Krach Lehman Brothers sa môže spolu so všetkými následkami zopakovať. Regulátori totiž doteraz nespravili nič, čo by zabránilo opakovaniu tejto situácie. V rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt to povedal šéf Lehmanu Bryan Marsal.

Je „veľmi pravdepodobné, že pád Lehman Brothers sa zopakuje. Wall Street sa skutočne z tohto prípadu nepoučil,“ vraví B. Marsal. Banky podľa neho naďalej veľa riskujú a trh úverového poistenia stále nie je regulovaný. Hrozí preto, že niektorá z veľkých bánk sa dostane do rovnakých problémov ako Lehman a jej krach bude mať aj podobné následky.

Krach Lehmanu 15. septembra 2008 otriasol finančným svetom a rozšíril finančnú krízu do celého sveta. Trhy zachvátila panika a akcie prudko padli. Napriek minuloročnému rastu sa index Dow Jones doteraz nedostal na svoju úroveň spred kolapsu Lehman Brothers.

Napriek ničivým následkom krachu, sa podľa B. Marsala urobilo v lepšom dohľade nad finančnými inštitúciami veľmi málo. „Doteraz sa nás nikto z finančného dohľadu SEC, poistenia vkladov FDIC alebo vlády nepýtal, ako by bolo možné vyvarovať sa podobnému kolapsu a ktoré protiopatrenia by bolo treba prijať, aby sa zabránilo jeho opakovaniu,“ vraví.

Spoločnosť Lehman Brothers mala 900 dcér, z ktorých sú všetky v platobnej neschopnosti. Napriek tomu, že veritelia prihlásili do všetkých konkurzov pohľadávky prevyšujúce bilión dolárov, B. Marsal vraví, že skutočný dlh Lehmanu dosahuje 200 až 240 miliárd dolárov. Väčšina pohľadávok je totiž zaregistrovaná viacnásobne. Veritelia si pohľadávku okrem spoločnosti, ktorá im dlhuje, totiž nárokujú aj u ďalších firiem, ktoré sa za tento dlh zaručili. „Ak mi požičiate dolár a ja vašej mame, vášmu otcovi a vašej sestre dám záruku, že vám peniaze vrátim, stále vám dlhujem jeden dolár a nie štyri,“ povedal B. Marsal.

Kriticky sa pozerá aj na sprísnenie bankových dohľadov na celom svete. „To je len šou. Regulátori sú prepracovaní a nedostatočne zaplatení. Niekto, kto zarába 80-tisíc dolárov ročne, nemôže vážne súťažiť s niekým, kto dostane za rok 400-tisíc za to, aby našiel spôsob, ako obísť systém,“ hovorí B. Marsal.

Zabrániť ďalšiemu podobnému krachu by podľa neho mohla pomôcť regulácia na nadnárodnej úrovni. Viaceré banky majú zložitú štruktúru a pôsobia po celom svete, v každej krajine spadajú pod miestneho regulátora, no spoločnosť ako celok sa väčšinou vymyká kontrole. Príkladom je Lehman so svojimi viac ako 900 dcérami v 40 krajinách. V súčasnosti prebieha 80 rôznych konkurzných konaní v 20 štátoch. „Jednoducho chýba cezhraničná koordinácia dohľadov na medzinárodnom finančnom trhu. Banky rastú globálne, ale zomierajú lokálne, čo je problém,“ tvrdí B. Marsal. Keďže nikto nepočítal s globálnymi následkami pádu spoločnosti, nebol pripravený ani scenár ako postupovať.

Krajiny by sa podľa neho mali dohodnúť na vytvorení medzinárodného záchranného systému pre banky. A ak banka chce expandovať do zahraničia, mali by sa najprv regulátori dohodnúť, ako budú postupovať v prípade jej problémov. „Ak by takáto dohoda medzi dvomi štátmi chýbala, banka by nemohla získať povolenie na cezhraničnú expanziu,“ dodal B. Marsal.

Pred dvomi týždňami vyšetrovateľ Anton Valukas zverejnil správu o dôvodoch kolapsu Lehman Brothers. Vyplynulo z nej, že hoci banka bola zrelá na bankrot už skôr, ľudia z vedenia spoločnosti za jej pád nemôžu. Lehman od roku 2001 používala účtovné triky, aby prikrášlila svoje hospodárenie. Toto účtovníctvo im následne odobrila aj audítorská spoločnosť Ernst & Young. Tá tento týždeň odmietla všetky obvinenia. „Lehman skrachoval, pretože jeho likvidita skolabovala v dôsledku straty dôvery v banky,“ uviedla firma vo vyhlásení. Insolvenciu podľa nej nevyvolali účtovné triky.

Ilustrácia na titulke – Marián Kamenský