Predseda hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady SR Boris Kollár tvrdí, že  nevie, koľko miliónov dostal v roku 2002 od cyperskej schránky za predaj svojho podielu. Kauza, na ktorú upozornil týždenník TREND v článku začiatkom júla, ostáva dodnes bez odozvy, politik i vláda Igora Matoviča o nej mlčia. Dnes má v rukách páky polícia, je však možné, že opäť pôjde len o bezzubé konanie. Novozistené fakty však naznačujú istý posun.

Politici mlčia, polícia vraj koná

Národná kriminálna agentúra začala s realizáciou takzvaného predprípravného konania hneď potom, ako jej bolo podľa slov hovorcu Prezídia Policajného zboru Michala Slivku doručené trestné oznámenie. „V ňom oznamovateľ vyslovil podozrenie vo vzťahu k terajšiemu predsedovi parlamentu smerom k jeho obchodným aktivitám, ktoré realizoval v minulosti,“ spresnil s tým, že vyšetrovateľ v súčasnosti sumarizuje všetky potrebné podklady.

Prácu im bude pravdepodobne sťažovať aj fakt, že B. Kollár používa stále tie isté frázy – neviem, nepamätám si, nebudem nič dohľadávať... Niekde je v spoločnosti problém, ak si podnikatelia, navyše vo verejnej službe, nepamätajú, koľko miliónov eur im pristálo na bankovom účte za predaj podielu vo firme sídliacej niekde v daňovom raji, hoci aj osem rokov dozadu.  

Ak by svoje konanie rovnako zdôvodňovali iní, bežní podnikatelia, napríklad počas daňovej kontroly či pri podozrení na obchádzanie daňovej legislatívy, štát by to pravdepodobne pod hrozbou sankcií nenechal len tak. U politikov súčasnej vládnej koalície I. Matoviča, ktorí sľubovali inú politickú kultúru, transparentnosť a odhaľovanie korupcie, však zrejme existuje iný meter. 

A to napriek tomu, že súčasný rezort financií na čele s Eduardom Hegerom pred pár týždňami vyhlásil „vojnu“ daňovým rajom a chce tvrdo odhaľovať možné daňové úniky cez novelu zákona o dani z príjmov, ktorá má platiť od budúceho roka. Čelní predstavitelia vládnej koalície by potom mali ísť príkladom.

Štvrť miliardy korún a stopa Panama Papers

Pozrime sa teda na celú Kollárovu kauzu z pohľadu zistených faktov. V júli tohto roka TREND poukázal na pochybný predaj podielu vo firme súčasného predsedu parlamentu Borisa Kollára v roku 2002. Išlo o firmu BSSC so sídlom v Bratislave s tromi predmetmi činnosti – veľkoobchodom, sprostredkovateľskou činnosťou a podnikateľským poradenstvom.

Dnes je na svete zmluva o predaji obchodného podielu v BSSC medzi Borisom Kollárom a cyperskou spoločnosťou STROOTON Ltd., ktorá čo-to odkrýva. Vyžiadala si ju zo zbierky listín Obchodného registra SR Jaroslava Lukačovičová, členka predsedníctva a expertka mimoparlamentnej strany SPOLU na dane, odvody a podnikateľské prostredie.

„Zmluva hovorí o predaji 50-percentného podielu vo firme BSSC za 250 miliónov slovenských korún, teda v prepočte zhruba 8 miliónov eur. Táto suma mala byť splatená v splátkach. Prvá splátka vo výške 25 miliónov slovenských korún mala byť uhradená do 7 dní od podpisu zmluvy a zvyšných 225 miliónov slovenských korún do 5 rokov,“ spresnila J. Lukačovičová pre TREND.

V mene cyperskej spoločnosti, ktorá je evidentne schránkovou firmou, vystupoval Geoffrey Magistrate. Je to osoba, ktorá je známa z kauzy Panama Papers a spolu s právnickou kanceláriou Mossack Fonseca pomáhala zakladať schránkové firmy na Cypre za účelom prania špinavých peňazí. Túto spoločnosť a danú osobu zastupoval na Slovensku v tomto prevode advokát Pavol Hagyari, bývalý primátor Prešova.

Reálna hodnota podielu sa rovnala nule

Aké však boli naozaj hospodárske parametre a hodnota firmy BSSC v čase predaja podielu? Hoci B. Kollár pred médiami tvrdí, že predával podiel v spoločnosti, ktorá mala podiel v inej firme a tá prevádzkovala tatranské lanovky, nie je to podľa názoru J. Lukačovičovej celkom pravda. Účtovné dáta totiž hovoria niečo iné.

„To, že spoločnosť BSSC bola podielnikom v spoločnosti 1. Tatranská, je pravda. Ale z konsolidovanej účtovnej závierky, ktorú boli tieto prepojené spoločnosti povinné vyhotoviť, vieme vyčítať, že hodnota podielu bola v čase predaja takmer nulová,“ tvrdí účtovná poradkyňa.

Svedčia o tom aj účtovné fakty: vlastné imanie za rok 2002: -44,9 milióna slovenských korún, strata za rok 2002: 4,7 mil. Sk, EBITDA, teda zisk pred započítaním úrokov, daní a odpisov, za rok 2002 je 4,2 mil. Sk, EBITDA upravená o mimoriadne položky (normalizovaná EBITDA) za rok 2002: 5,4 mil. Sk. Predtým, za rok 2001, bola normalizovaná EBITDA na približne rovnakej úrovni (4,6 mil. Sk). Hodnota firmy je súčtom hodnoty vlastného imania a násobku normalizovanej EBITDA a podľa J. Lukačovičovej sa rovnala nule.

Z pohľadu účtovných výkazov a účtovných výsledkov bola hodnota podielu v tej chvíli jednoznačne nadhodnotená. „Neviem si celkom dobre predstaviť reálnych obchodných partnerov, ktorí by za daných okolností, pokojne aj s nejakým biznis plánom do budúcnosti, kupovali podiel s nulovou hodnotou za také peniaze. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že to bol fiktívny predaj a slúžil len na ,prepratieʻ peňazí,“ konštatuje J. Lukačovičová.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje takémuto vysvetleniu, je fakt, že B. Kollár sa po pár rokoch znova do firmy vrátil ako 50-percentný spoločník. Podklady o tom, za akú cenu kúpil tento podiel od vtedajšieho spoločníka, talianskej firmy Reden Hermann & Co. K.G. – S. A.S., nie sú k dispozícii a ani samotný B. Kollár túto informáciu neposkytol.

Nepovšimnuté milióny tečúce tam a späť

Na uvedenú transakciu J. Lukačovičová odporúča pozrieť sa z dvoch pohľadov. „Prvým by bolo podozrenie z prania špinavých peňazí a ich následná legalizácia vo forme úhrady odmeny za predaj obchodného podielu v značne nadhodnotenej výške. Tiež z pohľadu, akým spôsobom Boris Kollár ako fyzická osoba zachytil tento príjem vo svojom daňovom priznaní a odviedol z neho daň,“ konštatuje.

V tom druhom prípade už zrejme možno hovoriť o premlčaných pohľadávkach daňového úradu, ak by sa aj krátenie dani potvrdilo. V tom čase nebolo podľa nej až také zložité poslať peniaze do firmy so sídlom v daňovom raji. Trochu ťažšie bolo dostať uvedené financie – a v tomto prípade ešte v takej výške – späť na Slovensko.

„Ak si B. Kollár nechcel nechať peniaze poslať do zahraničia a odtiaľ ich chodiť za hranice vyberať v hotovosti alebo tam nechať uložené, predaj obchodného podielu bol veľmi elegantným spôsobom, ako peniaze dostať späť,“ vysvetľuje poradkyňa.

Je však zrejmé, že pokiaľ v praxi nebude fungovať automatická medzinárodná výmena informácií, nevynímajúc ani daňové raje, ten štát, kde má daná osoba daňový domicil, ani nezistí, že na zahraničný bankový účet obdržala kúpnu cenu za predaj podielov v schránkovej spoločnosti.

Kto je tu vlastne konateľ...

Predseda parlamentu Boris Kollár začiatkom júla pre médiá vyhlásil, že konateľom vo firme BSSC nie je od roku 2016. Tiež odmietol akékoľvek vlastnícke vzťahy k cyperskej firme s odôvodnením, že nie je konečným užívateľom výhod. V tom čase sa však oháňal oficiálnym potvrdením, že spoločnosť BSSC nemá nedoplatky na dani, ktorý si bol vyzdvihnúť na daňovom úrade. A práve v tom je háčik.

„Takéto potvrdenie totiž správca dane môže vydať iba osobe, ktorá je oprávnená konať v mene firmy. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že sa nevie dostať k bankovým výpisom firmy, pretože nie je jej konateľom, aby vedel povedať, koľko financií za podiel zinkasoval,“ spresňuje J. Lukačovičová. Navyše, tento príjem totiž musel byť podľa nej uhradený na jeho súkromný účet a nie na účet firmy.

B. Kollár je už druhé volebné právo verejným funkcionárom, ktorý podľa zákona nemôže byť súčasne štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti. Tvrdenia, že nevie zvolať valné zhromaždenie a tak už de facto piaty rok porušuje ústavný zákon, sú postavené podľa J. Lukačovičovej na vode. Navyše, ak vyhlasuje, že konateľom nie je a napriek tomu preberá potvrdenia, ktoré môže prevziať iba ako konateľ.

Existuje pritom viacero iných spôsobov, prostredníctvom ktorých by súčasný predseda parlamentu vedel túto situáciu vyriešiť aj bez vyhovárania sa na to, že cyperský spoločník nekomunikuje.

„Ako exkonateľ môže požiadať súd o vymazanie firmy ex offo z dôvodu, že sa za posledný rok nekonal valné zhromaždenie, alebo že firma neuložila dva roky po sebe do registra účtovné závierky. Môže to tiež urobiť z dôvodu, že firma nemá dlhodobo konateľa, keďže on sa vzdal,“ spresnila J. Lukačovičová možnosti, ktoré reálne prichádzajú do úvahy po právnej stránke.

Financovanie života na vysokej nohe

Obchody, ktoré súčasný predseda parlamentu v minulosti pri svojom podnikaní urobil, vyvolávajú otázniky a nie vždy pôsobia hodnoverne.

Pri reálnom účtovnom pohľade na celkové hospodárenie jeho firiem pár rokov dozadu podľa účtovnej poradkyne výsledky nikdy reálne nezobrazovali pomer prípadného podielu na zisku, ktorý by z nich mohol zinkasovať v porovnaní s tým, akým životným štýlom žije. „Ak by sa však preukázalo, že zinkasoval približne 8 miliónov eur len za túto transakciu, už by to začalo dávať zmysel,“ uzatvorila J. Lukačovičová.

Najrelevantnejšie dôkazy, s ktorými by mohla  teoreticky pracovať aj polícia, sú pravdepodobne výpisy z jeho bankových účtov – ak predpokladáme, že túto sumu nezinkasoval nebodaj v hotovosti. Keďže od Kollárovho cyperského spoločníka sa asi spolupráce a informácií Slovensko zrejme nedočká, celé dôkazné bremeno je na súčasnom predsedovi parlamentu, čím však vzniká začarovaný kruh.

Nezodpovedaná v celom prípade zostáva podstatná otázka, ktorú naznačila aj daňová poradkyňa. Ak niekto z neprehľadnej štruktúry v daňovom raji venoval v roku 2002 mladému bratislavskému podnikateľovi Borisov Kollárovi ekvivalent niekoľkých miliónov eur formálne za podiel v obskúrnej firme, avšak ktorej hodnota sa blížila nule, potom kto reálne stál za celou transakciou a odkiaľ pochádzali tieto peniaze?

A to, že B. Kollár dlhodobo reálne disponuje veľkými sumami, je pre širokú verejnosť dostatočne zjavné. Možno by k tejto téme niečo napovedala úvaha o Kollárových osobných vzťahoch s členmi slovenského kriminálneho podsvetia, ktoré sú takisto dostatočne známe a sám predseda parlamentu ich v tejto osobnej rovine nepopiera.

Zákony sú na papieri, prax zlyháva

Podobným prípadom, ako je ten Kollárov, by možno mohla od budúceho roka zamedziť už spomínaná rozsiahla novela zákona o dani z príjmov z dielne rezortu financií, ktorú vláda schválila v auguste.

„Novela zákona o dani z príjmov obsahuje osobitné pravidlá zamerané proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti na Slovensku.  Ide o tzv. CFC pravidlá – pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti – ktoré umožňujú zdaniť v tuzemsku príjmy odklonené do daňových rajov. Novelou zákona sa tieto pravidlá uplatnia aj na fyzické osoby,“ spresnil pre TREND hovorca rezortu financií Pavol Kirinovič.

Fyzické osoby tak budú podľa neho na Slovensku zdaňované z príjmov, ktoré dosiahli spoločnosti pod ich kontrolou, aj keď zisky týmto fyzickým osobám neboli vyplatené, ale ostávajú zaparkované v daňových rajoch. „Na dohľadanie umelo odklonených príjmov bude Slovensko využívať viaceré mechanizmy, vrátane medzinárodnej výmeny informácií na daňové účely,“ dodal hovorca bez spresnenia, o čo bližšie pôjde.

To, ako konkrétne opatrenia v boji proti únikom na daniach v daňových rajoch podľa predstáv rezortu financií budú vyzerať v praxi, nechcela špecifikovať ani Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančnej správy. V tejto chvíli je podľa nej predčasné hovoriť o fungovaní zákona v praxi, keďže stále ide iba o návrh, ktorý musí schváliť parlament.

„V každom prípade nemôžeme bližšie špecifikovať dôverné informácie o nástrojoch preverovania a kontroly, bolo by to kontraproduktívne s ohľadom na kontrolnú činnosť,“ uzatvorila pre TREND.