Odhaľovanie kartelových dohôd či dominantného postavenia na trhu. To sú hlavné úlohy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Úrad však v poslednom období do určitej miery zamestnávala aj inflácia cien potravín či mnohé ďalšie témy. V rozhovore pre TREND predseda úradu Juraj Beňa hovorí o aktuálnych ekonomických témach, ale aj o právomociach úradu či nových nariadeniach Európskej únie.
Ako sa za posledné roky vyvíja počet kartelových dohôd alebo iných protisúťažných praktík na Slovensku?
Za obdobie posledných približne piatich rokov máme relatívne málo rozhodnutí o kartelových dohodách. Štatistiky v tejto oblasti sú slabé a zlepšiť ich je jednou z ambícií, s ktorými som nastúpil do úradu. Predovšetkým chcem rozbehnúť činnosť odboru kartelov a zvýšiť ich odhaľovanie a trestanie. Rozhodnutia, ktoré úrad v tejto oblasti v poslednom období vydával, sa týkali takmer výhradne kartelov vo verejných obstarávaniach, pričom išlo spravidla o zákazky s nízkou hodnotou, ktoré zrejme nemali významný dosah na trh.
V dávnejšej minulosti mal pritom úrad viacero veľmi významných rozhodnutí. Napríklad diaľničný kartel či kartel gastrolístkov. Chcem sa preto zamerať skôr na takéto komplexnejšie prípady, ktoré postihujú veľký výsek konkrétneho trhu, kde sú zapojení tí najvýznamnejší hráči, a kde to má podstatný dosah aj na fungovanie trhu, spotrebiteľov či ceny produktov, ktoré sú bežne využívané pri dennej spotrebe.
Zároveň zo skúseností z okolitých krajín vyplýva, že kartelové dohody sú, žiaľ, veľmi frekventovaným javom, a preto sa možno domnievať, že v našom prípade dochádza skôr k nedostatočnému vymáhaniu súťažného práva.
Aká je situácia v prípade zneužívania dominantného postavenia na trhu?
V tomto smere bol úrad relatívne aktívny a za posledné obdobie sme vydali niekoľko rozhodnutí a otvorili viacero správnych konaní. V poslednej dobe zároveň vidíme, že dochádza k podstatným zmenám, vytvárajú sa viaceré nové trhy, na ktorých sa postupne etablujú silní hráči, ktorí neraz dosahujú dominantné postavenie.
Na európskej či globálnej úrovni je to možné pozorovať najmä v oblasti digitálnych trhov, kde niekoľko – predovšetkým amerických – big-tech firiem získalo veľmi silné, až takmer monopolné postavenie na trhu.
Európska komisia, americký protimonopolný úrad alebo protimonopolné úrady viacerých členských krajín EÚ aktuálne identifikovali v ich činnosti viacero praktík, ktoré sú vylučovacie alebo vykorisťovacie. Vylučovacie v zmysle, že odstraňujú konkurenciu z trhu, a vykorisťovacie v tom, že napríklad účtujú neprimerane vysoké ceny.
Keďže ide o globálnych hráčov, je pochopiteľné, že tieto praktiky sa prejavujú aj na území Slovenska. Zároveň však pozorujeme, že v tejto oblasti máme viacero lokálnych dominantov a je zrejmé, že toto bude jedna z oblastí, na ktorú sa budeme zameriavať.
Slovensko je momentálne v procese implementácie nariadenia Digital Markets Act (DMA). Aké úlohy má v tomto smere Protimonopolný úrad?
Nariadenie je už záväzné a platné vo všetkých členských krajinách EÚ. Na Slovensku máme v legislatívnom procese novelu nášho zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá len zosúlaďuje právomoci Protimonopolného úradu s právomocami, ktoré nám vyplývajú z tohto nariadenia. Ide o to, aby medzi jednotlivými ustanoveniami nenastal nejaký technický rozpor.
Výhradná kompetencia v tejto oblasti je na Európskej komisii. Ona rozhoduje o tom, kto sú takzvaní strážcovia prístupu, určuje im, aké povinnosti majú dodržiavať, a prípadne sankcionuje ich porušovanie. Protimonopolný úrad má významné právomoci a povinnosti vo vzťahu k Európskej komisii.
V spolupráci s ňou máme skúmať, aká je situácia na slovenskom trhu, poskytovať jej asistenciu v prípade, ak by tu robila nejaké prešetrovania, prípadne máme právomoc podávať na Komisiu podnety. Zároveň sme aj v rôznych poradných výboroch Európskej komisie pre túto oblasť a spolupracovali sme tiež pri tvorbe legislatívy.
Veľa ľudí možno ani nevie, čo toto nariadenie znamená a aký vplyv bude mať na spotrebiteľov či slovenské firmy.
Nariadenie sa do slovenčiny prekladá ako nariadenie o spravodlivých digitálnych trhoch. Je to jedna z reakcií Európskej únie na situáciu, ktorá sa deje v oblasti digitálnych trhov, kde niektoré firmy nadobudli dominantné postavenie a stali sa určujúcimi hráčmi na svojich trhoch.
Či už je to napríklad Google v oblasti vyhľadávania, Meta v oblasti sociálnych sietí, Microsoft v oblasti operačných systémov a ďalšie firmy. Tieto spoločnosti získali mimoriadne silné postavenie, ktoré im umožňuje vylučovať svojich konkurentov z trhu uplatňovaním rôznych praktík, a to nielen z priamych trhov, ale aj zo súvisiacich.
Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?
Typickým príkladom bol prípad Google Shopping, ktorým sa zaoberala Európska komisia. V tomto prípade komisia zistila, že v situácii, keď zákazník zadal vo vyhľadávači názov určitého produktu, Google umiestňoval odkazy na svoj vlastný cenový porovnávač Google Shopping na popredných miestach a zároveň degradoval umiestnenie konkurenčných porovnávačov.
Týmto teda Google využíval svoje silné postavenie vo vyhľadávaní na to, aby získal lepšiu pozíciu na trhu cenových porovnávačov na úkor svojej konkurencie. V strednej Európe napríklad funguje konkurenčná spoločnosť Heureka, ktorá sa, popri iných cenových porovnávačoch, sťažovala na takéto konanie Googlu.
Pred prijatím DMA bolo potrebné, aby každé takéto konanie dominantného hráča bolo komplikovane dokazované a následne, po relatívne dlhom čase, zakázané a potrestané. DMA teda prináša pravidlá, ktoré takéto dominantné firmy musia plniť vopred a mali by smerovať k ochrane konkurenčného prostredia.
Môže mať toto postavenie vplyv aj na netechnologické firmy?
Áno, samozrejme. Prostredníctvom týchto služieb viaceré firmy oslovujú svojich zákazníkov napríklad formou cielenej reklamy prípadne ich využívajú ako nástroj na predaj svojich produktov a služieb. Dominantní hráči uplatňovaním takýchto praktík znižujú možnosti výberu, čo následne spravidla vedie k vyšším cenám služieb, ich nižšej kvalite, prípadne to bude mať vplyv na úroveň inovácií v tomto sektore. Je teda predpoklad, že to môže mať negatívny dosah aj na zákazníka.
Kto bude toto všetko kontrolovať?
Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž. V septembri bolo vydané rozhodnutie o určení strážcov prístupu, ktorí do marca 2024 musia zabezpečiť plnenie všetkých povinnosti podľa nariadenia DMA.
Protimonopolný úrad sa teda bude zameriavať na tieto firmy, ktoré pôsobia aj na slovenskom trhu.
Áno, aby tieto pravidlá u nás dodržiavali. V prípade, keď sa budú chcieť nejaké firmy zo Slovenska sťažovať, budú sa na nás môcť obrátiť. S predstaviteľmi Komisie a ostatnými súťažnými autoritami diskutujeme tiež o tom, akým spôsobom bude toto nariadenie implementované do praxe.
V prípade DMA sa vždy hovorí najmä o amerických spoločnostiach. Veľkých čínskych firiem sa týkať nebude?
Vzťahuje sa to na akékoľvek firmy. Nariadenie DMA stanovuje kritéria, ktoré musia firmy spĺňať, aby boli označené za strážcov prístupu. Z čínskych firiem je tam firma ByteDance, prevádzkovateľ sociálnej siete TikTok. Uvažovalo sa aj o spoločnosti Samsung, tá však nakoniec tieto kritéria nenaplnila.
Keď je reč o dominantnom postavení, zaujímavá situácia nastala na trhu zľavových portálov. Správne konanie je vedené voči spoločnosti Zľavomat.
Áno, toto správne konanie ešte prebieha. Jednou z možností, ako je možné takéto správne konanie ukončiť, je formou prijatia záväzkov. To znamená, že podnikateľ môže navrhnúť, že prijme opatrenia, ktoré odstraňujú súťažné problémy, ktoré identifikoval úrad. Momentálne sme teda so spoločnosťou Zľavomat v rokovaní o návrhoch týchto záväzkov, ktoré sme publikovali aj na verejnú konzultáciu.
Aký bol v tomto prípade problém?
Identifikovali sme dva základné problémy. Prvým je záväzok exkluzivity, teda že Zľavomat požaduje, aby inzerenti neponúkali svoje produkty paralelne aj na iných zľavových portáloch. Druhým je záväzok inzerentov, že nebudú ponúkať produkty za rovnakú alebo nižšiu cenu na iných online portáloch.
Keďže kolegovia identifikovali, že spoločnosť Zľavomat by mala mať na trhu dominantné postavenie, takéto praktiky by mohli smerovať k vytláčaniu ostatných konkurentov z trhu.
Zľavomat teda navrhol, že upraví svoje obchodné podmienky tak, aby tam už tieto dva záväzky neboli. Aktuálne návrh podmienok testujeme v rámci verejnej konzultácie a všetky zainteresované subjekty môžu tento návrh pripomienkovať. Ak zistíme, že návrh podmienok, ktoré predstavili, je dostatočný, správne konanie môžeme týmto krokom ukončiť. V opačnom prípade však môže správne konanie ďalej pokračovať a môže byť ukončené vydaním rozhodnutia.
Protimonopolný úrad bol na jar zatiahnutý do politických bojov. Vtedy niektorí politici obviňovali úrad z nečinnosti pri inflácii potravín.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?