Spoločnosť SPPS, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorú založili Slovenská pošta a Poštová banka pre poskytovanie automatizovaných transakčných finančných služieb v sieti štátnej poštovej spoločnosti, bola v piatok zapísaná do Obchodného registra so základným imaním 100-tisíc eur.

Slovenská pošta má v dcérskej firme podiel 60 percent a Poštová banka 40 percent. ,,V súčasnosti riadi spoločnosť SPPS jej predstavenstvo, riaditeľa nemá," informovala agentúru SITA hovorkyňa Slovenskej pošty Bela Lisáková.

Predsedom predstavenstva SPPS je prevádzkový riaditeľ a člen predstavenstva Slovenskej pošty Kamil Špendla, členmi predstavenstva sú Gabriela Ondrušová za Slovenskú poštu a Ján Nosko za Poštovú banku. Predsedom Dozornej rady SPPS sa stal generálny riaditeľ Poštovej banky Marek Tarda, jej členmi sú generálna riaditeľka Slovenskej pošty Marcela Hrdá a člen predstavenstva Poštovej banky Pavol Lipovský.

Dcérska spoločnosť bola podľa Slovenskej pošty založená preto, aby bola konkurencieschopná na trhu platobných služieb, a tak prispela ku generovaniu jej zisku.

,,SPPS bude prvé služby poskytovať zhruba od polovice tohto roka. Budú to produkty, ktoré vďaka automatizovaným procesom zjednodušia doterajší platobný styk a pre rýchlejšie spracovanie platieb prinesú výhody nielen pre občana, ale aj pre prijímateľa platby," uviedla ďalej B. Lisáková s tým, že prevažne ide o dodávateľov sieťových služieb. Pošte sa podľa nej tak otvorí priestor podieľať sa na výnosoch súčasnej konkurencie a využívať potenciál banky.

Založenie spoločného podniku pošta zdôvodňuje aj tým, že poskytovanie pripravovaných produktov v konkurencieschopnej podobe je možné iba spoločne s bankou.

,,Slovenská pošta nedisponuje licenciou na prevádzkovanie platobného systému. Získanie takejto licencie je časovo a finančne náročné. Rovnako je oveľa efektívnejšie využiť potenciál banky pri predaji a spolufinancovaní tejto aktivity," pokračovala B. Lisáková.

Spolupráca pošty s bankou je podľa nej nevyhnutná, keďže v súčasnosti pošta nedokáže konkurovať produktom na trhu bankových služieb. Pošta ich nemôže poskytovať, lebo nemá bankovú licenciu, ako napríklad na on-line zúčtovanie ani licenciu pre nepoštové platobné služby, napríklad prevádzkovanie kartových systémov.

Vznik SPPS kritizoval poslanec Ľubomír Vážny zo Smeru-SD. Podľa neho je to nevýhodné pre štát a výhodné pre súkromnú banku. Bývalý minister dopravy sa nazdáva, že v tomto prípade môže ísť o skrytú privatizáciu pošty a jej predvolebnú svadbu z rozumu.

,,Odobratím ziskových činností štátnej akciovke sa jej hospodárenie výrazne zhorší. Keďže takáto očividná snaha odovzdania evidentných výhod pre privátny subjekt na úkor štátu vyvoláva podozrenie na nekalú činnosť a nehospodárnosť, podal som ako poslanec prezidentovi a predsedníčke vlády podnet na zastavenie procesu podnikania tejto novovytváranej spoločnosti," uviedol Ľ. Vážny v stanovisku pre agentúru SITA.

Ministerstvo dopravy reagovalo, že poslanec Ľ. Vážny o pošte šíri bludy, podobne ako skôr v prípade diaľnic a železníc.

,,Teraz šíri bludy o pošte a opäť klame, pretože žiadna privatizácia nehrozí. Poštová banka je dlhodobý strategický partner Slovenskej pošty, Slovenská pošta je akcionárom Poštovej banky," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.

Aj podľa ministerstva dcérska firma SPPS vznikla preto, lebo pošta nevie konkurovať bankovým produktom a nemôže ich poskytovať, lebo nemá bankovú licenciu ani licenciu pre nepoštové platobné služby. ,,Práve preto bola založená táto spoločnosť, aby bola Slovenská pošta konkurencieschopná na trhu platobných služieb, z čoho bude profitovať a našim občanom poskytne lepšie a kvalitnejšie služby," dodal M. Krajčovič.

Spolupráca pošty s finančnou inštitúciou je podľa neho bežným modelom v mnohých ďalších štátoch Európskej únie aj mimo nej.

Ľ. Vážny odhaduje, že privátny subjekt môže v dcérskej firme Slovenskej pošty dosiahnuť výnosy 29,4 milióna eur ročne. Z toho výnosy z finančných služieb môžu byť 24 miliónov. Ďalších päť miliónov eur by mal získať na bankových poplatkoch vďaka prístupu k databáze okolo jedného milióna klientov pošty.

Ľ. Vážny tvrdí, že pošta príde o možnosť samostatne profitovať z výnosu finančných služieb. Najlukratívnejšia časť podnikania podľa neho prejde na akciovku s privátnym subjektom a vysoko stratové činnosti ostanú pošte.

,,Investície, ktoré Slovenská pošta investovala do modernizácie a elektronizácie peňažných a finančných služieb, prejdú do novej spoločnosti, ale odpisy zostanú na ťarchu pošty," myslí si Ľ. Vážny. Ohrozených môže byť podľa neho vyše tisíc zamestnancov pošty.

Pošta ubezpečuje, že poštový platobný styk bude poskytovať naďalej ako doteraz, bez účasti dcérskej firmy. Zo svojho portfólia nechce vylúčiť žiadnu z činností, do ktorej investovala a bude ich vykonávať sama.

,,Hospodársky výsledok z finančných služieb predstavoval za posledné obdobia stratu," vyvracia pošta tvrdenie Vážneho, že najziskovejšiu časť podnikania bude vykonávať nová firma. Za neopodstatnené považuje aj jeho výrok o uvoľnení tisíc zamestnancov z dôvodu vzniku dcérskej firmy.

Foto na titulke - Vladimír Benko