Nulové tržby, rastúca finančná strata a vidina blížiaceho sa krachu biznisu. Mnohí podnikatelia, najmä ak realizujú väčšie investície, končia často v daňovej strate. Daňová legislatíva v uplynulých rokoch bola na Slovensku jednou z najprísnejších v rámci EÚ, preto boli podnikatelia často obmedzovaní pri uplatňovaní strát za uplynulé obdobia, napríklad tých, ktoré vznikli pri zakladaní firiem či pri rozbiehaní vyššej investície.

Regulácia pri stratách stále ostáva

Keďže do 2. novembra 2020 si museli fyzické i právnické osoby splniť povinnosť podať daňové priznania k dani z príjmov za rok 2019, mnohé boli na pochybách, aké pravidlá platili pre nich pri uplatnení strát.

Staré daňové straty vykázané za vlaňajšok sa môžu umorovať rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich období, podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. decembra minulého roka. Situácia sa od tohto roku zmenila, firmy si môžu o niečo polepšiť. Na straty, ktoré vznikajú od roku 2020, bude platiť dlhšia doba odpočítania a strata sa nemusí odpočítavať rovnomerne v rovnakej výške.

„Od roku 2020 je legislatíva miernejšia a straty sa môžu zo základu dane odpočítavať 5 rokov. Podmienka rovnomernosti odpadla. Firmy si ich však môžu uplatniť najviac do 50 percent základu dane. Podnikatelia sú teda naďalej obmedzovaní obdobím na odpočet – 5 rokov od straty – a 50 percent základu dane. Je to však krok správnym smerom pre firmy realizujúce dlhodobé projekty,“ hovorí Miriam Galandová, viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).

Výnimku získali tzv. mikrodaňovníci, pre ktorých neplatí obmedzenie na odpočet do výšky 50 percent základu dane. Ide o tých daňovníkov, ktorých príjmy podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nepresiahnu 49 790 eur, teda nemusia sa registrovať ako platitelia dane z pridanej hodnoty (DPH).

Štát podporuje skryté zdaňovanie

Aj napriek istému zlepšeniu je pre firmy podnikajúce na Slovensku situácia podľa viceprezidentky SKDP stále nevýhodná. Jednoducho povedané, počet rokov odpočtu strát sa v rôznych krajinách výrazne líši. Napríklad v Luxembursku je to 17 rokov, vo Švajčiarsku a Rumunsku 7 rokov, v Česku, Maďarsku a Bulharsku 5 rokov bez obmedzení. Na Slovensku je to teda po novom 5 rokov a platí obmedzenie do výšky 50 percentzákladu dane.

Obmedzenia pri odpočítavaní strát možno označiť ako formu skrytého zdaňovania, a tak podnikatelia platia efektívne vyššie dane, aj keď sa daňová sadzba nemení. Limity pri započítavaní strát významne zvýhodňujú už zabehnuté firmy a daňovo znevýhodňujú nové investície pri vstupe na slovenský trh.  

„Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najprísnejšie pravidlá na odpočet daňových strát v regióne strednej a východnej Európy. Oveľa miernejšie pravidlá majú aj iné európske krajiny. Pravidlá odpočtu daňových strát môžu byť rozhodujúcim momentom pre investorov pri realizácii významných investícii,“ dodáva M. Galandová.

Dáta za vlaňajšok sa finalizujú

Za rok 2019 predbežne vykázalo v daňovom priznaní nulu alebo stratu celkovo 67 654 podnikov, ako vyplynulo z augustovej analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode. Daňové priznanie dovtedy predbežne odovzdalo 157-tisíc firiem, pričom negatívny výsledok v daniach z príjmov vyšiel takmer 43 percentám podnikateľov. 

Bude zaujímavé v ďalších týždňoch sledovať, ako dopadnú finálne štatistiky z Finančnej správy, keďže priznania pre daň z príjmov za rok 2019 bolo treba podať a daň najneskôr aj zaplatiť do 2. novembra kvôli predĺženým protipandemickým opatreniam. Zatiaľ je známe len to, že svoju zákonnú povinnosť si splnilo k danému termínu 1,2 miliónov daňovníkov, teda 98,77 percenta, ale čaká sa ešte na započítanie poštových zásielok. Počet podnikov v strate sa tak môže ešte výraznejšie zvýšiť.  

Daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová uvádza, že dlhodobo stratové firmy často kumulujú stratu v nádeji, že si ju budú môcť preniesť a započítať v neskoršom ziskovom období. Práve preto si treba uvedomiť, že daňové straty majú obmedzené obdobie na umorovanie.

Napríklad pri daňovom priznaní za rok 2019 platilo, že daňová strata vykázaná do konca vlaňajška sa mohla umorovať štyri nasledujúce roky rovnomerne. „Vtedy sme odporúčali klientom prerušiť daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku a spustiť daňové odpisy až v tých rokoch, kedy spoločnosť dočerpala daňové straty,“ skonštatovala. Rovnako sa v stratových rokoch neoplatilo ani tvoriť daňové opravné položky, ktoré spôsobujú to, že daňová strata sa ešte viac prehlbuje.

Budúci rok ešte miernejšie podmienky

V najbližšom daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré firmy podávajú v roku 2021 za rok 2020, ich teda čakajú miernejšie podmienky pri započítavaní strát a zrejme aj nižšia daň.

Napriek tomu sú podľa M. Galandovej slovenské podmienky prísnejšie ako v iných krajinách, a to by mal štát brať do úvahy pri reformách, ktoré plánuje. Najmä, ak má záujem podporiť zdravé podnikateľské prostredie, nemal by ho obmedzovať  prísnymi pravidlami odpočtu daňových strát, ktoré zvyšujú efektívnu sadzbu dane.

Naopak, je potrebné zvážiť ich uvoľnenie, keďže môžu rozhodnúť o realizácii projektov, ktoré si vyžadujú významné investície s dlhodobou návratnosťou.