Právo cez hranice

Otázky pôsobenia advokátskych kancelárií sú primárne upravené legislatívou štátu, kde kancelária pôsobí. Vo väčšine krajín funguje stavovská organizácia, komora, ktorá dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich výkon advokácie.

„Ak chce napríklad advokát zapísaný v českej advokátskej komore pracovať aj v Nemecku, musí sa riadiť nemeckou legislatívou. Do istej miery pôsobia aj európske pravidlá, ktoré uľahčujú pôsobenie advokátov z členských krajín únie. Napriek tomu oprávnenie poskytovať služby v inom štáte, ako majú licenciu, je spravidla národnou legislatívou obmedzené. Dôvodom je ochrana klientov tak, aby dostávali službu od kancelárií, ktoré majú certifikované know-how pre právne predpisy konkrétneho štátu,“ hovorí Jaroslav Havel, partner česko-slovenskej kancelárie Havel, Holásek & Partners.

Prečo prichádzajú

Na otázku, prečo na Slovensko prichádzajú zahraničné kancelárie, dáva odpoveď aj obzretie sa do histórie. Prvá éra sa dá rámcovať do začiatku deväťdesiatych rokov, do času, keď sa vo vtedajšom Československu a neskôr na Slovensku začala rozsiahla privatizácia. „Angloamerické advokátske kancelárie prišli práve preto, že štát predával hodnotné veci a dokázal zaplatiť najdrahších advokátov. Vtedy ich potreboval. Dôvodom nebola primárne neskúsenosť miestnych právnikov. Viac zavážilo, že kupci prichádzali prevažne zo Západu. Postupne sa ukázalo, že ak sa veľké zahraničné kancelárie dostatočne nepripravili na tunajšie podmienky, tak trh úplne opúšťali alebo aktivity obmedzili,“ uvádza príklad Andrej Leontiev z kancelárie Taylor Wessing.

Príchod ďalších kancelárií súvisí s expanziou zahraničných investorov. Napríklad rakúski strední a menší podnikatelia začali objavovať Slovensko ako trh a logicky žiadali svojich advokátov, aby im radili aj na Slovensku.

Právo je veľmi špecifická disciplína, pretože je viazané ku krajine, a každý štát má iné zákony. Preto sa zahraničné kancelárie rozhodli otvárať si na Slovensku pobočky. Ten- to trend bol veľmi zreteľný okolo roku 2000 – prichádzali investori a s nimi kancelárie.

Zdroj: Profimedia

Niektoré dôvody

Dôvod, prečo sa aj slovenskí podnikatelia obracajú na zahraničné kancelárie, je prirodzeným dôsledkom doby. Ani slovenskí biznismeni nerobia len pre Slovensko, v mnohých prípadoch sa snažia tovar alebo investície vyvážať, alebo zo zahraničia veľa dovážajú, prípadne majú za hranicami partnerov.

Zriedka, ale stáva sa, že slovenskú firmu kúpi zahraničný partner. V podnikateľskom stave sa ujala myšlienka, že nemožno podceniť právnu čistotu vlastných spoločností, keď pre nič iné, tak preto, že by sa neskôr oveľa ťažšie predávala.

Slovenské firmy využívajú zahraničné kancelárie najmä preto, že im nastavia právne prostredia na najvyšší zahraničný štandard. To je dôležité pre prípady, že budú hľadať finančného alebo strategického partnera, či budú zvažovať odchod z trhu. Spoločnosť budú mať vďaka spolupráci so zahraničnou kanceláriou v takom stave, že bude prehľadná, a keď ju bude investor preberať, bude sa cítiť komfortne.

Paralelne so službami pre slovenských klientov poskytujú medzinárodné kancelárie aj služby pre zahraničných investorov, ktorí na Slovensko prichádzajú alebo to zvažujú. Robia to aj preto, že sa vyhýbajú jazykovej bariére – aj keď možno vedia, že dobré služby by dostali aj v slovenskej kancelárii, odrádza ich jazyk. Súčasná jazyková úroveň slovenských advokátov sa však už rozhodne nedá porovnávať so stavom spred niekoľkých rokov.

„Druhým dôvodom je očakávanie, že zahraničná kancelária dokáže investorovi jeho rečou – tentoraz nejde o jazyk, ale o právne inštitúty – vysvetliť, čo sa na Slovensku robí. Príklad: v Rakúsku existuje treuhand, teda, že niekto drží v mene iného obchodné podiely. Na Slovensku nič také neexistuje a ak advokát dobre nerozumie, ako to v Rakúsku funguje, nedokáže investorovi ponúknuť adekvátne riešenie na Slovensku,“ hovorí A. Leontiev.

Kedy veci fungujú

J. Havel si myslí, že úspešná spolupráca závisí od vynikajúcej znalosti právneho prostredia. Dôležitá je nielen znalosť miestneho práva a jazyka krajiny, ale najmä porozumenie fungovania justičných a štátnych orgánov a schopnosť komunikovať s týmito inštitúciami.

„Špičkové české a slovenské kancelárie sú pri poskytovaní právneho poradenstva v zahraničí schopné konkurovať medzinárodným kanceláriám práve vytváraním úzkej spolupráce s elitnými lokálnymi právnickými firmami vo všetkých kľúčových svetových jurisdikciách,“ uvádza J. Havel.

Skutočnosť, že každá krajina má svoje právo, hoci právne systémy na európskom kontinente sú si blízke, ovplyvňuje aj prax zahraničných kancelárií. Najmä preto, že nevystačia s poznatkami, ktoré majú z materskej krajiny, ale musia sa dokonale orientovať aj v slovenskom práve. Právnici však hovoria, že je to viac logistická ako odborná úloha. Advokát poskytuje poradenstvo len podľa práva štátu, v ktorom je licencovaný. Na Slovensku máme aj príklady takzvaných usadených euroadvokátov, len si treba predstaviť, že európske právo dnes nefunguje automaticky, ale vo väčšine prípadov sa preklápa do lokálnych zákonov. Takže advokát napokon vždy pracuje so zákonmi krajiny, v ktorej pôsobí.

Medzinárodné kancelárie majú logistickú výhodu. Znamená to, že klientov si posielajú v rámci skupiny, dokážu im ponúknuť rovnaké štandardy – napríklad rýchlosť odpovedí, rovnaké sadzby, odpadne viacnásobné vysvetľovanie problému.

Ako pripomína A. Leontiev, výhoda medzinárodných kancelárií na Slovensku je v tom, že vedia poskytnúť všetko, čo investor očakáva, a urobia to v jemu blízkej kultúre. Dá sa použiť výraz user friendly (používateľsky príjemné), lebo kancelária vie, čo klient očakáva od poradenstva na Slovensku, lebo s ním má medzinárodnú skúsenosť.

Z jedného miesta

Nemožno podceniť ani aspekt, ktorý sa dá vyjadriť pojmom „one stop shop“. Klienti sa dnes snažia nakupovať na jednom mieste služby na viacerých trhoch.

Scenár fungovania je jednoduchý. Nemecký klient si napríklad objedná právne služby pre dcérske spoločnosti v Poľsku, na Slovensku a v Česku. Nemusí do tých krajín nevyhnutne cestovať, ale prácu zadá na jednom mieste doma, v Nemecku. Advokátska kancelária potom zabezpečí všetko centrálne, pozbiera kontakty alebo aj cenové ponuky od svojich pobočiek, kancelárií v zahraničí.

Pre klienta je to efektívnejšie. Stredoeurópske trhy sú relatívne malé a klientovi sa nevyplatí komunikovať v každej krajine s inou kanceláriou. Všetko vybaví na jednom mieste. Pri všetkých nadregionálnych transakciách znamená využitie nadnárodnej kancelárie vždy veľkú úsporu.

Zriedkavejší je prípad, že slovenský investor ide za hranice, ale stáva sa. Najmä v biznise informačných technológií sú už slovenské firmy, ktoré operujú na medzinárodnom poli. Ak začínajúci podnikateľ nájde kanceláriu, ktorá v sadzbách zohľadní skutočnosť, že iba začína, tak od začiatku mu advokáti stavajú spoločnosť tak, aby vedel na jednej strane expandovať alebo na druhej strane, aby vedel časom svoju spoločnosť aj predať. Výhodou je, že firma má nastavený vysoký medzinárodný štandard fungovania. Ale aj to, že ak klient potrebuje rokovať o predaji spoločnosti napríklad v USA, tak ho zastupuje tá istá kancelária ako doma.

Medzinárodné advokátske kancelárie poskytujú užitočné služby, aj keď ide o „obyčajný“ export. Ak má kancelária pobočku napríklad v Číne, tak ani slovenský podnikateľ sa nestratí, najmä ak partner na druhej strane chce, aby bola zmluva podľa čínskeho práva. Nemusí cestovať, jednoducho zadá prácu slovenskej pobočke zahraničnej kancelárie. V rozhovore so slovenským advokátom sa síce dozvie, že mu priamo neporadí v čínskom práve, ale zariadi to pobočka v Číne.

Medzinárodné siete zahŕňajú vždy jednu kanceláriu v konkrétnej krajine a tie medzi sebou spolupracujú. Okrem toho majú vybudované individuálne vzťahy s mnohými zahraničnými kanceláriami. „Funguje to tak, že pre každý právny prípad, ktorý obsahuje zahraničný prvok, vyberáme najvhodnejšiu advokátsku kanceláriu, s ktorou spolupracujeme. Služba pre klienta je organizovaná tak, ako by ju poskytovala jediná právnická firma,“ uvádza J. Havel.