Po panike prišla úľava. Niektoré zo stavebných kameňov pokračujúcej trhovej rely, ktorá sa začala v marci 2009, tu budú aj v roku 2010. Po prvé, centrálne banky – nervózne zo zvýšenia sadzieb, kým si nebudú isté, že finančný systém sa dostal z traumy spôsobenej zamrznutím úverového trhu, podržia úrokové sadzby nízko. Po druhé, rozsah recesie znamená, že prejde určitý čas, kým sa objavia inflačné tlaky. A po tretie, s úrokmi blízko nuly sú investori tlačení posunúť peniaze do riskantnejších aktív.
Korporátne zisky na celom svete dostali v rokoch 2007 a 2008 veľkú ranu, obzvlášť vo finančnom sektore. Mal by tu byť zodpovedajúci priestor na ich oživenie v roku 2010 – podľa predpovedí zostavených Société Générale až o 28,3 percenta.
No úverová paralýza nezmizla. Počet bánk na „rizikovom“ zozname Federal Deposit Insurance Corporation, amerického fondu ochrany vkladov, sa zvyšuje. V mnohých krajinách zažívajú komerčné nehnuteľnosti nárast neobsadených priestorov i kolapsy, v akomsi spomalenom opakovanom zábere pádu trhu bývania. Private equity skupiny musia stále rolovať dlhy, ktoré si narobili v rokoch rastu 2006 a na začiatku 2007.
Navyše, dobre známa tendencia investorov diskontovať budúcnosť, ktorá bola taká nápomocná trhu v roku 2009, môže pracovať proti nemu v roku nasledujúcom. Centrálne banky priniesli mimoriadny príval opatrení proti úverovému pádu vrátane garancií za bankové dlhy a priamych nákupov ich aktív. V určitom bode budú musieť tieto stratégie opustiť. Aj keď to oddialia do roku 2011, investori môžu stráviť druhú polovicu 2010 špekulovaním na tento krok.
Trhy vládnych dlhopisov môžu byť najväčším testom. Rozpočtové deficity počas krízy vystrelili a podľa očakávaní sa vo Veľkej Británii i v Amerike dostanú nad 10 percent HDP. No výnosy dlhopisov nevyleteli. Čiastočne preto, že inflácia zostala nízka a investori ukazovali pri vidine recesie averziu k riziku. No centrálne banky tiež pomáhali kupovať dlhopisy. Ak oživenie preradí na plnú rýchlosť, centrálne banky to prestanú robiť a môžu chcieť predať tie, ktoré už vlastnia.
Aby v dôsledku toho výnosy nevyskočili, vlády budú musieť ukázať hodnoverné plány, ako chcú skresať v strednodobom horizonte deficity. No takéto plány môže byť ťažké vytvoriť, berúc do úvahy voľby v Británii i v Amerike. A je tu aj dvojité riziko. Pokus obmedziť deficity zvýšením daní či obmedzením výdavkov môže udusiť oživenie ekonomík, ako to urobili Japonci v roku 1997, keď zvýšili spotrebné dane. Ak však vlády nebudú konať, trhy sprísnia politiku namiesto nich tým, že posunú výnosy prudko nahor.
I menové trhy môžu byť ovplyvnené. Rozvinuté krajiny len ťažko skrachujú kvôli bondom. No veritelia sú stále v riziku, ak sú vyplácaní v znehodnocujúcej sa mene. Krajiny, ktoré vyzerajú, že stratili kontrolu nad financiami, môžu vidieť trpieť i výmenné kurzy.
Hoci vládne kroky stabilizovali globálnu ekonomiku, celá flotila otázok zostáva nezodpovedaná. Skončila sa dlhá etapa úverovej expanzie (označená Marinom Barnesom z Bank Credit Analyst ako „úverový supercyklus“)? Ak áno, bude dôsledkom dlhá perióda stagnujúceho rastu? Môžu Čína a India ťahať samy globálnu ekonomiku? Udusí ďalší skok v cenách ropy oživenie, ako sa to stalo už toľkokrát v minulosti? Bude viac regulovaná ekonomika, hlavne vo finančnom sektore, znamenať, že zisky budú tvoriť menší podiel HDP?
Ľahko sa môže stať, že v dôsledku krízy bude strednodobý ekonomický rast nižší. Časť výkonnosti bola zničená a v rozvinutých krajinách začína odchádzať do dôchodku generácia baby boomers. To okliešti veľkosť pracovného trhu. Japonsko strávilo dve bezútešné dekády prispôsobovaním sa ére pomalého rastu a starnúcej populácie.
Všetky tieto aspekty možno zosumarizovať jedinou kľúčovou dilemou. Ak sa ekonomika nebude tešiť silnému oživeniu, potom sa musia cítiť ohrozené akciové trhy. A ak sa ekonomike vzostup podarí, potom určite prudko spadnú ceny vládnych dlhopisov.
To naznačuje potenciálne turbulentný rok. V minulosti prichádzali po obrovských zosunoch na trhoch nie obdobia pokoja, ale ďalšej volatility. Veľká hospodárska kríza priniesla so sebou i jedny z najlepších rokov pre Wall Street, keď akcie stúpli o vyše 50 percent v roku 1933 a skoro 40 percent v 1935. No hoci akcie dosiahli na dno v roku 1932, investori sa museli vyrovnať v roku 1934 so stagnáciou a v roku 1937 s 38-percentným poklesom. V Británii prišiel po silnom roku 1975, keď akcie stúpli takmer dvojnásobne, hneď v ďalšom roku pád.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Profimedia.cz
