Poplatky za odpad na Slovensku pôjdu hore. Ale nie všetkým rovnako

Dianie okolo konsolidačného balíčka zatienilo pripravované zmeny v rôznych oblastiach vrátane spracovania odpadu. Slovensko má totiž len necelé tri mesiace na to, aby sa pripravilo na plnenie novej povinnosti, ku ktorej sa ako členský štát Európskej únie zaviazalo.

Od prvého januára budúceho roka tak bude musieť odpad pred uložením na skládku upraviť. V praxi to znamená napríklad jeho triedenie, drvenie, mletie, ale aj stabilizáciu, teda proces podobný kompostovaniu. Táto povinnosť však okrem zmenšenia odpadu na skládkach prinesie zvýšenie cien za jeho spracovanie.

Nové poplatky mestá nepotešia

Zväz odpadového priemyslu (ZOP) hovorí o náraste, ktorý by v niektorých lokalitách mohol dosiahnuť úroveň až 59 percent. To by dnešné ceny 50 až 80 eur za tonu priblížilo k ich európskemu priemeru.

Na porovnanie v susednom Poľsku stojí úprava tony odpadu 120, v slovinskej Ľubľane 175 a v Ríme 180 eur za tonu odpadu.. „Som presvedčený, že do piatich rokov bude aj na Slovensku cena za odpad atakovať úroveň 150 až 200 eur,“ uvádza generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Nové poplatky sa však nebudú týkať všetkých obcí rovnako. Vplyv na finálnu cenu budú mať napríklad aj náklady na dopravu, regionálne rozdiely či dostupnosť skládok.

Do finálnej ceny za úpravu zasiahne podľa J. Chovanca aj zákonný poplatok, ktorého výška bude závisieť od prijatia aktualizovaného nariadenia č. 330/2018 Zbierky zákonov.

Faktory, ktoré vplývajú na finálnu cenu za spracovanie odpadu

• Technológia: V závislosti od technológie a procesu úpravy
  sa môže cena pohybovať v rozmedzí od 40 do 60 eur za
  tonu bez DPH.
• Regionálne rozdiely: Cena za skládkovanie po úprave sa
  aj v zmysle regionálnych rozdielov a dostupnosti skládok
  môže pohybovať od 40 do 60 eur za tonu bez DPH.
• Dopravné náklady: Vzdialenosť a nerovnomerné
  rozmiestnenie liniek na úpravu odpadov sa môže taktiež
  výrazným spôsobom odzrkadliť na výslednej cene až do
  15 eur za tonu bez DPH.
• Administratívne a prevádzkové náklady: Ich úroveň sa
  odhaduje až do 10 eur za tonu bez DPH.

PRAMEŇ: Zväz odpadového priemyslu

V jeho predbežnom návrhu sa hovorí o štartovacom poplatku za upravený odpad na úrovni sedem eur za tonu, ktorý by mal od roku 2027 postupne narásť až na 30 eur.

Ani takáto, na začiatok malá suma, mestá neteší. „Ich ekonomická situácia je v súčasnosti veľmi náročná a akékoľvek navyšovanie nákladov je pre ne nepríjemné,“ upozorňuje expertka na odpadové hospodárstvo a životné prostredie Únie miest Slovenska Zuzana Čachová.

Zároveň však dodáva, že náklady na odpady môžu zvládnuť vďaka adresnému nástroju, ktorým je poplatok za komunálne odpady a drobný stavebný odpad.

Ďalší výdavok pre domácnosti

Prostredníctvom neho môžu mestá vybrať potrebné náklady od samotných pôvodcov odpadu, teda od domácností. Je však otázne, či k tomu v praxi naozaj pristúpia. Ide o politicky nepopulárne rozhodnutie, o ktorom rozhoduje mestské zastupiteľstvo.

„Preto je možné, že v niektorých mestách poplatok nenavýšia a budú odpadové hospodárstvo dotovať z inej rozpočtovej položky. Predpokladáme však, že väčšina miest pristúpi k ich zvýšeniu,“ myslí si Z. Čachová.

Modelový príklad poplatkov za odpady

Obec s tisíc obyvateľmi vytvorí podľa posledných štatistických dát z roku 2022 v priemere spolu 184 ton zmesového komunálneho odpadu. Ak by zaň zaplatila priemernú cenu 50 eur bez DPH za tonu uloženého odpadu na skládku a zákonný poplatok 20 eur za tonu, dosiahli by jej celkové ročné náklady vrátane zberu odpadu viac ako 31-tisíc eur s DPH. V roku 2025 jej však pre zvýšenie ceny za spracovanie zmesového odpadu vrátane jeho úpravy v priemere na 120 eur bez DPH stúpnu náklady na vyše 44-tisíc eur s DPH. Samotné domácnosti by oproti roku 2024 mali na miestnych poplatkoch za odpad zaplatiť v priemere o deväť eur na osobu bez DPH viac.

PRAMEŇ: Zväz odpadového priemyslu

O presnej výške poplatku sa však podľa nej nedá ešte hovoriť. Mestá totiž aktuálne začínajú so zazmluvňovaním úpravy odpadu, zisťujú reálne náklady a pripravujú návrh rozpočtu na budúci rok.

To, ako sa nastavenie premietne do života obyvateľov, bude preto možné analyzovať až po schválení rozpočtu v každej samospráve. Ak by sa situácia vyvíjala podľa modelového príkladu ZOP (pozri infobox), zvýšili by sa náklady domácností na odpad o deväť eur na osobu bez DPH.

Nutná motivácia

Tieto nepríjemné poplatky však môžu všetkých zúčastnených, najmä mestá a obce, motivovať k znižovaniu množstva zmesového odpadu. To v konečnom dôsledku prispeje aj k zmenšovaniu množstva skládok, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo.

Do roku 2035 totiž musí znížiť objem skládkovania pod desať percent, čo je pri súčasných necelých štyridsiatich percentách pre krajinu výzva.

Jedným z riešení podľa J. Chovanca sú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa nerecyklovaný odpad premieňa na elektrickú energiu a teplo.

Práve tie môžu vyriešiť chýbajúce kapacitné problémy s postupným zatváraním skládok. Len do roku 2035 sa pritom na Slovensku predpokladá zvýšenie produkcie nerecyklovateľného komunálneho odpadu a veľkoobjemového odpadu na úrovni približne 1,1 milióna ton.

V súčasnosti na Slovensku existujú iba dve takéto zariadenia, v Košiciach a Bratislave, ktoré podľa neho potrebám krajiny nepostačujú.

K jeho energetickému spracovaniu by mohli prispieť nové zariadenia v Šali, Žiline či vo Vlčom hrdle, ktoré sú v procese posudzovania ich vplyvu na životné prostredie. Modernizovať by sa mali aj už existujúce ZEVO.

Budú pritom spĺňať európske štandardy, ktoré všetkým členským štátom zabezpečujú dostupnosť najlepších technológií. V praxi to znamená, že sa na Slovensku nedajú postaviť menej moderné zariadenia než napríklad v Kodani.

„Príliš málo sa pritom inšpirujeme európskymi krajinami, kde odpadové hospodárstvo je na vysokej úrovni. Štáty Škandinávie, ale aj Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko majú vysokú mieru triedenia a recyklácie odpadu, ale zároveň z nerecyklovateľného odpadu vyrábajú v ZEVO teplo a elektrickú energiu,“ myslí si J. Chovanec.

Riešení je viac

Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) však dopĺňa, že ide len o jeden článok v rámci hierarchie odpadového hospodárstva, a preto nemôžu byť pre krajinu samostatnou odpoveďou.

Podľa odborníčky na environmentálnu politiku Ivany Máleš by sa preto mestá a obce mali sústrediť na medzery, ktoré majú v oblasti triedenia niektorých druhov odpadov.

Ide najmä o kuchynský odpad, ktorý sa podľa analýz INCIEN-u stále vo veľkom množstve vyskytuje v zmesovom odpade, a to napriek zavedeniu jeho zberu. Jeho lepším triedením by pritom mestá a obce vedeli znížiť množstvo odpadu, ktoré sa bude musieť mechanicky alebo biologicky upravovať, a ušetriť tak financie.

„Ďalším faktom je, že od roku 2025 bude povinne zavedený zber textilu, čo oddelí ďalšiu zložku od zmesového odpadu a pomôže obciam a mestám zlepšovať svoje výsledky,“ upozorňuje I. Máleš.

Celý systém odpadového hospodárstva musí rešpektovať hierarchiu obehového hospodárstva. ZEVO aj mechanicko-biologická úprava odpadov nemôžu byť samostatnou odpoveďou.

Sú súčasťou celkového riešenia. „Odpoveď alebo skôr pohľad na riešenie musí byť oveľa komplexnejší a systematickejší,“ uzatvára za INCIEN Petra Csefalvayová.

Ďalšie dôležité správy