Prežili pandémiu a dostali slabú náplasť na byrokraciu. Sporná daňová reforma ich „máta“ viac

Živnostníci vraj môžu od augusta podľa predstáv vlády pod vedením Eduarda Hegera „skákať“ od radosti, keďže im padla ďalšia byrokratická bariéra. Teda nie celá, ale aspoň jej kúsok. Znížil sa počet remeselných živností, skrátili či zrušili sa niektoré lehoty a znížili pokuty.

Odborníci sa zhodujú v jednom. Zavedené zmeny pre drobných podnikateľov sú len nepatrné, aj keď sú potrebné. Najdôležitejšie pre nich bude, čo im prinesie sľubová daňovo-odvodová reforma ministra financií Igora Matoviča. Ten avizoval jej finalizáciu ešte pred mesiacom, ale z neznámych dôvodov naťahuje čas o konkrétnych zámeroch, čo potrvá pravdepodobne až do jesene.

Novela živnostenského zákona má znížiť administratívnu záťaž fyzických osôb ako podnikateľov, ale i právnických osôb. Je to v súlade s princípom „jedenkrát a dosť,“ potvrdil pre TREND ešte koncom vlaňajška riaditeľ odboru živnostenského podnikania na ministerstve vnútra Ján Dutko. Od augusta sa zámery stali realitou. Živnostníci však očakávali v praxi oveľa viac.

Malým umožniť bezproblémovo fungovať

Zrejme najväčšou zmenou v novele je pozastavenie živnosti, a to dokonca aj na niekoľko dní či týždňov, podľa potrieb živnostníkov. Legislatíva teda pružnejšie zareagovala na potreby praxe. Výhody prerušenia podnikania takouto formou sú zrejmé.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) pri prerušení podnikania neplatí odvody do zdravotnej poisťovne ako živnostník (platí ich ako samoplatiteľ). Tiež neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, ani preddavky na daň z príjmov. Takto štát umožnil, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom vôbec limitovaná.

Ostatné zmeny v novele sú len nepatrné a iba pre určité činnosti. Vymenovať ich možno doslova na pár riadkoch. Vzhľadom na nízky záujem o oprávnenie na podnikanie v odboroch galvanizácia kovov a smaltovanie sa tieto činnosti stali voľnými živnosťami. Pri viazaných živnostiach vývoj a výroba zbraní alebo streliva a opravy, úpravy, ničenie, znehodnocovanie alebo výroba rezu zbraní sa požadovaná prax skrátila z desiatich rokov na šesť.

Pri viazanej živnosti uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel sa skrátila požadovaná prax z dvoch na jeden rok. Pri viazanej živnosti vyučovanie v odbore umenia po novom stačí namiesto desaťročnej praktickej činnosti v odbore iba šesťročná. Zákon upravil aj prax pre živnostníkov, ktorí prevádzkujú cestovnú agentúru alebo kanceláriu.

Zrušila sa tiež povinnosť žiadať vyjadrenia Slovenskej živnostenskej komory pri rozhodovaní o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti. Pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa najvyššia prípustná hranica pokuty znížila z 1 659 eur na 663 eur.

A čo pre biznis skutočne znamenajú takéto menšie úpravy v živnostenskom zákone? „Živnostníci sú pod veľkým tlakom a potrebovali by, aby mohli slobodne podnikať aj za cenu vysokých hygienických štandardov. Žiadne zníženie byrokracie, či jedna univerzálna voľná živnosť im nepomôže, ak budú môcť podnikať a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť,“ konštatoval pre TREND nedávno na margo avizovaných zmien Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Nepatrné kozmetické zmeny

Uvedené legislatívne novinky potvrdzuje pre TREND aj Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ). „Zmeny v živnostenskom zákone, ktoré priniesla aktuálna novela, majú z pohľadu trhu len nepatrný charakter. Zjednodušilo sa otváranie nových prevádzok, umožnilo sa prerušenie živnosti na jeden mesiac aj opakovane, niektoré remeselné a viazané živnosti sa preradili medzi voľné,“ dodáva pre TREND.

K týmto názorom sa pripája aj Jaroslav Juriga, riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory (SŽK). „Novela živnostenského zákona prináša užitočné, aj keď iba „kozmetické” zmeny v podnikaní. Jej cieľom bolo zníženie byrokracie v podnikaní a v tomto ohľade bol zámer naplnený a ďalšie možnosti sú v tomto zákone už viac-menej obmedzené.“

Zmeny v živnostenskom zákone majú z pohľadu trhu len nepatrný charakter.

Z jeho pohľadu je potrebné robiť opatrenia na zjednodušenie podnikania zmysluplne, a nie iba v čo najväčšom počte opatrení. Celkovo hodnotia živnostenský zákon ako dobrý, jasný a zrozumiteľný, ktorého ustanovenia vedia vysvetliť aj na všetkých živnostenských úradoch.

„V tejto novele je potrebné odlišovať opatrenia, ktoré zjednodušia podnikanie už existujúcim živnostníkom a také, ktoré zjednodušili nadobudnutie živnosti,“ spresňuje pre TREND J. Juriga. Súčasný živnostník môže podľa neho oceniť najmä zníženie hranice pokút a voľné lehoty na pozastavenie živnosti.

Pre potenciálnych nových živnostníkov môže byť podľa slov riaditeľa SŽK prínosov v rámci upravenej legislatívy viac – najmä viac času na ohlásenie prevádzky, zrušenie nutnosti nahlasovania údajov, ktorými už štát disponuje alebo miernejšie podmienky pre získanie remeselných a viazaných živností. To otvára podnikanie v odborných činnostiach širšiemu spektru potenciálnych záujemcov.

Žiadali výraznejšiu pomoc

Prirodzene, v odstraňovaní bariér pre tých „najmenších“ biznismenov treba plynulo pokračovať. K tomu sa zaviazala vláda aj v rámci programového vyhlásenia. Na konci vlaňajška malo podľa Štatistického úradu SR aktívnu živnosť 312 269 ľudí.

Úprav, ktoré za posledné obdobie požadovali od vlády živnostníci, bolo však oveľa viac. Podľa tohtoročného marcového prieskumu Slovak Business Agency, Združenia podnikateľov Slovenska a Slovenského živnostenského zväzu, malým podnikom chýbalo počas pandémie od vlády najmä odpustenie odvodov, nižšia daň z príjmu, zvýšenie príspevkov na náhradu straty príjmov či dotácia na fixné náklady.

Ich návrhy ostali nevypočuté. Od júna vláda pristúpila k naviazaniu poskytovania príspevkov Prvej pomoci cez covid automat a zrušilo sa opatrenie 3B, teda príspevok pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta.

Podľa názoru Mariána Letovanca, riaditeľa sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency je otázne, ako drobných živnostníkov zasiahne tretia vlna pandémie. Tú už na Slovensku aktuálne pred pár dňami avizoval rezort zdravotníctva.

„V prípade zavedenia nových opatrení by mala vláda pri zavádzaní štátnej pomoci komunikovať s podnikateľmi jasne a v dostatočnom predstihu,“ uviedol M. Letovanec pre TREND s tým, že jedným z problémov sú neustále sa meniace podmienky týkajúce sa zavedených opatrení, ktoré je pre podnikateľov náročné sledovať.

Zmysluplne prekopať rôzne činnosti

Veľmi diskutovaným bodom v novele zákona bolo aj zavedenie univerzálnej živnosti. Túto novinku mali v programoch tri zo štyroch strán vládnej koalície – OĽaNO, SaS a Za ľudí. Z poslednej novely zákona sa táto myšlienka nakoniec vypustila, treba vraj dopracovať viacero návrhov.

Dôležité do budúcnosti bude, aby štát neskôr rozumne nastavil, ktoré činnosti vlastne budú spadať pod univerzálnu, voľnú či viazanú živnosť. Menej regulácie v praxi, aj pri živnostenskom podnikaní, podporuje prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) Vladimír Sirotka. Podľa neho netreba trh zbytočne regulovať, ale skôr zjednodušiť.

„My sa snažíme presadzovať heslo „zaplať a choď“, teda veľmi jednoduché zakladanie a prevádzkovanie živností,“ spresňuje prezident SAMP.

Generálna sekretárka SZŽ poukazuje však na potrebu vykonať komplexnú revíziu zoznamu voľných živností napríklad v stavebníctve. A to najmä pokiaľ ide o uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácií stavby, dokončovacie stavebné práce, maliarske práce.

Pri zakladaní živností sa snažíme presadzovať heslo „zaplať a choď“.

„Výsledkom tejto revízie by malo byť preradenie voľných živností v stavebníctve medzi remeselné živnosti alebo činnosti vykonávané podľa stavebného zákona a súvisiacich vyhlášok,“ spresňuje.

Revízia by zároveň vytvorila priestor pre prípadné zavedenie univerzálnej živnosti pre voľné živnosti bez zhoršenia odborného výkonu poskytovaných služieb a bez oslabenia ochrany spotrebiteľov, pridáva svoj názor Silvia Šeptáková, hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

„Pokiaľ sa táto revízia voľných živností neuskutoční, zavedenie univerzálnej živnosti bude mať devastačný vplyv na stavebné činnosti a ešte viac zníži záujem o odborné vzdelávanie v stavebných učebných odboroch,“ dodáva S. Šeptáková.

Sporná daňová reforma „máta“

Živnostníci si veľa sľubujú aj od pripravovanej daňovej reformy z dielne rezortu financií. Návrhy a zmeny by mali predbežne pripravované v úzkej spolupráci s podnikateľským prostredím, aby sa odladilo čo najviac negatívnych dopadov už v procese prípravy, apeluje J. Juriga.

Zdroj: archív

Aké zmeny zrejme čakajú živnostníkov podľa prvotného dokumentu Veľký tresk?

• Zaťaženie živnostníkov by malo vzrásť, aby bolo v porovnaní so zamestnancami fér.
• Uvažuje sa o dani z príjmu pre fyzické i právnické osoby 20 %.
• Zrušia sa všetky nezdaniteľné časti základu dane.
• Zrušia sa výnimky, znížené sadzby a úľavy v dani z príjmu i paušálne výdavky.

Prvotné uniknuté informácie z rezortu financií zvanom Veľký tresk totiž nepridali drobným podnikateľom na nálade. Práve naopak. Žiadne zrušenie, pár drobných byrokratických nezmyslov by avizované zámery rezortu určite nevyvážili.

Spomína sa napríklad zrušenie paušálnych výdavkov, žiadne nezdaniteľné časti základu dane ani nižšia 15-percentná daň z príjmu. Doterajšie daňové úľavy možno od budúceho roka vymiznú. Zato sa v reforme môže objaviť tiež 20-percentná daň pre fyzické i právnické osoby, vyššia daň z pridanej hodnoty i daň z nehnuteľností. Konkrétne zámery rezort financií však stále tají.

Daňová reforma je nachystaná, záleží len na vôli v koalícii, uviedol ešte začiatkom júla minister financií Igor Matovič. Všetko vraj záleží od postoja jednej politickej strany a jedného politika, čím mal zrejme na mysli Richarda Sulíka, predsedu strany SaS. Pre nich sú vyššie dane červenou líniou, pri ktorej nemienia ustúpiť ani o krok. Liberáli túto otázku spájajú s hlasovaním o výdavkových stropoch.

Minister financií potrebuje ich hlasy na schválenie ústavnej väčšiny a bez tohto koaličného partnera to isté nemá. Koalícia má ešte mesiac a pol na to, aby našla spoločnú reč v tomto bode. Do programu parlamentnej schôdze sa zákon o rozpočtovej zodpovednosti na rokovanie dostane až po prázdninách, a to v septembri.