Keď začiatkom marca zmizol z radarov Boeing 777 letiaci z hlavného mesta Malajzie Kuala Lumpur do čínskej metropoly Peking, špekulovalo sa najprv, že mohlo byť unesené, následne sa rozbehla obria pátracia akcia. Menili sa teórie o prípadnom mieste havárie, viackrát sa našli údajné trosky, potom boli správy o nich dementované. Lietadlo s 239 cestujúcimi na palube hľadali lietadlá a lode viacerých krajín, do pátrania sa s pomocou satelitných snímok zapojili dobrovoľníci po celom svete.

A nič... Opakovane sa vynárala otázka, ako je možné, že v čoraz viac technológiami prešpikovanom svete, kde sa dá konkrétny človek vystopovať aj s pomocou aplikácie na svietenie v mobile, nie je možné určiť polohu viac ako 60-metrového stroja.

Aj po zostrelení ďalšej 777-ky mieriacej pre zmenu do Kuala Lumpur z Amsterdamu nad Ukrajinou sa objavujú nechápavé otázky. Prečo letelo nad vojenským konfliktom zasiahnutým pohraničím s Ruskom v oblasti, kde už predtým poslali povstalci k zemi armádne lietadlá, kto civilné lietadlo zostrelil a či by sa nemali obmedziť prelety aj nad inými časťami sveta, v ktorých sa bojuje.

Malajzijskú národnú leteckú spoločnosť v súčasnosti zrejme trápi najmä otázka, čo s ňou ďalej bude. Firma mala problémy už predtým, než prišla o druhé lietadlo, stratová bola dokonca dávno pred zmiznutím prvého. V júni jej opätovne klesol počet prepravených cestujúcich a dostala sa do finančných ťažkostí.

Predpokladá sa, že firma sa už nebude obchodovať verejne a opustí burzu v Kuala Lumpur. Podľa informácií médií kolujú reči o jej zoštátnení, žiadosti o bankrotovú ochranu či o totálnej reštrukturalizácii. V súčasnosti sú aerolinky pološtátne, väčšinový podiel patrí štátnemu fondu Khazanah Nasional.

Podnik zrejme prejde výraznou reštrukturalizáciou. Oznámenie o tom, aké plány s ním majoritný vlastník má, sa očakávali ešte pred tragédiou na Ukrajine. Spoločnosť plánuje podľa nemenovaného zdroja agentúry Bloomberg predložiť fondu plán na reštrukturalizáciu ešte do konca tohto týždňa.

„Nemajú luxus v podobe času. Pravdepodobne budeme svedkami drastických opatrení,“ cituje analytika najväčšej malajzijskej banky Maybank Mohshina Aziza agentúra Bloomberg.

Ak by mala celá firma prejsť pod štát, znamenalo by to, že Khazanah Nasional bude musieť odkúpiť viac ako 31 percent akcií, ktoré nevlastní. Podiel má podľa Bloombergu trhovú hodnotu zhruba jednu miliardu ringgitov (233 miliónov eur).

Podľa odborníka na letecký priemysel Terenca Fana z Univerzity manažmentu v Singapure, ktorého cituje Bloomberg, by odkúpením menšinového podielu zabil štát hneď niekoľko múch jednou ranou. Sprehľadnil by cash flow, ľahšie by uskutočnil zásadné strategické zmeny a mohol využiť ovládnutie firmy na jej premenovanie.

Priemerná obsadenosť lietadiel Malaysia Airlines sa v júni medziročne znížila z 84,3 percenta na 76,8 percenta. Medzimesačne síce dôvera v aerolinky vzrástla, keď bol ukazovateľ v máji na bezmála 69 percentách, po páde ďalšieho lietadla sa však dá očakávať opätovná nedôvera zo strany klientov. Počet prepravených cestujúcich v júni medziročne klesol len o 3,1 percenta na 1,46 milióna, výrazný nepomer v porovnaní s pádom obsadenosti spôsobilo navýšenie prepravnej kapacity.

Firma sa snažila po prvom incidente pozviechať znížením cien leteniek. Napríklad let MH17, ktorý zostrelili zrejme proruskí separatisti, bol vypredaný. Teraz cestujúcim umožní kompletné vrátenie peňazí na akúkoľvek zakúpenú letenku až do konca roka.

Akcie aeroliniek na kualalumpurskej burze zmazali začiatkom týždňa jedenásťpercentnú stratu, ktorá prišla v piatok po zostrelení lietadla. Od začiatku roka sa však prepadli už o 26 percent. Trinásti z pätnástich analytikov, ktorí na akcie firmy vydávajú odporúčania, ich radia predávať.

M. Aziz tvrdí, že aerolinky budú potrebovať ďalšiu finančnú injekciu najneskôr do polovice roka 2015. „Očakávame, že nadchádzajúce výsledky Malaysia Airlines za 2. kvartál 2014 budú najslabšie vôbec,“ cituje ho The Sydney Morning Herald. Hospodárenie za druhý štvrťrok by mali zverejniť v auguste.

Za prvé tri mesiace roka vykázala firma čistú stratu vo výške 443 miliónov ringgitov (103 miliónov eur). V rovnakom období minulého roka bola vo výške 279 biliónov ringgitov. Fond zhruba mesiac pred poslednou katastrofou tvrdil, že neziskové aerolinky majú prostriedky zhruba ešte na rok fungovania.