Penta tieto obvinenia odmietala s vysvetlením, že ona sama sa cez Severomoravské vodovody a kanalizácie pokúšala sprivatizovať Podtatranskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť. „Neexistuje [preto] žiadna motivácia Penty pomáhať svojmu konkurentovi,“ tvrdí skupina v analýze transakcií z Gorily.
Privatizáciu vodární pod Tatrami preverovala posledný rok aj polícia. Vyšetrovala, či Penta uplácala podtatranských starostov v prospech Veolie. Súhlas starostov bol potrebný, pretože Podtatranskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť predávala jej matka - Podtatranská vodárenská spoločnosť. Jej akcionármi sú dodnes desiatky miest a obcí, na ktorých území má firma vodovody. Ide o okresy Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica.
Polícia vyšetrovanie 26. júna zastavila, pretože nenašla dôkazy a ani len náznaky toho, že by Penta pri privatizácii korumpovala starostov obcí podtatranského regiónu.
Preverili účty 157 ľudí. Nič nenašli
Štrnásťstranové uznesenie o zastavení vyšetrovania získal TREND.sk od polície cez infozákon. Vyšetrovatelia podľa dokumentu vypočuli 157 svedkov a preverovali ich bankové účty. Na žiadnom nenašli podozrivé peniaze. „Nebolo preukázané, že by [starostovia a primátori z podtatranského regiónu] boli pri hlasovaní o vstupe strategického investora do spoločnosti ovplyvňovaní alebo podplácaní,“ píše sa v dokumente.
Polícia nevychádzala iba z možnosti, že sa uplácalo bankovými prevodmi, ktoré sa dajú vystopovať: „Pracovali sme aj s verziou, že pri takom početnom zastúpení akcionárov [vodární] išlo o jednoduchých ľudí‘ v tom zmysle, že nemali predchádzajúcu kriminálnu skúsenosť a pri prijatí peňažného úplatku si mohli peniaze vložiť na svoj účet,“ vysvetľuje polícia svoj postup.
Vyšetrovatelia preverovali aj zárobky starostov a primátorov cez Sociálnu poisťovňu, či ich náhodou neuplácali nadhodnoteným platom cez niektorú zo svojich firiem. Nenašli žiadne nezrovnalosti. Pri výpovediach všetci regionálni politici uplácanie popreli. „Tvrdenia opreli aj o fakt, že spôsob hlasovania [o vstupe strategického investora do Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti] prerokovali na obecnom zastupiteľstve,“ píše sa v uznesení. Vyšetrovanie ich výpovede potvrdilo.
Polícia podľa uznesenia preverovala aj odmeny a tantiémy starostov a ľudí, ktorí sa dostali do predstavenstiev a dozorných rád vodárenských firiem, či im náhodou neodchádzali premrštené finančné obnosy.
Šéf Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik predvlani pre Hospodárske noviny priznal, že na niekoľkých stretnutiach so starostami loboval za francúzsku Veoliu a po privatizácii dostal na päť rokov miesto v dozornej rade Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, ktorú tiež v roku 2006 ovládla Veolia. Podľa uznesenia polícia síce preverovala odmeny a tantiémy, ale len tie od podtatranských vodární, stredoslovenský podnik neriešila.
Zdroj: Maňo Štrauch
Veolia zaplatila za akcie 400 miliónov korún
Polícia preverovala aj výber privatizačného poradcu, spoločnosti T.M.P. Worldwide. Totožný poradca bol aj pri privatizácii hlinikární v Žiari nad Hronom, ktoré získala Penta. Výber privatizačného poradcu napadla ešte v čase privatizácie podtatranského podniku česká firma Ondeo, vlastník brnianskych či ostravských vodární.
Úrad pre verejné obstarávanie vtedy rozhodol, že podtatranské vodárne nemuseli robiť na výber privatizačného poradcu tender podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale stačila aj jednoduchšia obchodná súťaž. Polícia teraz preto ďalej výber privatizačného poradcu neriešila.
Pôvodné vodárne v roku 2004 od seba oddelili prevádzku v presvedčení, že tak bude podnikanie prehľadnejšie a lepšie sa bude aj investovať do obnovy vodovodov. Podtatranskej vodárenskej spoločnosti naďalej patria vodovodné rúry, čistiarne odpadových vôd a kanalizácie. Sprivatizovaná Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť si infraštruktúru prenajíma a zároveň sa stará o výrobu a dodávku vody a jej odvedenie a čistenie.
Podtatranskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nakoniec získala francúzska skupina Veolia. Za jej akcie zaplatila 400 miliónov slovenských korún (13,3 mil. eur podľa konverzného kurzu), ďalších 450 miliónov korún (14,9 mil. eur) sa zaviazala preinvestovať. Za vodovodné rúry platila ročné nájomné asi 140 miliónov korún (4,6 mil. eur).
O vodárne sa hlásilo päť firiem – francúzska Veolia Water, nemecká vodárenská skupina Gelsenwasser, česká firma Ondeo, nemecká RWE Energy a aj skupina Penta. RWE Energy nakoniec z privatizačného tendra vylúčili.
Podtatranská vodárenská spoločnosť vlastnená obcami má ročné tržby okolo osem miliónov eur, vlani mala čistý zisk 644-tisíc eur. V roku 2012 skončila v strate a predtým sa jej zisk pohyboval okolo 100- až 200-tisíc eur.
Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť vlastnená Veoliou má ročné tržby 20 až 21 miliónov eur, predvlani mala čistý zisk 1,1 milióna eur, rok predtým to bolo 670-tisíc eur.
