Doteraz nevyužitý potenciál termálnej vody pri Košiciach chce Slovenský plynárenský priemysel (SPP) posunúť konečne vpred. Plynári sa roky naťahovali s Teplárňou Košice (TEKO) o vhodný biznis model. Táto štátna akciovka mala byť hlavný odberateľ tepla, keďže vlastní a prevádzkuje tepelné rozvody v meste. No k dohode ani po niekoľkých rokoch a viacerých návrhoch nedošlo. SPP, ktorý minulý rok avizoval snahu predať strešnú firmu Geoterm, sa napokon rozhodol projekt dokončiť sám. No nie podľa pôvodných plánov. Z horúcej vody chce vyrábať elektrinu, a nie teplo.
Elektrina z vody
Minulý rok avizovaný predaj Geotermu, v ktorom má SPP 95-percentný podiel, sa nepodaril. Pritom počiatočný záujem investorov bol veľký. Plynári dostali viac ako tucet ponúk. No finálne napokon podali len traja, pričom iba jeden splnil podmienky tendra. Ponúkaná suma sa SPP málila a Geoterm nakoniec nepredal.
Po neúspešných rokovaniach s TEKO o dodávaní tepla z termálnych prameňov sa zdalo, že projekt využitia termálnej vody na východnom Slovensku zamrzne. No nestalo sa tak. SPP sa rozhodol, že projekt dokončí sám. Keďže teplo nemá komu dodávať, bude z teplej vody z termálnych prameňov pri obci Ďurkov vyrábať elektrinu. Podľa riaditeľa divízie korporátnych záležitostí SPP Martina Bartošoviča by mohol byť projekt spustený a napojený na elektrickú sieť v polovici roku 2011. Celkové investície, vrátane tých z minulosti, odhaduje na 70 miliónov eur.
Teraz plynári riešia financovanie projektu a hľadajú dodávateľov technológií. Obzerajú sa aj po eurofondoch, zatiaľ neúspešne. No M. Bartošovič zdôrazňuje, že projekt na financovaní z eurofondov nestojí.
Možno aj teplo
Hoci SPP by teplo v Košiciach nedokázal umiestniť, myšlienku vyrábať ho z termálnych prameňov úplne nezavrhuje. Podľa M. Bartošoviča by ho mohol Geoterm dodávať okolitým obciam, kde sú aj ďalšie možnosti navŕtať termálne pramene. Našli sa v katastroch dedín Ďurkov, Svinica, Bidovce a Olšovany. No obce by museli infraštruktúru vybudovať samy.
Dodávky tepla by boli aj z pohľadu Geotermu výhodnejšie, ako keď budú vyrábať elektrinu a dodávať ju do siete. Elektrinu sa oplatí produkovať až v ostatných rokoch, keď sa zvýšili výkupné ceny geotermálnej elektriny. Aj keď podľa M. Bartošoviča možno v novom výnose Úradu pre reguláciu sieťových odvetví očakávať miernu úpravu cien nadol, projekt sa už oplatí. Súhlas na to, aby sa napojil do siete, už SPP od Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy získal. S odberom elektriny z Geotermu súhlasí aj Východoslovenská energetika.
Geoterm nemá byť jediný výrobca elektriny v portfóliu SPP. Podobne ako pri obnoviteľných zdrojoch sa chcú plynári obzerať aj po investičných možnostiach pri paroplynoch. Firma ich nechce stavať sama, no je pripravená vstúpiť do už rozpracovaných projektov. Spolupráca s dominantnou plynárenskou firmou sa môže prevádzkovateľovi paroplynu vyplatiť. Pre jednoduchý prístup k plynu aj pre finančné možnosti SPP.
Zelené nápady
Geoterm nebude jediný zelený projekt plynárov. Po nástupe konkurencie v biznise s plynom sa SPP obzerá po možnostiach, ktoré by dokázali výpadky tržieb a zisku kompenzovať. Jednou z možností sú aj investície do obnoviteľných zdrojov.
Firma sa chce aktívne obzerať po projektoch na Slovensku a v Česku. „Okrem veternej energie nás zaujíma v podstate všetko,“ hovorí M. Bartošovič. SPP nechce takéto projekty stavať od základu sám. Skôr sa obzerá po možnostiach majetkového vstupu do už „rozrobených“. Niekoľko už má aj rozrokovaných. No M. Bartošovič ich zatiaľ nechcel špecifikovať. „Ak príde záujemca o investora s projektom vo fáze, kde už vieme spraviť hĺbkovú kontrolu, pozrieme si ho a zhodnotíme,“ dodáva M. Bartošovič.
Zelené projekty vidí SPP aj cez možnosti obchodovania s emisiami. Slovenský plynárenský priemysel patrí medzi najväčších emitentov na Slovensku a každý zelený projekt prináša reálnu úsporu emisií. Tie sa dajú potom predať na trhu.
Ilustračné foto - Bloomberg
