Keď SkyEurope Holding zverejnila výsledky hospodárenia za minulý rok a zavesila na stránku výročnú správu, na webe sa ocitol dokument, ktorého názov obsahuje aj letopočet 2009. Tragikomický omyl, lebo dokument SkyEurope_AR_2009 môže vzniknúť akurát v rámci sumarizácie finančných vzťahov konkurznej podstaty.

Stojí zato rozoberať banálny omyl? Alebo je to hyenia škodoradosť? Ani jedno, ani druhé. Firmy, ako je SkyEurope Airlines, je škoda. Bola príkladom, že kapitalistické podnikanie nie je chiméra z amerických kníh. Vznikla v septembri 2001, keď bol štart aeroliniek viac než výzva. Začali pracovať na zbieraní trhového podielu. Trúfli si uviesť akcie na burzu. Na slovenské pomery je IPO stále málo vídaný krok. Okrem iného si žiada firmu, ktorej môžu investori veriť aj na diaľku.

SkyEurope si vyskúšala aj menej populárne výdobytky kapitalizmu. Skôr než rast začal prinášať ovocie finančných tokov, začala sa kĺzať nadol. Musela požiadať o ochranu pred veriteľmi a pokúsila sa ozdraviť. Objavil sa potenciálny investor. No firma sa dostala do situácie, keď tržby z jej podnikania, teda z predaja leteniek, neboli pre ňu relevantný finančný príjem a pri živote ju držali len dávkované injekcie od investora. Závislosť škodí, keď neprišla dávka, prišiel koniec a posledná stanica sa volá – konkurz.

Napriek neúspechu mal projekt SkyEurope význam. Akokoľvek paradoxne to znie, aj preto, že ukázal celú šírku možností podnikania v kapitalizme. Na rozdiel od akejkoľvek formy „podnikania“ mimo férových trhových podmienok, teda napríklad za pomoci štátu, kapitalistické podnikanie dáva aj právo neuspieť. Pretože potom vznikne možnosť pre ďalší podnik, aj keď to zrejme nebudú aerolinky SkyEurope.

Ostáva dúfať, že obraz SkyEurope ako podnikateľského zámeru, ktorý si trúfol skúsiť to a neuspel, nenarušia výsledky vyšetrovania a žaloby rakúskeho burzového dozoru. Zahmlievanie situácie až do chvíle, keď správca odporučil reštrukturalizáciu a súd jeho návrh prijal, by vytvorilo na spomienke nepeknú jazvu. Potom by takej firmy škoda nebolo.

Či je škoda aeroliniek, je širšia otázka. Možno pre ich finančné nezvládnutie konceptu low-cost letelo o niečo viac ľudí do sveta. A potom niektorí neleteli, no tak to pri krachu býva. Škoda je určite konkurenčného tlaku, ktorý SkyEurope vytvorila. Stačí sa pozrieť, ako zmenil cenníky Ryanair, keď konečne vyšlo jeho Bye-bye SkyEurope.