V najvyššom orgáne Národnej banky Slovenska nastanú čoskoro zmeny. No nie tie, ktoré sa očakávali. Strana Smer-SD sa na poslednú chvíľu rozhodla ponúknuť záchranu niektorým členom bankovej rady, ktorým sa končia mandáty. Vrátane toho najvyššieho – guvernéra Ivana Šramka. Zmena legislatívy mu umožní zostať vo funkcii ďalších päť rokov. Rozhodnúť by mal o tom tento týždeň parlament. Len niečo vyše mesiaca pred koncom guvernérovho funkčného obdobia.
Pašeráci
O podobnú úpravu pravidiel sa pokúšala centrálna banka už pred príchodom novej meny. Prostredníctvom generálneho zákona na zavedenie eura sa snažila umožniť voľbu členov bankovej rady neobmedzene veľakrát. Dnes možno absolvovať len dve funkčné obdobia po sebe. Pokus nevyšiel. Paragraf nesúvisiaci s príchodom jednotnej meny neušiel pozornosti a dočkal sa kritiky už počas pripomienkového konania.
Teraz sa vláda rozhodla úpravy pretlačiť do parlamentu legislatívnym pašeráctvom. Poslanec Smeru-SD Jozef Burian na rokovaní parlamentného výboru pre financie nečakane predložil pozmeňujúci návrh k nesúvisiacemu zákonu o platobných službách. Ten medzitým prešiel legislatívnym procesom až do druhého čítania. J. Burian tvrdí, že navrhnuté zmeny majú len rozšíriť okruh možných kandidátov na najvyššie posty v NBS. Aj jeho meno sa pritom neraz spomínalo v súvislosti s očakávaným výberom nového guvernéra. Bývalý bankár sa možnosti zastávania tohto postu nebránil.
Nová úprava rozlišuje funkcie v bankovej rade. Nie je člen ako člen. Viceguvernéri a guvernér budú môcť byť volení len na dve obdobia. Bez ohľadu na to, či už boli radovými členmi v bankovej rade. To otvára možnosť ďalšieho znovuzvolenia guvernéra I. Šramka i viceguvernéra Martina Barta. Jednému sa končí mandát na konci roka, druhému v januári.
Finančný výbor posunul návrh ďalej pri absencii zástupcov opozičnej SDKÚ-DS. Človeka malo na výbore aspoň KDH, no Július Brocka sa zdržal hlasovania, netušiac, čo je obsah pozmeňovacieho návrhu. Viceguvernér M. Barto je pritom nominant práve kresťanských demokratov. No tí dohodu so Smerom na úpravách legislatívy vylučujú, v parlamente sa chystajú zákonu oponovať. „Je nedôstojné presadzovať takéto zásadné zmeny cez zákon o platobných službách,“ hovorí J. Brocka.
Odmena guvernérovi?
Rýchle zmeny pravidiel pred odchodom guvernéra evokujú podozrenia, že úprava zákona sa koná práve kvôli I. Šramkovi. Avizoval to už aj Ivan Mikloš, podpredseda SDKÚ-DS, ktorá kedysi I. Šramka stvorila. Tvrdí, že guvernér dostal ponuku zostať v kresle priamo od premiéra Roberta Fica. Modrí sa tiež chystajú na kritiku v parlamente. Ekonomický expert strany Eugen Jurzyca, ktorý bol v bankovej rade centrálnej banky v rokoch 2000 a 2001, si dnes myslí, že tieto kroky ovplyvnia kredibilitu NBS. „Centrálna banka má strážiť makroekonomiku a je dôležité, aby nebola pod politickým tlakom,“ povedal.
V časoch rekordného zadlženia takýto zákon predlžujúci pobyt v bankovej rade podľa E. Jurzycu navádza na podozrenia, že medzi NBS a vládou došlo k dohode. Odvoláva sa pritom na minulosť centrálnej banky. „Masár, Kohútiková, Jusko boli osoby, pri ktorých na takéto podozrenia dôvod nebol,“ vymenúva. Všetci spomenutí odišli z centrálnej banky do súkromného sektora.
Poslanci Smeru preferenciu I. Šramka nepotvrdili. On sám sa o tejto možnosti nechcel vyjadrovať. Šumy sa objavujú aj okolo možnej kandidatúry viceguvernéra V. Ostrožlíka. Ten je tiež v bankovej rade druhé funkčné obdobie. No to prvé absolvoval len krátko – ako radový člen.
Ďalšou zmenou, ktorá má nastať v najvyššom orgáne centrálnej banky, je zníženie počtu jeho členov. Skresať sa má postupne len na päť, teda guvernéra, dvoch viceguvernérov a dvoch členov. V súčasnosti je zo zákona v bankovej rade maximálne jedenásť pozícií, aktuálne je obsadených desať. Počet miest sa bude redukovať postupne, tak ako budú expirovať jednotlivé mandáty. Pokiaľ sa žiadny z členov nestane guvernérom či viceguvernérom, poslednými členmi bankovej rady po februári 2012 zostanú Gabriela Sedláková a Štefan Králik. Ich mandáty budú už môcť obnovovať neobmedzene. Obsadenie bude ako doteraz navrhovať guvernér a schvaľovať vláda.
Počet členov bankovej rady sa začína skresávať až po roku v eurozóne, hoci úloh jej ubudlo. Taká slovinská centrálna banka sa skladá už len z piatich členov. Tiež mala kedysi jedenásť členov, no ešte v roku 1991. Počet sa znížil najprv po vstupe do EÚ a neskôr do eurozóny. Národná banka Slovenska naopak po vstupe do eurozóny bankovú radu ešte doplnila. V apríli pribudol Š. Králik.
Dočasný výpadok
Ďalšie obavy z nových pravidiel vyvoláva tesnejšie napojenie rozpočtu centrálnej banky na štátny rozpočet. Pokiaľ ho banková rada odsúhlasí, bude môcť NBS odvádzať časť zisku do štátneho rozpočtu či štátnych aktív. Takúto možnosť dával zákon v minulosti. Zisky plynuli do rozpočtu štátu napríklad pred desiatimi rokmi. No posledné roky bola NBS vo vysokých stratách, najmä pre kurzové pohyby. Teoretická možnosť odvádzať zisk do štátneho rozpočtu vypadla zo zákona len novelou pri zavádzaní eura. Po roku sa tak zrejme opäť vráti.
K úpravám pravidiel pre NBS bude môcť povedať svoje aj Európska centrálna banka. Tá už návrhy legislatívy má. No nechce sa k pripravovaným zmenám zatiaľ vyjadrovať. „Ak sa zmeny vzťahujú na zákon o NBS, budeme ich konzultovať a prijmeme k nim oficiálne stanovisko,“ hovorí Wiktor Kryzanowski z tlačového oddelenia ECB. Tento proces trvá vo Frankfurte zväčša jeden až dva týždne. E. Jurzycu možnosť tejto oponentúry príliš neuspokojuje: „Viem si predstaviť, že ECB by chránila nezávislosť NBS vo vzťahu k vláde. No nie nezávislosť NBS k NBS,“ povedal.
Stratená správa
Zaujímavé svetlo na vzťah vlády a centrálnej banky vrhlo rokovanie kabinetu pred dvoma týždňami. Vôbec prvý raz bol dokument od NBS vrátený na prepracovanie. Išlo pritom o pravidelnú správu o stave finančného trhu za prvý polrok. Premiér vyhlásil, že správa bola plná chýb. Zverejnená pritom bola niekoľko týždňov.
Budúcnosť dokumentu zostáva nejasná. Na vládnom portáli figuruje stále v pôvodnom znení. R. Fico konkrétne výhrady vlády k zneniu textu nekomentoval. Ani na opätovnú otázku TRENDU tlačový odbor vlády priamo neodpovedal. „Guvernér NBS predloží materiál na rokovanie vlády opätovne,“ znelo strohé stanovisko.
Dôvod rozporu mala byť údajne pasáž, ktorá komentuje následky zmeny zákona o druhom pilieri. „V dôsledku prijatia novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa významne zmenila investičná stratégia fondov. Ich snahou bolo zníženie volatility portfólií, čo sa prejavilo na poklese rizikovejších investícií a na významnom náraste podielu vkladov v bankách,“ píše sa v správe. To sa podľa informácií TRENDU dotklo ministerky práce Viery Tomanovej.
NBS následne požiadala rezort práce o pripomienky k materiálu. „Pripomienky, ktoré ministerstvo k predloženému materiálu uplatňuje, budú zaslané najskôr NBS a až po ich prerokovaní s NBS môže dôjsť k ich zverejneniu, respektíve komentovaniu prostredníctvom médií,“ odkázala Barbora Petrová z tlačového oddelenia ministerstva.
Foto - Milan Illík
