ho o pomoc. V niektorých veciach nám pomohol, iné sme si zistili sami. Vtedy nám ľudia na veľa vecí hovorili, že sa to nedá. My sme však hovorili, že sa to dá a hľadali sme riešenia,“ hovorí Z. Jurík.

Celý bieliaci systém bol v tom čase postavený na dovoze. Výrobky na bielenie zubov sa totiž dali kúpiť iba v Spojených štátoch. „Na jeho správne fungovanie boli potrebné špeciálne tvarovateľné aplikátory na zuby pravdepodobne vyrobené v Číne. Ale aj s tým si naši odborníci vedeli poradiť,“ hovorí Z. Jurík.

Následne našli dodávateľov špeciálneho plastu. Ten musel byť zdravotne nezávadný a tvarovateľný. Potom bolo potrebné kúpiť formy, nechať si vyrobiť špeciálne lisy a biela perla mohla začať s výrobou vlastných aplikátorov.

„Naša filozofia stále bola a dodnes je, že čo môžeme vyrobiť, nebudeme dovážať. Bolo veľmi jednoduché niečo objednať, zaplatiť a doniesť z Číny. Všetko sme urobili krok po kroku,“ hovorí Z. Jurík. V podobnom duchu firma funguje dodnes. Čo môžu, vyrobia si sami, čo je nad ich sily, zadajú lokálnej firme. Takto využívajú napríklad tlačiarne či výrobcov túb a krabičiek.

Regulácia a otočka k pastám

Bieliaci systém musel mať vzhľadom na kategóriu do ktorej spadal aj potrebné certifikácie. Nestačilo totiž, že systém bielil, musel mať aj zdravotný účinok. Aj v tejto oblasti si Juríkovci všetko vybavovali sami.

Bieliacim systémom sa firma na trhu chytila, nakoľko v tom čase boli v Európe možno ešte ďalší dvaja výrobcovia. Prišli na poľský trh a ten ich vyniesol nahor. V tom čase sa Poľsko podieľalo na približne 80 percentách predaja a z bielej perly sa v tomto segment stala špička na trhu.

So značkou je to niekedy náročné a jej uchytenie záleží od toho, o aký trh ide a aké sú jeho špecifiká. V Poľsku firma fungovala pod značkou biala perla. Uvedomovali si však, že názov nie je medzinárodný a preto začali uvažovať, že sa premenujú na White Look. Nakoniec sa však rozhodli, že zostanú pri bielej perle, nakoľko značka už mala svoju históriu a veľmi dobré meno.

„Vieme, že sme sa obrali o možnosť ísť na medzinárodné trhy. Pre nás sú však prioritné Slovensko a Poľsko. Keď sa naskytne možnosť expandovať na ďalšie trhy, potom to budeme riešiť,“ hovorí A. Juríková.

V roku 2012 prišla Európska únia s reguláciou, ktorá zakazovala používať peroxid vo voľnopredajných prípravkoch. „Boli sme z toho nešťastní. Mali sme rozbehnutý trh a mohli sme už len dopredať zásoby. Sme malá rodinná firma a toto nás mohlo položiť,“ spomína Z. Jurík.

Ale nepoložilo. Do vypredania posledných zásob so starým zložením museli vymyslieť nový systém bez peroxidu. To sa im napokon podarilo aj vďaka Zlatkovej manželke Antónii, ktorá novú receptúru vymyslela.

„Muselo to byť úplne iné od celej filozofie až po samotné bielenie, ktoré muselo fungovať. Našťastie máme všetko klinicky testované, takže keď niekde uvádzame, že niečo funguje, stojíme si za tým,“ hovorí A. Juríková.

Výhodou nízka abrazivita

Nový systém sa však nepredával tak dobre ako ten predchádzajúci. Problémom bol fakt, že výrobky bez peroxidu už patrili medzi kozmetiku a tak sa na trh dostali desiatky výrobkov z Číny, USA a Európy. „Vtedy prišla myšlienka manželky, že musíme začať vyrábať pasty. V tomto sme však tiež museli byť iní, lebo nemáme šancu vyhrať s veľkými hráčmi boj s cenami,“ hovorí Z. Jurík.

Aj pri pastách zvolili Juríkovci postup, že si všetko pripravia sami. Začali riešiť receptúru a doteraz majú všetky príchute vlastné. Tejto úlohy sa zhostila najmä A. Juríková. Zaujímavosťou však je, že v tejto oblasti nemá žiadne vzdelanie. Všetko je tak odrazom jej šikovnosti.

Všetky receptúry a príchute, ktoré vymyslela museli prejsť cez chemikov. Pomáhala jej však aj stomatologička, ktorá pasty testovala a v prípade potreby poskytovala dôležité rady.

Pri pastách sú dve cesty, ktorými je možné sa vydať. Chemická obsahuje látky, ktoré zabijú v priebehu zopár dní všetky baktérie. Zubnú pastu je však možné používať krátkodobo. Potom je bylinná cesta, keď jej účinok nastane po dvoch až troch týždňoch, no používať sa môže dlhodobo. V bielej perle sa nakoniec rozhodli, že pôjdu prirodzenou cestou a používať budú prírodné látky.

„Veľmi sme sa chceli odlíšiť indexom abravizity a na tom sme začali stavať. Väčšina pást je abrazívna. Niektoré viac, iné menej. Niektoré značky doteraz ani nepísali, aký majú index. Až v posledných rokoch to začali robiť, lebo zistili, že trh to zaujíma,“ hovorí A. Juríková.

Receptúry bielej perly majú veľmi nízke abrazívne zložky, s ktorými sa dostanú na čísla 9, 10 alebo 15. Bežné pasty však mávajú index abrazivity aj na úrovni 60 alebo 70. Málokto vie, čo index abrazivity vlastne znamená.

Juríkovci si tento fakt uvedomujú a svojich zákazníkov sa snažia edukovať prostredníctvom svojej stránky či na sociálnych sieťach. Dnes sa už niektorí pri nových pastách informujú o tom, aká je hodnota abrazivity, teda schopnosti mechanicky obrusovať povrch.

Bylinky z TANAP-u

Okrem bieliacich systémov, zubných pást či ústnej vody biela perla vyrába aj výživový doplnok pod vlastnou registrovanou značkou Neoglucan z hlivy ustricovej.

„Neoglucan vyrábame približne od roku 1995. Bola to srdcová záležitosť môjho otca. Dostali sme sa k tomu náhodou, nakoľko môj otec je veľký bylinkár a nám sa to zapáčilo. Rozhodnutie padlo aj z toho dôvodu, že je to dobrý produkt a v tom čase tu toho veľa nebolo,“ hovorí Z. Jurík.