Na politikov projektujeme seba, hovorí psychologička

Odpovede na väčšinu otázok, ktoré sa týkajú nášho života či vzťahov, si nesieme v sebe a v správnej chvíli a pri vhodnom prístupe ich zo seba dokážeme dostať. Ak nám napríklad vadí niečo na druhých ľuďoch, niečím nás rozčuľujú alebo im závidíme, venovať sa týmto pocitom je jeden z najlepších spôsobov, ako spoznať a porozumieť sebe samému.

Psychologička Ľuba Hamarová a koučka Dana Dúbravská hovoria, že všetko, čo si všímame na druhých a čo nám prekáža, môže byť naším vlastným tieňom. Čo to znamená a ako z toho môžeme pre seba vyťažiť maximum, vysvetlili pre TREND.

Obe ste špecialistky na Jungov princíp tieňov. O čo ide?

Dana Dúbravská: Dve najznámejšie definície tieňa podľa Junga sú „to, čím človek nechce byť“ alebo „všetko, čo si odmieta o sebe priznať“. Tiene sa nachádzajú v našom nevedomí. Sú to všetky vlastnosti, myšlienky, pocity alebo situácie, ktoré sú pre nás neakceptovateľné, všetko, čo sa snažíme z vedomia vymazať či ignorovať.

Potláčať niektoré vlastnosti či emócie a vyjadrovať len tie, ktoré považujeme za pozitívne, však nie je možné celý život. Keď je vo vedomí dlhodobo prítomná len jedna polarita, skôr či neskôr ju začne kompenzovať opačná polarita, ktorá bola dovtedy v nevedomí.

V prípade disciplinovanosti to môže byť napríklad nedisciplinovanosť, lajdáckosť či lenivosť. Polarita, ktorú v našom živote nechceme, sa v ňom časom niekde objaví, či sa nám to páči alebo nie. Zjaví sa buď v našom správaní, alebo sa premietne do ľudí a situácií okolo nás.

K čomu nás týmito signálmi nevedomie vedie?

Ľuba Hamarová: Toto zrkadlenie je akousi poštou. Nevedomie nás cez ňu nabáda, aby sme si o sebe uvedomili niečo, čo sme doposiaľ nevedeli a mohlo by pre nás byť prospešné. Alebo nás nabáda, aby sme začali prežívať vlastnosti, správanie či emócie, ktoré nám momentálne niekde chýbajú.

Jeden zo spôsobov, ako si túto poštu všimnúť, je sledovať situácie, v ktorých máme silnú emocionálnu reakciu, napríklad keď nás niečo irituje alebo hnevá. Vtedy je dobré uvedomiť si, ktorá vlastnosť, správanie alebo emócia nám na danom človeku vadí.

Ak je to napríklad vzťahovačnosť, zamýšľame sa nad ňou. V prvom rade pátrame, kde sme my sami vzťahovační a nevidíme, že nám to škodí. Takto si môžem napríklad uvedomiť, že som príliš vzťahovačná, keď so mnou partner nesúhlasí a robím potom doma dusno. Alebo keď mi podriadení dávajú spätnú väzbu.

Každá vec má aj pozitívny aspekt, vrátane vzťahovačnosti.

ĽH: Áno, a preto následne pátram, kde mi v živote chýba pozitívny prejav alebo aspekt vzťahovačnosti, kde by som ho mala začať vedome prežívať. V tomto prípade to môže byť zdravá citlivosť a vnímavosť k sebe. Tú môžem v živote potrebovať napríklad na to, aby som si uvedomila, že ma partner alebo kolegovia využívajú a manipulujú mnou a doteraz som to nevidela.

Zdravá vzťahovačnosť v podobe citlivosti a vnímavosti k sebe môže byť takisto prospešná v uvedomovaní si miery v práci. Možno potrebujem vedieť zachytiť, kedy si toho nakladám príliš a negatívne mi to vplýva na zdravie.

Ak vyzdvihujeme len istú časť svojho ja, napríklad disciplinovanosť, automaticky tým potláčame jej opak – absenciu štruktúry či dokonca lenivosť. Čo sa s týmito potláčanými vlastnosťami, ktoré nazývame tieňmi, deje? Čo v nás robia?