Hodnotenie nových pravidiel sa na Slovensku nesie v podobnom duchu, ako to už zažili v iných európskych krajinách. Finančníci najskôr spomenú otázny efekt zvýšenej byrokracie. Vzápätí dôjde k obratu o 180 stupňov a začínajú zdôrazňovať možnosť získať viac informácií o klientoch a všeobecne budovanie dôvery vo finančný trh.
Oboje môže viesť k ich vyšším tržbám. Náročnejšie pravidlá a azda aj požiadavky aspoň časti investorov by mohli znamenať tlak na sektor, aby zlepšil služby a rozšíril ponuku produktov. Investovať by sa mohli odhodlať aj tí, ktorí o tom zatiaľ neuvažujú. Ako posun k lepšiemu je hodnotená štandardizácia okruhov, ktoré budú finančníci skúmať.
Zaplatí klient
Z pohľadu klienta sa od smernice očakáva, že pomôže zabrániť finančným stratám v dôsledku nedostatočného vysvetlenia rizík a nekvalitného investičného poradenstva. Pravda, radový klient sa nesmie spoliehať, že zákon ho ochráni automaticky. A že sám nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu.
To, že smernica MiFID vstupuje do platnosti, neznamená, že klient pri investovaní do finančných nástrojov môže zostať úplne pasívny a spoliehať sa na ochranu vyplývajúcu zo zákona o cenných papieroch.
|
Roman Scherhaufer: Niektoré reklamy by nové kritériá nespĺňali. |
O sumách, ktoré si implementovanie európskej smernice do slovenského finančného života žiada, nikto konkrétne hovoriť nechce. V porovnaní s eurom podľa všetkých ide o omnoho menší projekt, a teda aj náklady. Hoci nie veľké, ale predsa len mimoriadne.
Podľa názoru vedúceho oddelenia regulácie trhov Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kubrického je možné, že ich finančné inštitúcie prenesú na klientov. Sama centrálna banka dosah na sektor nevyčísľovala. A aj banky budú múdrejšie po uvedení pravidiel do praxe.
Kornel Kabele zo Slovenskej sporiteľne naznačuje, že polovicu nákladov tvoria zmeny v informačných systémoch. Zvyšok tvoria školenia pre dva a pol tisíca dotknutých zamestnancov, analýzy či služby zahraničných konzultantov. K tomu je, samozrejme, potrebné pripočítať tlač, distribúciu a archiváciu nových dokumentov.
Nejde len o to, že treba pripraviť formuláre a obsah stretnutia s klientom zapisovať. Finančníci musia všetky dokumenty, od úvodného hodnotiaceho dotazníka až po mapovanie jednotlivých transakcií, uschovávať minimálne päť rokov. Aby bolo možné udalosti v prípade sporov hodnoverne rekonštruovať.
Pre banky to nie je žiadna novinka, kvôli daňovým úradom už teraz veľké percento dokumentov archivujú desať rokov. No pribudne množstvo papierov a elektronických dát, ktoré musia skladovať.
Vo väčšine finančných inštitúcií sa ešte školenia neskončili. Ak v banke zaviedli dotazníky už dávnejšie, zamestnancov bude treba iba preškoliť, vysvetliť im novinky – tak to aspoň plánujú vo VÚB. Sporiteľňa zasa stavila na e-learning, i keď pre veľkú časť ľudí robí face-to-face školenia. To platí pre retail aj pre firemných account manažérov.
Učia sa, ako po novom viesť predajné rozhovory. Dôležitá je formulácia odpovedí na otázky klientom. „Ide o to, ako ich klient vníma,“ hovorí K. Kabele. Predajcovia budú musieť byť diplomatickejší, dodržiavať zákonné obmedzenia a pritom byť kreatívnejší, vysvetľuje. Bez širšieho analyzovania klienta nemôžu dať osobné odporúčanie. Aj keby ho klienti požadovali.
Ako bude takýto rozhovor vyzerať? Ak sa potenciálny investor spýta, čo je preňho najlepšie, môže dostať veľmi všeobecnú odpoveď. Napríklad: „Pre klientov, ktorí chcú investovať na päť rokov s minimálnym rizikom, ponúkame tieto a tieto produkty.“ Dnes by často dostal priame odporúčanie na konkrétny produkt.
Brokeri a ostatní
Pre obchodníkov je kategorizácia klientov, ich testovanie a prístup podľa začlenenia či podrobnejší reporting iba jedna skupina zmien. Druhý, podobne náročný okruh sa týka samých firiem. Hoci veľké prelicencovanie ako pri jednej z minulých noviel zákona o cenných papieroch spred pár rokov sa konať nebude. Vtedy sa počet brokerov výrazne znížil, pretože mnohým sa neoplatilo nabehnúť na nové, prísnejšie pravidlá.
Obchodníkov, ktorí sa špecializujú na väčších zákazníkov, také zmeny nečakajú. Režim obchodovania s nimi je voľnejší. A MiFID je hlavne o drobných klientoch. Čoho sa menší a malí obchodníci obávajú, je povinnosť mať vo firme tri pracovné pozície – zamestnanca zodpovedného za dodržiavanie predpisov (compliance), za riadenie rizík a za vnútorný audit. A to v súčasnosti bežne nemajú.
K tomu, či nebude možné dve kompetencie zlúčiť do jednej, sa má ešte záväzne, vydaním stanoviska a opatrenia, vyjadriť centrálna banka. Ak budú môcť brokeri na jednej z funkcií ušetriť, náklady nepresiahnu pár stotisíc korún, naznačuje generálny riaditeľ Salve Investments Robert Blaho.
Ďalšie opatrenie NBS má riešiť spárovanie služieb. Doteraz vydané licencie, ktoré zostanú v platnosti bez nutnosti ich preverovania, hovoria o inom členení investičných služieb. NBS sa má vyjadriť, ktorá „stará“ služba zodpovedá ktorej novej.
Pravidlá sa sprísňujú tiež pre správcovské spoločnosti, ktoré môžu už niekoľko rokov vytvárať a riadiť individuálne portfóliá klientov. Zásady pri ich správe sú rovnaké ako tie, ktoré uplatňujú obchodníci. „Sú také prísne, že správcovia sa budú rozhodovať, či to budú robiť,“ tvrdí vedúci oddelenia back office VÚB AM Peter Šenk. Správou individuálnych portfólií sa preto v niektorých finančných skupinách bude zrejme zaoberať iba jedna z divízií.
Aj prístup sprostredkovateľov investičných služieb ku klientom sa musí zmeniť. Veľká sprostredkovateľská sieť OVB Allfinanz Slovensko napríklad postupy upraví tak, že doterajší investičný protokol sa zmení na zápis investičného odporúčania. Výsledky testov finančnej analýzy začnú tiež zapisovať do formulárov a všetko sa dostane aj do evidencie v centrále.
Konečne pravdivá?
Škrt cez rozpočet spraví MiFID v marketingu. Pravda, ak sa budú pravidlá dodržiavať a ich dodržiavanie kontrolovať. Predovšetkým banky v súčasnosti používajú rôzne chytáky, pretože snaha predať je niekedy silnejšia než etika. „Niektoré reklamy by po novom kritériá nespĺňali,“ tvrdí podpredseda Predstavenstva Across Wealth Management Roman Scherhaufer.
Príklad. Produkt musí byť v propagácii jasne definovaný. To v súčasnosti nie je zaužívaná prax, keďže neboli výnimkou reklamy bez označenia produktu s veľavravnými a pritom prázdnymi sloganmi typu Sme investičná jednotka. Reklama vo svete MiFID-u nebude môcť zdôrazňovať niektoré výhody bez poukázania na súvisiace riziká, nesmie zastierať ani znejasňovať nič dôležité. Ak obsahuje výkonnosť, tá nesmie byť hlavným prvkom oznámenia.
To všetko sú body, ktoré viaceré nedávne kampane nespĺňajú. Centrálna banka môže pripraviť opatrenie, ktorým finančníkom povie, aká propagácia bude v poriadku. Chystá ho, no marketéri môžu ešte niekoľko mesiacov pracovať po starom.
- Kto je kto v MiFID-e
- Test vhodnosti: Klient chce poradenstvo alebo riadenie portfólia. To, čo očakáva, zákon označuje ako osobné odporúčanie. Klient chce počuť alebo finančná inštitúcia mu chce iniciatívne povedať, čo je pre neho vhodné. Obchodník alebo banka musí zistiť znalosti, zdroje a ciele klienta. Príklad: Banka si vytypuje v databázach klienta, ktorého radí k významnejšiemu masovému segmentu, chce ho pozvať do pobočky a ponúknuť viacero produktov.
- Test primeranosti: Pri všetkých ostatných službách okrem poradenstva a riadenia portfólia robí obchodník klientovi test primeranosti. Bežného klienta sa týka predovšetkým služba prijatie a postúpenie pokynu na jeden či viacero finančných nástrojov. Ak o nich dostáva informácie, nejde o poradenstvo. Napríklad keď klient príde a má záujem o podielové fondy. Nezáleží na tom, či sa o nich dopočul, čítal o nich alebo prišiel na základe marketingového letáka, ktorý banka pribalila k výpisu z účtu. Finančná inštitúcia musí získať informácie o znalostiach, skúsenostiach s konkrétnym nástrojom. Podľa nich posúdi, či si klient dokáže uvedomiť riziko spojené s tým, čo zamýšľa, a či je produkt alebo služba pre neho vhodná. Klient môže trvať na jej poskytnutí, aj keď podľa výsledku testu nie je pre neho vhodná. No nemôže sa neskôr sťažovať, že tento produkt dostal.
- Bez testovania:Testovanie nebude pri produktoch, ktoré pod nové pravidlá nespadajú, alebo pri častejších obchodoch klienta. MiFID zatiaľ neupravuje bankové vklady (vrátane stavebného sporenia), platobné karty, úvery, životné či iné poistenie. Ak zákazník nechce prejsť testom, musí ho obchodník upozorniť, že nevie posúdiť, či je to pre neho vhodné.
Klient zaradený do ktorejkoľvek kategórie môže žiadať o vyšší stupeň ochrany alebo naopak – po splnení podmienok aj o opačné preklasifikovanie.
Neprofesionálny klient
Radový klient. Pravidlá prístupu k nemu a celkovej starostlivosti – predpredajnej, predajnej i následnej – sú najpodrobnejšie a najprísnejšie. Predpokladá sa, že finančnej inštitúcii z hľadiska znalostí a skúseností nie je rovnocenným partnerom, preto sa teší väčšej ochrane zo zákona.
Profesionálny klient
Osoba, ktorá má odborné znalosti, skúsenosti a poznatky na uskutočňovanie vlastných rozhodnutí o investíciách a na riadne posudzovanie rizík, ktoré sú s tým spojené. Automaticky to sú obchodníci s cennými papiermi alebo s komoditami, finančná inštitúcia s povolením na činnosť na finančnom trhu, firma, ktorá si sama zabezpečuje svoje riziká, orgán štátnej moci, centrálne banky. Do tejto kategórie patrí i veľká obchodná spoločnosť, ak splní dve z veľkostných podmienok – celková suma jej majetku prevyšuje 20 miliónov eur, čistý ročný obrat prevyšuje 40 miliónov eur a/alebo jej vlastné zdroje prevyšujú dva milióny eur. O zaobchádzanie ako s profesionálnym klientom môže požiadať osoba, ktorá má zodpovedajúce znalosti, skúsenosti a poznatky a plní dve z podmienok. Buď za predchádzajúce štyri štvrťroky vykonala na trhoch s cennými papiermi priemerne desať významných obchodov za štvrťrok (objem každého je vyšší ako šesťtisíc eur), alebo veľkosť jej portfólia cenných papierov prevyšuje pol milióna eur. Týka sa to aj fyzickej osoby, ktorá pracuje alebo pracovala najmenej jeden rok vo finančnom sektore na pozícii, ktorá si vyžaduje znalosti investovania do cenných papierov.
Oprávnená protistrana
Niečo ako rovnocenný partner. Obchodník, banka, poisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, orgány verejnej moci, centrálne banky, medzinárodné organizácie. Čiže rovnaké subjekty, ako v prípade profesionálneho klienta, ale navzájom sa s poskytovateľom služby dohodnú na jednoduchšom režime, keď netreba plniť všetky z pravidiel prístupu ku klientom.
Foto - Miro Nôta, Profimedia.cz
