Protimonopolný úrad sa rozšupol. Vysvetlil pokuty bánk či gastráčov

1. Pokuta bankám za kartel

V decembri 2014 Protimonopolný úrad SR uložil Slovenskej bankovej asociácii pokutu vo výške 186-tisíc eur za vytvorenie komunikačnej platformy, kde malo dochádzať medzi bankami k výmene citlivých informácií. To znamená, že banky sa mali otvorene dohodnúť, ako budú postupovať pri dvoch produktoch: vklade hotovosti na účet a základnom bankovom produkte.

Ešte v roku 2011 vláda obmedzila hotovostné platby nad 5-tisíc eur a od bánk žiadala, aby klientom umožnila lacnejšiu možnosť vkladať hotovosť na vlastný účet – inak budú donútené sa prispôsobiť tvrdej regulácii.

Tak sa aj stalo: na pôde SBA sa banky dohodli, že pol roka nebudú od fyzických osôb vyberať poplatok pri vklade na ich vlastný účet (okrem Prima banky). To však podľa PMÚ nemali robiť, pretože obmedzili súťaž. „Ich stanovisko, že im niečo ministerstvo financií prikázalo a oni to urobili a my sme ich pokutovali, nie je pravda,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii podpredseda PMÚ Radoslav Tóth.

Podľa neho ministerstvo nastavilo len istý rámec, v ktorom sa mohli banky pohybovať, ale banky zašli ďalej a na postupe sa spoločne dohodli. Laicky povedané – prečo takmer všetky banky zrušili poplatky len pre fyzické osoby a nie pre právnické?

V rozhodnutí, ktoré má TREND.sk k dispozícii, sa píše, že banky „mali informáciu, že vzájomná dohoda bánk o dĺžke obdobia, počas ktorého nebudú vyberať poplatok za vklad v hotovosti, je protisúťažná“. Ešte 28. januára 2009 zaslal výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský e-mail členom asociácie, v ktorom ich informuje, že ak banky neznížia poplatky za manipuláciu s mincami, ministerstvo pristúpi k cenovej regulácii tejto služby.

PMÚ tvrdí, že ak by existovala v tomto prípade súťaž, niektoré banky by poplatky zrušili pre fyzické aj právnické osoby, niektoré banky by ho len znížili. Klient by si tak mohol vybrať tú najlepšiu banku. Dohoda na pôde SBA však tejto súťaži zabránila. Asociácia to vnímala kriticky. „Nikdy v histórii nebolo žiadne združenie žiadnym súťažným orgánom sankcionované za zavedenie benefitu pre konečného zákazníka,“ povedal ešte v januári pre TREND výkonný riaditeľ asociácie Ladislav Unčovský.

Strach z regulácie?

SBA môže mať v tomto smere pravdu, ale PMÚ tvrdí, že to nerobili z lásky ku klientovi, ale z vypočítavosti, pretože chceli predísť oveľa silnejšiemu zásahu - regulácii ministerstva financií. Dôkazy o kartelovej dohode bánk úrad získaval z notebookov, iPadov pracovníkov bánk a asociácie a z následných osobných výpovedí svedkov, ktoré v rozhodnutí, ktoré má TREND.sk k dispozícii, detailne zdokumentoval.

Rovnako došlo k pochybeniu aj v prípade základného bankového produktu. Banky sa v roku 2010 mali dohodnúť na skladbe a cene základného bankového produktu, ktorý by bol alternatívou k štátnemu bankovému produktu. Ten zaviedla prvá vláda Roberta Fica a mala slúžiť na porovnanie tých istých služieb. Základný bankový produkt, na ktorom sa dohodli banky, mal odrovnať štátny balík cenou.

„V rámci SBA bola vytvorená pracovná skupina, ktorá pripravila návrh parametrov základného bankového produktu a v súvislosti s nimi aj určila cieľovú skupinu klientov – sociálne slabšiu vrstvu obyvateľov. Cieľom bolo, aby pri navrhnutých parametroch základného bankového produktu tento produkt nevyužívalo príliš veľa zákazníkov, to znamená, aby nekonkuroval existujúcim produktom bánk. Tento zámer, ktorý vyplynul zo stretnutia pracovnej skupiny na pôde SBA 20. januára 2010 a bol teda členom SBA známy, si následne osvojili aj v jednotlivých bankách,“ vyplýva z rozhodnutia PMÚ.

SBA s pokutou nesúhlasí a dala celý prípad na rozklad, ktorý posúdi Rada PMÚ, kde sú zastúpení aj externisti. Problém pre asociáciu je fakt, že pokuta spôsobila morálnu dilemu – po pokute nevedia, do akej miery môžu spolu banky na pôde SBA naďalej komunikovať.

Kým v Británii regulátor vydal smernicu, PMÚ im len na neformálnom stretnutí odporúčal niektoré postupy, ako komunikovať: nemôžu si napríklad stanoviť presné časové postupy, obdobia a rovnako ani ceny poplatkov. Pokiaľ sa nevyrieši aktuálny spor, SBA nebude oficiálnym listom kontaktovať úrad, aby vydal usmernenia komunikácie. V prípade nespokojnosti s druhostupňovým rozhodnutím sa asociácie plánuje obrátiť aj na súd.

Zaujímavosťou je, že okrem SBA mali byť v tejto súvislosti vyšetrované aj štyri banky – ČSOB, Tatra banka, Slovenská sporiteľňa a VÚB. Podľa riaditeľa odboru kartelov Petra Demčáka šetrenie sa skončilo, ale nezačalo sa správne konanie. Podľa niektorých špekulácií robili právnici bánk problémy, čo P. Demčák poprel. Celý problém si tak odnesie len asociácia bánk a v prípade právoplatnosti pokuty ju zrejme zaplatia všetky banky z členského, ktoré odvádzajú do SBA.

SBA namietala výšku pokuty: úrad vychádzal pri stanovení pokuty z priemerného celkového obratu za roky 2010 až 2013, čo považuje SBA za nesprávne a v rozpore so zásadou primeranosti.

Prenositeľnosť čísla účtu ako mobilného čísla

Protimonopolný úrad (PMÚ) vo štvrtok vyjadril aj znepokojenie, že bankový trh je príliš koncentrovaný. Päť najväčších poskytovateľov bežných účtov pokrýva spolu viac ako 80 percent trhu. „Intenzita súťaže nie je taká vysoká. Z analýzy vyplýva, že postavenie piatich najväčších bánk je stabilné a od roku 2006 sa nemenilo,“ povedal podpredseda úradu Radoslav Tóth. Dôvodom je pobočková sieť, ktorá je pre konzervatívnych Slovákov dôležitým faktorom pre výbere banky.

PMÚ tvrdí, že problém je aj s mobilitou klientov – ľudia sú leniví prejsť z banky, v ktorej majú účet a trvalé príkazy do inej banky, čo potvrdila aj Európska komisia.

PMÚ preto navrhuje, aby vznikla možnosť presunúť si bežný účet zo starej banky na novú bez nevyhnutnosti zmeniť číslo bežného účtu. „Tak ako v mobilnom svete existuje, že si prenesiete svoje mobilné číslo od jedného operátora k druhému, tak či by sa niečo podobné nedalo spraviť aj v bankovom svete. Samozrejme, je potrebná analýza technikality a administratívy,“ vysvetlil R. Tóth.

Tým by sa podľa neho v maximálnej miere znížili administratívne prekážky prechodu klientov medzi bankami. Nakoľko PMÚ nemá kompetencie na prijímanie opatrení smerujúcich k vyššej mobilite retailových klientov, úrad oslovil Ministerstvo financií a Národnú banku Slovenska, aby zvážili prijatie opatrení.

Druhou alternatívou je skúsenosť zo Švédska – klient si síce nemôže preniesť priamo číslo účtu, ale každý klient má v centrálnom systéme jedno číslo, s ktorým komunikuje v bankovom svete. Ak zmení banku, tak si len priradí k centrálnemu číslu nový bankový účet a nemusí rušiť bankové príkazy, čo mu nespôsobuje stres pri presune čísla do inej banky.

Slovenská banková asociácia (SBA) sa k tejto téme vyjadrí až vtedy, ak bude návrh na stole. Ministerstvo financií chce o tomto návrhu s bankami komunikovať. „Od budúceho roka vstúpi do platnosti legislatíva, ktorá umožní klientom bánk prenos účtu spolu so všetkými nastaveniami. Prenos samotného čísla účtu je však technicky komplikovaná operácia a o jeho prenose bude potrebné ešte hovoriť,“ potvrdil pre TREND.sk tlačový odbor rezortu.

Na ďalšej strane si prečítajte o možnom karteli gastráčových firiem a pokute pre stavebné firmy