Sedemnásobný nárast hrubého zisku. Skoro o polovicu vyššia pridaná hodnota. Lepší polrok ako ten ostatný ešte košická pekáreň Vamex nezažila. Jej riaditeľ a majoritný akcionár Vladimír Kopaničák hovorí, že tejto firme kríza pomáha. Naráža na to, že pekáreň na kraji mesta, ktorej päť rokov šéfuje, stavila na robotizáciu a veľké objemy výrobkov. No pod tučnými tohtoročnými číslami sa podpísal aj vplyv, ktorý Košičania nečakali. Prudké zníženie cien múky.

Sila objemu

Ceny múky zažili v posledných troch rokoch dva veľké skoky. V roku 2007 prudko vyleteli. Vlani v septembri strmo spadli. Podľa ekonomického riaditeľa Vamexu Petra Ferčáka zrazu ich obchodníci nenakupovali kilo múky za dovtedajších dvanásť, ale za šesť korún. Názory na príčiny takéhoto poklesu sa medzi jeho kolegami rôznia. Podľa V. Kopaničáka môžu za cenové výkyvy aj špekulácie na komoditných burzách. Bubliny podľa neho v časoch krízy, keď klesajú ceny všetkých komodít, spľasli.

Viac ako špekulanti sa na minuloročnom cenovom páde podieľala vlaňajšia úroda pšenice. Bola v Európe rekordná. Prebytky poľnohospodárov ešte zväčšil pokles apetítu ázijských odberateľov. Najmä Číňania utlmili nákupy. Nech už boli dôvody poklesu cien akékoľvek, Vamexu zahrali do karát. Múka pohlcuje 80 percent jeho výrobných nákladov. Pokles ekonomiky zlacnil aj iné vstupy, Ale Košičania obrátili vo svoj prospech dosahy krízy hlavne vďaka stratégii, s ktorou pekáreň vystavali.

V roku 2005 ju spustili v bývalých priestoroch hypermarketu Tesco. Navozili nové technológie, ktoré mali slúžiť len na výrobu veľkého množstva základných druhov pečiva a chleba. Sústredili sa na to, lebo vedeli, že aj v časoch, keď ľudia menej míňajú na nákupy, chlieb a rožky na ich stoloch chýbať nebudú. Obmedzujú nákupy fajnovejších pekárenských výrobkov. Napríklad sladkého pečiva či cukroviniek. Tie Vamex nevyrába, ale nakupuje od partnerov. Takže pokles odbytu drahších produktov nespôsobil zníženie výroby, pre ktoré by museli zbytočne oddychovať drahé technológie a ich obsluha.

Vamexu stačilo znížiť objem kontraktov s dodávateľmi. A cenami rožkov a chleba dokáže konkurovať. „Kríza sa nášho segmentu síce dotkla, no takých veľkých priemyselných producentov, ako sme my, podporuje,“ hovorí V. Kopaničák. Dodáva, že výrobcovia ako Vamex dokážu byť lacnejší než menší producenti. Lebo ten, čo vyrába 50-tisíc rožkov, má inú cenu ako ten, čo ich chrlí 250-tisíc.

Dôležitá technológia

Postaviť priemyselnú pekáreň založenú na robotizácii a automatizácii neprinieslo len schopnosť konkurovať vďaka kvantám výrobkov. Pečivo zlacňujú aj prevádzkové náklady, fabrika šetrí na personáli. Napríklad linka na rožky a žemle vyrobí za hodinu 24-tisíc kusov a potrebuje len troch ľudí. Vamex navyše nemusel riešiť prezamestnanosť alebo patálie s obnovou zastaraných technológií tak ako mnohí jeho konkurenti.

V. Kopaničák pripomína, že moderné linky vytláčajú z fabriky zamestnancov. Minulý rok Vamex dokúpil softvér, vďaka ktorému ušetril pracovné sily. To, čo predtým robili traja či štyria, teraz zvládnu dvaja. Pekáreň mohla prepustiť dokopy približne 20 ľudí. Aj vďaka tejto úspore na prevádzkových nákladoch teraz zatiaľ hospodári s rekordným ziskom. Vamex investoval do výrobných technológií 6,9 milióna eur.

„Ešte vlani sme si mysleli, že manažéri budú musieť šoférovať Ivecá. Dnes máme na jedno pracovné miesto desať uchádzačov,“ spomína V. Kopaničák ďalší rozmer krízy. Ľudia si začali prácu viac vážiť. Dokumentuje to aj zážitkom z Martina, kde Vamex plánuje postaviť pekáreň. Keď sa tam jeho manažéri v čase ekonomického rastu rozprávali s mestskými poslancami, spomenuli aj platy. Politici sa na nich zabávali. Košičanov sa pýtali, či si myslia, že nájdu ľudí. Dnes sa im už prinízke nevidia. Skôr ich podľa V. Kopaničáka zaujíma, kedy sa začne stavať. Ale plány pribrzdili. Manažér dodáva, že sa nemusia ponáhľať. Čas hrá v ich prospech.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com