Slovenskému potravinárstvu vlani klesli tržby o zhruba dvadsať percent na 2,8 miliardy eur. No hospodársky výsledok sektora sa z predvlaňajšej straty 17 miliónov eur vlani vyšvihol na zisk presahujúci 70 miliónov eur. Brandža tak išla mimo všeobecného trendu, keď sa priemyslu pod vplyvom krízy kazili výsledky. No prekvapenie to nie je. Kríza na tento sektor dramaticky nevplýva. Ľudia odrazu menej jesť nezačali. Lacnejšie potraviny ubrali najviac z trhových podielov drahších značkových produktov.

Cenová hojdačka

Viac potravinárstvom hýbe to, že si svoje dobré a zlé roky pravidelne strieda s dodávateľmi základných surovín – farmármi. Keď vyskočia hore ceny obilia, mlieka, prasiat či kráv, zarábajú farmári. Kým potravinárom drahšie suroviny profity okresávajú. To sa stalo predvlani. Minulý rok nastal pravý opak. Suroviny zlacneli, farmári treli biedu. No potravinári si zisky zlepšili aj napriek poklesu cien hotových potravín na pultoch obchodov. Lebo cenový prepad obilia, mlieka i mäsa bol ešte výraznejší.

Vlani spotrebiteľské ceny potravín klesli o štyri percentá. Obilie a surové kravské mlieko však medziročne spadli s cenami až o tretinu, jatočná hydina o pätinu, prasatá o takmer desatinu. Tak sa potravinári prepracovali k značnému zisku. Agrosektor si prvýkrát po vstupe do Európskej únie zaknihoval stratu, a to vyše sto miliónov eur. Výsledky dvoch nadväzujúcich odvetví sa tak úplne otočili. Lebo predvlani, v čase globálneho zdražovania agrárnych komodít farmári zarobili 55 miliónov eur a potravinári boli v strate.

Všetko výsledok toho, že po predvlaňajšom namaškrtení poľnohospodári vlani zdvihli ponuku svojich produktov, na trhu sa nahromadili prebytky a odtiaľ bol už len krok k pádu cien pšenice či mäsa. Potravinári vlani síce tiež znižovali ceny svojich hotových produktov, no nie až tak výrazne. Lebo ľudia jedli zhruba rovnako. Spotreba ovocia či nealko nápojov išla dole o zhruba sedem percent, o tri percentá klesla spotreba pečiva či zemiakov, no mäsa sa zjedlo o pol percenta viac a spotreba zeleniny a mliečnych produktov dokonca poskočila hore o dve percentá.

Dotačná pasca

Pravda je aj to, že na úkor domácich farmárov a potravinárov získava z nezmeneného koláča domácej spotreby čoraz viac zahraničná konkurencia. Vlani síce pre celoeurópske zlacňovanie potravín klesla hodnota dovozov agropotravinárskych produktov, no prepad slovenských vývozov do cudziny bol ešte výraznejší. Ich dovoz klesol o sedem percent – na 2,7 miliardy eur. No slovenský export sa zosunul o 14 percent – na 1,8 miliardy eur. Z toho vývoz hotových potravín z potravinárskych fabrík sa medziročne znížil o 16 percent, na 740 miliónov eur. Výsledné záporné saldo zahraničného obchodu slovenského biznisu s potravinami sa potom prehĺbilo o ďalších takmer 80 miliónov eur, na 950 miliónov eur.

Zahraničná konkurencia poráža slovenskú produkciu potravín. Zatiaľ čo na Slovensku vlani farmári pre nízke ceny mlieka vybíjali svoje kravy či ich predávali do cudziny a v dôsledku toho klesla celá tuzemská výroba kravského mlieka až o desatinu, nemeckí konkurenti zvýšili jeho dodávky do SR o deväť percent. Na Slovensku klesla aj produkcia iných komodít. Hovädziny o dve, hydiny o tri a bravčoviny až o 13 percent.

Za postupným strácaním pozícií stojí predovšetkým nespravodlivé dotovanie nariadené bruselskou centrálou Európskej únie. Poľnohospodári členských krajín prijatých do spoločenstva po prelome milénia stále dostávajú nižšie dotácie ako ich západoeurópski konkurenti. Pri vysokých cenách agrárnych komodít na trhu to až tak do života fariem nezasahuje. No práve počas krízového pádu cien je tento rozdiel v objeme získaných dotácií jazýčkom na váhach, či farma prežije alebo padne. Západniari cez krízu strácajú nanajvýš časť svojich ziskov. No stredoeurópski poľnohospodári prichádzajú o celé výroby. Časom môže nastať to, že slovenské spracovateľské fabriky nebudú mať dosť surovín z domácej ponuky. Mrazenú bravčovinu už slovenské mäsokombináty dlhšie dovážajú za výhodné ceny z Nemecka či Dánska. No surové mlieko sa na väčšie vzdialenosti efektívne prevážať nedá.

Nová slovenská vláda si dala do programu, že chce vyrovnanie dotácií pre starých a nových členov únie dosiahnuť čo najrýchlejšie. A zároveň sa chystá v Bruseli tlačiť aj na úplné zrušenie dotácií. Obe možnosti sú pre slovenskú produkciu potravín vždy výhodnejšie ako terajší stav. Pri lobistickej sile západoeurópskych farmárov a potravinárov sú však ciele novej vlády veľmi ťažko dosiahnuteľné.

Vlaňajšie radosti

Zatiaľ je rozdielne dotovanie hlavne problémom tuzemských farmárov. Domáci potravinári nie sú ešte v takej situácii, aby si nejakú komoditu museli vo veľkom dovážať z cudziny za privysoké ceny. Vlani si teda mohli naplno užiť rast profitov. I keď výrazný medziročný skok z mínusu 17 miliónov eur do plusu 70 miliónov eur je predsa len zavádzajúci. Predvlaňajšiu stratu mali totiž na svedomí hlavne tuzemské cukrovary, ktoré prísne preceňovali svoj majetok po tom, čo Brusel v minulých rokoch reformoval zbytočne rozsiahlu a pridrahú európsku výrobu cukru. Jeho tuzemská výroba išla len na polovicu a cukrovary svoje účtovníctva predvlani posúvali do vysokých strát opravnými položkami. Bez cukrovarov by bol sektor zhruba na nule.

Tak či tak bol vlaňajšok pre sektor výnimočne dobrý. Už roky, okrem predvlaňajšieho, bol ziskový, ale jeho profity sa vždy pohybovali v rozmedzí 30 až 60 miliónov eur. Vlani sa dostal vyššie. Aj vďaka tomu, že z celkovo vyše 230 firiem sektora bolo v strate len 64. O desať menej ako predminulý rok.

Najvýraznejšie si polepšili spracovatelia mäsa. Mäsokombináty sa medziročne dostali zo straty šiestich miliónov eur do plusu 18 miliónov eur. Hydinári medziročne preklopili svoju stratu 12 miliónov eur na zisk tri a pol milióna.

Nebolo za tým iba spracovávanie lacnejších surovín, ale aj úspešné reštrukturalizačné kúry. Najväčšia tuzemská hydinárska skupina Hyza patriaca českému Agrofertu v rokoch 2007 i 2008 dohromady prerobila deväť miliónov eur. Stratové prevádzky zatvárala a do perspektívnych investovala. Vlani už Hyza zarobila vyše päť miliónov eur.

Slušne sa darilo aj výrobcom nealko nápojov. Predvlani mali stratu dva a pol milióna eur, no vlani zisk skoro deväť miliónov. Dlhodobo ziskový tuzemský závod českej Kofoly v Rajeckej Lesnej svoj zisk zdvihol zo 4,4 milióna eur na 6,7 milióna. Podniky napriek kríze aj investujú. Firma Agroma – producent dojčenskej vody Lucka – patriaci podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi už investoval do rozbehu plnenia svojich nápojov aj do sklenených fliaš a plechoviek tri milióny eur. Tento rok ide do novej prevádzky na ochutené pramenité vody investovať ďalších deväť miliónov eur.

Už tradične si vysoké zisky pripísali aj výrobcovia cukroviniek a pečivárne. Dohromady 18 miliónov eur. Bratislavská čokoládovňa amerického koncernu Kraft Food, ako vôbec najväčšia potravinárska fabrika v krajine, pri celkových tržbách 212 miliónov eur zarobila vyše 11 miliónov eur. Vysoké zisky má aj prievidzská dcéra švajčiarskeho Nestlé, ktorá produkuje dehydrované kuchynské polotovary. Vlani zarobila deväť a pol milióna eur.

Skoro sedem a pol milióna eur bol zisk výrobcu kukuričných sladidiel – bolerázskej firmy Amylum amerického Archer Daniels Midland. Tá chce v najbližších rokoch zdvojnásobiť kapacity na spracovanie 700-tisíc ton kukurice ročne. Celoslovenská produkcia tejto obilniny predstavuje len o par stoviek tisíc ton viac.

Mliekarne síce naďalej zostali v strate, ale aspoň ju znížili z vyše sedem miliónov eur na jeden a pol milióna. Najväčšia tuzemská mliekareň – bratislavské Rajo nemeckého Meggle – je dokonca už tretí rok po sebe v zisku a vlastník tam neustále investuje do rozširovania a skvalitňovania výroby. Za posledné tri roky do fabriky vložil 25 miliónov eur. Vlani, i keď po zlacnení mliečnych výrobkov tržby Raju klesli zo 153 miliónov eur na 125 miliónov, si podnik aj tak zaknihoval rekordný objem výroby. Produkcia sa zdvihla o osem percent. Na rozvoj nezabúdajú ani niektoré menšie podniky v domácich rukách. Humenská mliekareň ide tento rok investovať do výroby vyše milión eur.

Minuloročné strasti

Okrem mliekarov mali vlani stratu už iba pekárne a pivovarníci. Hoci rok predtým boli ešte v zisku. Pekárne spadli zo zisku 5,5 milióna eur na polmiliónovú stratu. Pivári svoj štyriapolmiliónový zisk otočili na rovnako vysokú stratu. Pivovary, ktoré majú aj vlastné sladovne, svoje čísla zlepšovali aspoň vďaka sladu. Jeho výroba bola v roku 2008 na nule. Vlani zarobila osem a pol milióna eur. Vlaňajšok nepotešil ani vinárov. Zisk im spadol zo šesť a pol milióna eur na 200-tisíc eur. Pociťujú mimoriadne silný tlak dovozov. Domáca produkcia vína kryje už len zhruba tretinu slovenskej spotreby. Hlavne v menej kvalitných stolových vínach nedokážu Slováci konkurovať produkčnejšiemu juhu Európy.

Potravinárstvo stratilo v posledných rokoch pár väčších fabrík. Takmer dve stovky ľudí prepustil juhoafrický pivovarnícky koncern SABMiller z uzatváraného topoľčianskeho pivovaru Topvar. Ďalej pokračuje v krajine už iba so svojím druhým pivovarom vo Veľkom Šariši. V záujme zefektívnenia výroby tak musel nasledovať lídra trhu – holandský Heineken. Ten si spomedzi štyroch svojich slovenských pivovarov nechal tiež iba jediný – v Hurbanove. Fabriky v Martine, Rimavskej Sobote i Nitre už Holanďania uzavreli skôr. Medzi mliekarňami pribudli dve zavreté fabriky. Tvrdošínska mliekareň a Milex Galanta, ktorý zavrel libanonský Amine Aour Middle.

Z trhu zmizla aj jedna z najcieľavedomejšie budovaných značiek – Radoma. Tú využívali pri predaji svojich mrazených rýb, zeleniny i šalátov viaceré tuzemské mraziarne i lahôdkarské podniky takmer 20 rokov. Jednotlivé podniky zostali naďalej v rukách svojich pôvodných majiteľov, no nákup surovín a predaj hotovej produkcie pre nich zabezpečovala zastrešujúca firma Radoma. Tak úspešne odolávali konkurentom z cudziny. Celá aliancia sa pred Vianocami rozpadla v hádkach partnerov. Spoločne už vystupujú na trhu iba podniky Ryba Bratislava a Ryba Žilina. Ryba Košice je ich konkurentom. Z popradských Mraziarní výroba zmizla a dnes tam je už iba sklad reťazca Jednota. V konkurze sa hľadajú noví majitelia pre ďalšie dve fabriky bývalej skupiny Radoma. Výrobňu mrazenej zeleniny v Záhorskej Vsi a výrobňu nanukov v Prešove.

Znova zmena

Celé potravinárstvo vlani, napriek zlepšeným ziskom, zostalo v strehu. Predsa len sa šetrilo na ľuďoch, investíciách i marketingu. Aj keď menej ako v niektorých krízou postihnutejších sektoroch. Počty zamestnancov v biznise neustále klesajú. V minulom roku z 29-tisíc na niečo viac ako 26-tisíc ľudí. Najviac, jeden a pol tisíca pracovníkov, prepustili mäsokombináty a hydinárne. Nechali si ich už len šesť a pol tisíca. V ostatných potravinárskych výrobách nastal len mierny pokles. Investície sektor znížil len mierne. Z 230 miliónov eur na 210 miliónov. Výrazne poklesli objemy reklamy v médiách. Heineken i SABMiller znížili reklamné balíky až o skoro dve tretiny, Kofola o takmer polovicu, Coca-Cola o tretinu a Kraft Foods o vyše štvrtinu.

Opatrnosť nemusí byť potravinárom vôbec na škodu. Už tento rok sa totiž cenový vývoj v základných surovinách znova otáča v prospech farmárov. Ceny surového mlieka boli v lete na Slovensku opäť medziročne vyššie o tretinu a ceny obilnín na svetových trhoch sú medziročne vyššie približne o polovicu. Lebo letné požiare zničili Rusku, ako tretiemu najväčšiemu exportérovi na svete, vyše pätiny úrody obilnín. Krajina zakázala export. A úrody v Kanade a Číne zasa znížili povodne. Obilia je na trhoch menej, no na také ceny ako pred dvoma rokmi už komodity nevyletia. Tona pšenice nebude stáť takmer 250 eur ako predvlani pri nedostatkoch, no ani niečo vyše sto eur ako vlani pri prebytkoch. Očakáva sa, že sa ustáli niekde okolo 170 eur za tonu. Lebo USA majú úrody predsa len vysoké a aj svetové zásoby obilia z minulých rokov sú teraz o polovicu vyššie ako pred rozbehom globálneho zdražovania.

Suroviny pre potravinárov teda nevyskočia s cenami až tak vysoko, a preto tento rok by nemali ísť na nulu ako predvlani. Zisky sa im nanajvýš znížia.

Vládne zásahy

Na sektor bude vplývať viacero opatrení novej vlády. Tá zdedila po predchádzajúcom kabinete Roberta Fica vyšší deficit verejných financií, a tak diery pláta aj zvyšovaním daní. Mierne posunutie DPH z 19 na 20 percent predaj potravín nijako zvlášť neovplyvní. No väčšie obavy o svoj biznis majú výrobcovia piva. Kabinet im spotrebnú daň zdvihol takmer o polovicu, v dôsledku čoho polliter piva pôjde s cenou hore o zhruba päť centov. Pivovary bijú na poplach. Naposledy sa daň na pivo menila v roku 2003. Odvtedy výroba piva na Slovensku spadla zo skoro 4,9 milióna hektolitrov na 3,3 milióna. I keď iba vyššie zdanenie za tým nebolo. Ľudia jednoducho menia stravovacie návyky a pijú menej piva. Spokojnejší sú vinári. Tým kabinet spotrebnú daň ponechal na nule. Pre liehoviny ju tiež nezvyšoval, pretože už začiatkom tohto roka išla hore o 15 percent.

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon chce vyriešiť problémy, ktoré domácim potravinárom spôsobuje národný potravinový kódex. Ten totiž tuzemským výrobcom nakazuje vyrábať kvalitnejšie, a tým aj drahšie potraviny, no zároveň Slovensko nemôže zakázať, aby sa na jeho územie vozili z iných krajín únie lacnejšie náhradky. Slováci tak kvôli vyššej kvalite doma strácajú trhové pozície. Minister chce kódex zmeniť. Od tuzemských potravinárov bude vyžadovať už len štandardné európske pravidlá. Vyššiu kvalitu budú musieť dodržiavať iba tie podniky, ktoré budú chcieť mať na svojich výrobkoch označenie „SK kvalita“. A pre tradičné slovenské potraviny s vyššou kvalitou si môžu potravinári v Bruseli zaregistrovať ochranu pôvodu. Potom takúto potravinu už nikto iný nebude môcť vyrábať. Pri štandardnej kvalite už vláda nebude tuzemských výrobcov nútiť, aby boli lepší ako konkurenti.

Iba na prvé počutie môže potravinárov plašiť, že nová vláda sa chystá zrušiť zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Predchádzajúci kabinet ho prijímal s tým, že má potravinárov chrániť pred ekonomickou silou obchodných reťazcov. No v skutočnosti im skôr škodil. Reťazce ho obchádzali tak, že si vozili viac potravín z cudziny.

Nová vláda chce, aby sa v Bruseli členské štáty únie dohodli na jednej spoločnej norme. Nebude pre potravinárov až taká ochranárska ako slovenský zákon, no bude zasa platiť v celej únii.

Záujem opadol

Noví investori už v sektore nepribúdajú. Pivovary, cukrovary či mliekarne si skôr poskupovali zahraniční potravinári. Pred pár rokmi sa sektor zapáčil aj finančným investorom. Do mäsokombinátov i výroby tukov a olejov vstúpili domáce investičné skupiny Penta, Eco-Invest i Slavia Capital. Mlyny, pekárne či hydinárne zasa vo veľkom skupoval český agrochemický koncern Agrofert Slováka Andreja Babiša.

Za posledného vyše roka tuzemské potravinárstvo neposilnilo žiadne veľké meno. Iba britský investičný fond Oaktree, ktorý vlastní český Stock Plzeň-Božkov a má likérky aj v Poľsku a Slovinsku, sa údajne snaží získať nejakého výrobcu liehovín už aj na Slovensku. Briti chcú nejakú z väčších likérok s podstatnejším podielom na trhu. Trenčiansky Old Herold a košická Frukona, ktorých ovláda jedna prepojená skupina podnikateľov, dohromady držia pätinu trhu. Staroľubovnianska GAS Familia desatinu. Obaja hráči deklarujú, že chcú zostať v biznise dlhodobo. Rozhodne teda zrejme len dobrá cenová ponuka. Určite nechce svoj tunajší liehovarnícky biznis predávať ani skupina podnikateľov okolo Jána Sabola, ktorá cez svoj liptovskomikulášsky St. Nicolaus a leopoldovské Slovenské liehovary a likérky ovláda až štvrtinu trhu. A rastie. Pred troma rokmi sabolovci kúpili maďarskú likérku Varda Drink, ďalší zaujímavý podnik si vyhľadávajú v Česku, Poľsku či Rakúsku.

Pavúky nad sieťami

Aktívni sú v potravinách aj naďalej finančníci. Osobitne Penta. Ďalšie fabriky prikupuje aj Agrofert. I keď v poslednom čase robili títo investori veľké transakcie len v okolitých krajinách.

Penta po skoršom zisku levického mäsokombinátu PM Zbrojníky a východoslovenského Mecomu s dvoma fabrikami v Humennom a Lučenci kúpila aj dva maďarské mäsokombináty. Debreceni Hús a Kaiser. V mäsiarstve tak už zamestnáva dve tisícky ľudí a dosahuje tržby vyše štvrť miliardy eur. Ďalšie podniky chce v Česku. Favoritom na prevzatie má byť plzenský Schneider s ročnými tržbami sto miliónov eur. Cieľom skupiny je vyšplhať sa v mäse na tržby pol miliardy eur a potom zosieťovanú skupinu, ktorú nazvala Carnibona, predať strategickému investorovi.

Okrem toho Penta vstúpila kúpou poľského Iglokraku aj do výroby mrazených potravín. A chce u severného suseda aj ďalšiu podobne zameranú firmu Iglotex. Už dlhšie tiež vlastní slovenskú vinársku firmu Movino. Navyše investuje do obchodov s potravinami. Vlastní poľský reťazec malých predajní Žabka, ktorý rozšírila aj do Česka. Tam navyše kúpila aj severomoravskú sieť supermarketov Koruna. Na Slovensku rozširuje sieť mäsopredajní svojho Mecomu.

Agrofert za posledný rok zasa ovládol prvú maďarskú pekáreň Ceres a od finančných skupín J&T a PPF získal aj ich české mäsokombináty Kmotr-Masna Kroměříž a Krahulík-Masozávod. Už skôr mal Agrofert v Česku mäsokombináty Kostelecké uzeniny a Maso Planá. Celkovo už v mäse teraz dosahuje ročné tržby na úrovni štvrť miliardy eur. Penta a Agrofert sú tak najväčšími súpermi v stredoeurópskom mäsiarstve.

Spájanie výrobcov potravín do väčších celkov vo všeobecnosti naberá na obrátkach. Finančne silnejší investori dobre vedia, že potraviny majú vždy zabezpečený odbyt a navyše, ak má výrobca dostatočne veľkú skupinu, nielen môže racionalizáciou práce usporiť náklady, ale vie si vyjednať aj výhodnejšie ceny s obchodnými reťazcami. Najďalej je v tomto smere Agrofert. Ten hlavne v Česku a na Slovensku vlastní mäsokombináty, hydinárne, mlyny, pekárne i mliekarne. Má aj farmy a nielen im, ale aj farmám v cudzích rukách dodáva hnojivá a pesticídy z vlastných chemičiek. Dokonca má aj vlastných predajcov osív či poľnohospodárskej techniky. Model prepojenia celej vertikály firiem zameraných na výrobu potravín od hnojív až po hotové produkty je raritou, no Andrej Babiš tomu dôveruje natoľko, že skôr získané chemičky na produkty pre automobilový priemysel či stavebníctvo je ochotný v prípade dobrej ponuky predať. Investovať chce hlavne do nakupovania ďalších fariem.

Poľnohospodárske podniky s ich surovinami v posledných rokoch zaujali aj viacerých iných investorov. Vlastnícky rozdrobený biznis láka. K dánskym farmárom sa tak začínajú na slovenských poľnohospodárskych podnikoch pridávať nové mená. Okrem Agrofertu je tu aktívna komárňanská skupina Gamota, ktorá pôvodne družstvám iba dodávala hnojivá či osivá. Družstvá skupujú aj sabolovci, ktorí si tak zabezpečujú obilie nielen pre svoje liehovary, ale aj pre svoje veľké výrobne biopalív. Hospodárenie na pôde sa stáva čoraz strategickejším aj vo svete. Bohaté krajiny skupujú pôdu v chudobnejšom treťom svete. Svetová populácia rastie, a tak bude treba čoraz viac potravín.

Posledné hrozienka

Tento záujem veľkých investorov o produkciu potravín môže zacieliť aj na posledné väčšie podniky v domácich rukách.

Najväčšou a navyše vysoko ziskovou firmou je výrobca cukroviniek I.D.C. Holding so závodmi v Seredi, Trnave, Cíferi i Ilave. Vlani mu síce tržby klesli z 91 miliónov eur na 80 miliónov, no zisk poskočil zo štyroch miliónov eur na päť. Firma dokáže ako jediná na stredoeurópskom trhu s cukrovinkami rovnocenne bojovať s takými gigantmi, ako je Kraft či Nestlé. Jeho majitelia však dlhodobo vyhlasujú, že na predaj nie je. Sami ju chcú rozširovať. Vyhľadávajú si zaujímavé akvizície iných výrobcov v Poľsku, na Ukrajine či na Balkáne, a ak sa im to nevydarí, postavia nové závody na Slovensku. Jeden na sušienky a jeden na piškóty. S celkovou investíciou do 20 miliónov eur.

V posledných rokoch sa vysoko vyšvihli aj ďalšie tri firmy v domácich rukách, a to aj vďaka skupovaniu a ozdravovaniu menej úspešných konkurentov. Ide o Púchovský mäsový priemysel a dve kežmarské firmy – Podtatranskú hydinu a Tatranskú mliekareň.

Kežmarskú hydinu jej terajší majiteľ Pavol Konkoľ preberal ešte v roku 2007 ako malý podnik s tržbami sedem miliónov eur na pokraji krachu. Nielen že stihol rýchlo ozdraviť tento podnik, ale medzi tým prevzal aj fabriky dvoch skrachovaných konkurentov – Zvolenskej hydiny a košického podniku ZK Hydina. Dohromady všetky hydinárne tohto majiteľa dodávajú na trh hydinu za zhruba 50 miliónov eur ročne. Teda polovicu z toho, čo líder tuzemského hydinárstva – Hyza českého Agrofertu.

Púchovský mäsový priemysel zasa dostala hore mäsiarska rodina Fabušovcov. Pred troma rokmi tento podnik preberali s ročnými tržbami päť miliónov eur. Tento rok mäsokombinát dosiahne sedemnásobne vyššie. Rodina chce do rozšírenia výroby vložiť ďalších desať miliónov eur. Toto leto hlava rodiny Anton Fabuš prevzal aj skrachovaný dolnovestenický mäsokombinát Corte. Už budúci rok by malo mať mäsiarske panstvo Fabušovcov ročné tržby 70 miliónov eur.

Severoslovenský podnikateľ Mikuláš Bobák zo svojej malej Tatranskej mliekarne za pár rokov vybudoval druhého najsilnejšieho hráča slovenského mliekarstva, za bratislavským Rajom. Ku kežmarskému závodu prikúpil nitriansku mliekareň od holandského Frieslandu. Firmy, ktorá na Slovensku neuspela a chceli ju zavrieť. Ročne obe mliekarne M. Bobáka spracujú 150 miliónov litrov mlieka a ich tržby siahajú k 90 miliónom eur. Tento rok začal zachraňovať aj dlhodobo stratovú Senickú mliekareň. Kúpil časť jej akcií a firme požičal aj peniaze.

Foto na titulke - Maňo Štrauch