Prečo si BMW nevybralo Slovensko a čo by mal teraz urobiť štát

Aj keď zatiaľ nie sú známe presné podmienky investície, treba si uvedomiť jednu dôležitú vec. Automobilky vnímajú krajiny strednej Európy ako jeden región, kde nájdu ešte stále kvalifikovanú a hlavne lacnú pracovnú sílu, najmä v porovnaní s ich domovskými krajinami na západe.

Navyše v okruhu do 500 kilometrov tu je obrovské množstvo dodávateľov a zo strednej Európy je to ešte stále blízko k ich hlavným trhom na západe bez nutnosti zaťažiť autá clami.

Je to o stimuloch

V konečnom dôsledku tak v súboji jednotlivých krajín rozhoduje predovšetkým výška poskytnutej štátnej pomoci. A pri nej mal Debrecín jednoznačne navrch.

Kým na východe Slovenska by BMW mohlo dostať štátnu pomoc maximálne do výšky 35 percent z preinvestovanej sumy, v Debrecíne je to až 50 percent. K tomu treba ešte prirátať množstvo ďalších stimulov, ktoré môžu firmy v Maďarsku získať. Navyše firemná daň v Maďarsku je len deväť percent v porovnaní s 21 percentami na Slovensku. Budapešť zároveň nezdaňuje dividendy.

Aj preto to skôr vyzerá, že Slovensko mohlo slúžiť len ako páka na vylepšenie ponuky zo strany maďarskej vlády. To, že Košice prišli o investíciu ako BMW, je však veľká strata. Príklad automobilky Kia zo Žiliny ukazuje, že veľká investícia do výrobného závodu prestížneho výrobcu vozidiel vie mať transformačný efekt na celý región.

Prehrali sme si to sami

Slovensko si navyše tento súboj prehralo aj