Rekreačné poukazy štát nepreplatí, sľuby vlády sú po pol roku v lufte

Mala to byť štátna pomoc cestovnému ruchu a všetkým zamestnancom i podnikateľom ako žiadna iná. Vláda mala veľké oči, keď ešte v lete tvrdila, že preberie na seba istú finančnú záťaž za zamestnávateľov pri preplácaní rekreačných poukazov, ktoré sú od minulého roku povinné vo firmách s viac ako 49 zamestnancami.  Svoje pôvodné plány, na ktorých sa údajne pracovalo pol roka, zmietla zo stola.  

Všetky doterajšie limity pri nich sa mali zrušiť. Zamestnanec mal mať nárok na rekreačný príspevok hneď po skončení skúšobnej doby. Zamestnávateľom chcel štát preplácať 55 percent (275 eur) na domácu dovolenku, čo tvrdil takmer posledného pol roka.

Dnes je všetko inak. Nič sa neruší, všetko zostáva po starom. Teda tak, ako to nastavila ešte predchádzajúca vláda. Hoci dokonca ešte pred dvomi dňami hrozilo, že z rekreačného príspevku bude treba platiť daň aj odvody, čo je však už zažehnaný problém. Inak by to znamenalo výrazné predraženie pre firmy i zamestnancov.

„Chceme cestovnému ruchu pomáhať, nie v rozvoji brániť. V tomto duchu minister apeloval aj na členov koaličnej rady, a napokon dospeli k rozhodnutiu, že rekreačné poukazy sa zdaňovať nebudú,“ potvrdil pre TREND Ivan Rudolf, poradca ministra dopravy a výstavby pre strategickú a krízovú komunikáciu.

Odvolávam, čo som sľúbil...

Ešte v júni tohto roka pred médiami vyhlásil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), že do rekreačného príspevku preplácaného štátom sa zrejme zapojí viac ako 450-tisíc ľudí, čím sa zachráni zhruba 20- až 30-tisíc pracovných miest. „Verím, že budeme môcť aj tomuto segmentu týmito poukážkami rozhodne veľmi masívne pomôcť,“ poznamenal.

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal vtedy všetkých ubezpečil, že poukazy sa budú môcť preplácať aj spätne. Ich návrh vychádzal z toho, že štát bude uhrádzal zamestnávateľom ich podiel 55 percent (275 eur) z rekreačného príspevku zamestnancom na domácu dovolenku v maximálnej výške 500 eur. Hovorila o dlných prípravách, na ktorých sa pracuje a ktoré sú nevyhnutné na to, aby všetko šlo hladko.

„Pri vyplácaní príspevkov máme v pláne nahradiť zamestnávateľa štátom. Zavedenie zmien plánujeme ihneď po schválení v Národnej rade, avšak možnosť refundovať si časť nákladov bude už od 1. júla 2020 do 31. decembra 2021,“ dodal pred časom pre TREND poradca ministra dopravy.

Začiatkom novembra je jasné, že rekreačné poukazy budú fungovať podľa pôvodných pravidiel. „Vláda sa rozhodla pre inú formu podpory segmentu cestovného ruchu v aktuálnej koronakríze, ktorá je adresnejšia a efektívnejšia ako rekreačné poukazy. Nevylučujeme však, že v budúcnosti môže dôjsť k zmenám,“ potvrdil našej redakcii ešte v polovici októbra Ivan Rudolf. V piatok 6. novembra to potvrdil opäť. „Príspevok na rekreáciu ostáva v nezmenenom režime. Teda v platnosti zostáva jeho doterajšie nastavenie,“ dodal.

A čo má byť tým alternatívnym riešením? „Na zmiernenie následkov pandémie sme pripravili pre sektor domáceho cestovného ruchu balík pomoci vo výške 100 miliónov eur. Pomoc budú môcť čerpať ako ubytovacie zariadenia, tak aj ďalšie subjekty cestovného ruchu, a môcť preklenúť toto náročné obdobie,“ objasnil hovorca rezortu. Podmienkou bude pokles tržieb o 40 a viac percent v porovnaní s rokom 2019. O pomoc bude možné žiadať aj spätne, pričom ide o obdobie od 1. apríla 2020. Schému ešte musí schváliť Európska komisia.

Opozícia kričala, ale poukazy ponecháva

Rekreačné poukazy na Slovensku fungujú od začiatku minulého roka, pričom tento nápad presadila do praxe vtedajšia koaličná strana SNS na čele s predsedom Andrejom Dankom. Pre väčších zamestnávateľov nad 49 zamestnancov to znamenalo povinnosť zaplatiť zamestnancom časť ich výdavkov na rekreáciu formou finančného príspevku alebo rekreačných poukazov.

Vtedajšia opozícia aj podnikateľské zväzy inštitút kritizovali s tým, že bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, lebo štátnu podporu cestovného ruchu zaplatia súkromní zamestnávatelia. Strana OĽaNO na čele s terajším premiérom Igorom Matovičom vtedy k nim pridala argument, že o peniaze, ktoré firma musí dať zamestnancovi na rekreáciu, ho ukráti inde.

„Andrej Danko si myslel, že vybabre s firmami a prinúti ich dať ľuďom peniaze navyše cez rekreačné poukazy. Vopred sme hovorili, že firmy sa zariadia a to, čo budú musieť dať zamestnancom navyše, im inde strhnú alebo nepridajú tak, ako plánovali,“ uviedol ešte vlani I. Matovič. Dnes mu to vyhovuje, hoci plány jeho koaličných partnerov, najmä z radov koaličného partnera Sme rodiny, boli v tomto smere oveľa odvážnejšie.

Názory na užitočnosť poukazov sa v praxi rôznia

Rekreačné poukazy sú podľa prezidenta Zväzu cestovného ruchu (ZCR) a generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska  (AHRS) Mareka Harbuľáka ideálnym nástrojom na prekonanie krízy. „Navrhovali sme, aby sa zmenilo ich financovanie, pričom túto finančnú záťaž chcel prevziať na seba štát. Ten v konečnom dôsledku aj tak zinkasuje tento príspevok vo forme daní, odvodov, spotreby,“ spresnil pre TREND ešte v lete.

Zároveň to podľa neho mohlo pomôcť udržať zamestnanosť nielen v službách cestovného ruchu, ale v celom dodávateľskom reťazci, počnúc drobnými pestovateľmi a spracovateľmi v potravinárstve a v obchode. 

Nie všetci zdieľali tento názor. Ako pre TREND uviedol analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský, štát by mal vytvárať kvalitné podnikateľské prostredie, nie systematicky dotovať vybraný segment.

„Preto akékoľvek dlhodobé transferové opatrenie voči jednému sektoru považujem za škodlivé, či už je platené z miezd alebo rozpočtu. Ako keby sme už zabudli, že rekreačné poukazy nevznikli na základe nejakej diskusie, ale ako populistický nástroj na zvýšenie popularity predsedu SNS.“

Poukazy sú podľa slov analytika pekným príkladom toho, ako sa populistické opatrenia veľmi rýchlo udomácnia a stanú sa niečím, čo sa každý politik potom bojí zrušiť bez náhrady. Prenos na rekreačné poukazy zo mzdových nákladov na štátny rozpočet M. Vlachynský považoval aspoň za zlepšenie stavu. 

Poukazy sú bludom, ktorým sa deformuje podnikateľské prostredie, uviedol pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. „Jeden sektor ekonomiky sa cez zákon dotuje tým, že oberá iné sektory ekonomiky o hotovosť. Cestovať sa neodporúča, do zahraničia už vôbec nie,“ uzatvoril s tým, že rekreačné poukazy treba zrušiť, nie nimi zaťažovať štát a občanov.