Pôvodne pritom firmám stačilo prihlásiť zamestnanca pred výkonom kontroly zo strany inšpektorátu práce, aby sa vyhli sankciám. Pred troma rokmi však ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera zákon sprísnilo.

Odvtedy viacero firiem čelilo sankciám od dvoch tisíc eur do dvestotisíc eur a skončili na zozname nelegálnych zamestnávateľov. To ich odstrihlo od možnosti čerpať štátnu pomoc, nemohli sa zapojiť do štátnych tendrov ani žiadať o eurofondy. Navyše v očiach financujúcich bánk sa stali okamžite rizikovým klientom.

Zmrazili investíciu

Napríklad spoločnosť Farguell Nitra musela kvôli pokute od inšpektorátu práce a zaradeniu na zoznam nelegálnych zamestnávateľov zmraziť plánovanú investíciu za 2,5 milióna eur (TREND 8/2016), v rámci ktorej chceli prijať minimálne tridsať nových ľudí. Rovnaký trest stihol aj dubnickú košntrukčnú firmu Kuka Systems Slowakei.

Štátu ani zamestnancom pritom nespôsobili žiadnu škodu, keďže aj pri prihlásení do Sociálnej poisťovne o pár hodín neskôr za nich podniky zaplatili odvody v plnej výške. V očiach inšpektorov práce však boli nelegálni zamestnávatelia.

Šikanózny postup štátu

Nezmyselnosť pokút kritizovali podnikateľské združenia a viacerí právnici označili takýto postup inšpektorátov práce za ústavne neudržateľný, právne neobhájiteľný a dokonca za šikanózny voči zamestnávateľom, a to práve z dôvodu formalistického výkladu zákona. Obdobne už pred troma rokmi rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý dal v spore firmy s inšpektorátom práce za udelenie pokuty pre neskoré prihlásenie zamestnanca do poisťovne za pravdu podnikateľovi.

"Odvolaciemu súdu sa postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania (…) takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni," píše sa vo verdikte NS SR

Na detaily si treba počkať

Ministerstvo práce prísne znenie zákona obhajuje. "Splnenie ohlasovacej povinnosti do výkonu kontroly dávalo podnikateľom priestor na obchádzanie zákona a prihlasovanie zamestnanca do registrov Sociálnej poisťovne na poslednú chvíľu pred výkonom kontroly a často nie k pôvodnému, skutočnému začatiu výkonu práce," tvrdí rezort.

Uvedomuje si však tvrdé dopady vyplývajúce z oneskoreného prihlásenia u zamestnávateľov, ktorí sú skutočnými nechcenými zábudlivcami, a chystá preto zmenu. "V budúcom roku plánujeme prípravu novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, kde chceme upraviť aj oneskorené plnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Tam bude priestor na realizáciu zmeny zohľadňujúcej aj postoje sociálnych partnerov," dopĺňa ministerstvo.

Novelu SaS nepodporia

Ako budú ohlásené úpravy vyzerať, zatiaľ rezort nespresnil. Určite však nepodporí novelu zákona o nelegálnom zamestnávaní z dielne poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, ktorú aktuálne predložili do parlamentu. V nej navrhujú vrátiť sa k pôvodnému zneniu zákona, podľa ktorého by neskoré prihlásenie zamestnanca do poisťovne nebolo nelegálnym zamestnávaním, ak tak firma spraví do začiatku kontroly inšpektorátom práce.

"Poslaneckým návrhom by sa v budúcnosti neodôvodnene umožnilo špekulujúcim a lajdáckym zamestnávateľom neplniť predmetnú prihlasovaciu povinnosť až do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania teoreticky nekonečne dlho podľa toho, či príde alebo nepríde kontrola," dodáva tlačový odbor ministerstva.