Medzi vlajkové lode Veolie Energia Slovensko patrí aj paroplynová elektráreň z portfólia PPC Energy v Bratislave. Moderný 58 MWe zdroj je kľúčový pre poskytovanie podporných energetických služieb, predovšetkým tepla pre hlavné mesto. O paroplyne v Bratislave a podnikaní skupiny Veolia v slovenskej energetike hovorí Peter Martinka, country riaditeľ Veolie Slovensko.

Aký typ energetického zdroja je paroplynový cyklus?

Je to plynová turbína, ktorá spaľuje zemný plyn a spalinami, ktoré vznikajú z horenia, roztáča turbínu a vyrába elektrickú energiu. Za týmto zariadením je utilizačný horúcovodný kotol. Ten zachytáva teplo, ktoré zo spomínanej turbíny vychádza, následne ohrieva vodu a tá potom putuje do rozvodov Bratislavskej teplárenskej (BAT). No a teplo je ďalej distribuované obyvateľom Bratislavy. Táto dvojitá výroba podstatne zvyšuje energickú účinnosť.

Bolo to vždy tak, že nadstavbou bratislavského paroplynu bola výroba tepla?

Špeciálne dobudovanie druhej technologickej etapy pre druhý, menší paroplyn v rokoch 2014 až 2015 vzniklo z potreby dodávať teplo pre Bratislavu. V pôvodnej inštalácii bola len turbína, ktorá vyrábala elektrickú energiu. Po dohode s dodávateľom tepla koncovým zákazníkom [Bratislavslá teplárenská – pozn. TRENDU] bola dobudovaná druhá časť. To všetko sa realizovalo ešte pred naším vstupom do bratislavského paroplynu.

Veľmi často sa v súčasnosti hovorí o intenzívnejšom zapojení ekologickejších či obnoviteľných zdrojov energie do systému výroby tepla v Bratislave. Je paroplyn pripravený na nejakú ekologickú transformáciu, teda byť ešte zelenším než doteraz?

Turbína, ktorá je v PPC postavená, je technologicky schopná spaľovať aj obnoviteľný plyn, teda biometán alebo inú formu obnoviteľného plynu. To je výhľadovo jedna z foriem ekologizácie zdroja.

Druhá možnosť, ktorá by však vyžadovala investíciu, je prechod na výrobu vodíka a jeho spätné využitie. V praxi to znamená akumuláciu energie uloženej vo vodíku v letnom období, keď sa nevykuruje, a jej spätné použitie v zime.

Sú to úvahy, ktoré v súvislosti s ekologickou transformáciou máme aj pri bratislavskom paroplyne. V súvislosti s plynom však treba povedať aj dôležité B – že paroplyn je zdroj, ktorý využíva nízkoemisné fosílne palivo a dokáže ho za istých okolností niečím nahradiť, no na druhej strane je to jeden z najrýchlejších zdrojov, ktorý vyvažuje výkyvy v sieti, teda poskytuje podporné služby.

Čiže paroplyny rozhodne ako zdroj elektriny a tepla nekončia a sú stabilnou zložkou energetického mixu?

Paroplyny budú rozhodne potrebné. To môžem konštatovať aj v súvislosti s problémami, ktoré v Európe spôsobuje množstvo nainštalovaných obnoviteľných zdrojov energie – v Nemecku veterné parky, solárne elektrárne v Španielsku a Maďarsku.

Všetky tieto nové ekologické zdroje sú závislé od určitých prírodných podmienok. Ak nenastanú, napríklad v Nemecku fúka menej, než sa predikovalo, vzniká odchýlka a zatiaľ 90 percent tej odchýlky sa vyrovnáva vodnými elektrárňami či paroplynmi.

Samozrejme, platí to aj v opačnom prípade, keď je elektriny nadbytok a paroplyny znižujú svoj výkon. Za zmienku stojí aj to, že podľa viacerých štúdií ide z dlhodobého hľadiska o cenovo najefektívnejšiu výrobu elektriny a tepla, porovnateľnú s veľkokapacitnými obnoviteľnými zdrojmi.

A tak v horizonte 20 až 25 rokov budú mať paroplyny rozhodne zmysel a dôležitý význam v dekarbonizačnom snažení EÚ. Uhoľné elektrárne sa najčastejšie menia na kombinované zdroje elektriny a tepla na báze plynu. V Nemecku, ktoré odstavuje jadro, je to až 94 percent a to nie sú malé zdroje, ale 200 až 400 MWe paroplyny.

Ako sa dotkne dramatický nárast cien povoleniek CO2 zmluvného vzťahu bratislavského paroplynu a BAT? Bratislavská teplárenská zrejme bude musieť vyššie ceny premietnuť do faktúr odberateľov.

Ak áno, rozhodne nie tie, ktoré by vyplývali zo zmluvného vzťahu s nami. Zmluva je v tomto parametri postavená voči Bratislavskej teplárenskej veľmi priaznivo a ústretovo. V praxi to znamená, že PPC neúčtuje BAT poplatky za povolenky CO2.

Keď sme to vlani nahrubo prepočítavali pri cene povoleniek cirka 30 eur za tonu, spoločnosť PPC ako keby Bratislavskej teplárenskej ročne darovala 1,5 milióna. Dnes sú povolenky nad 60 eurami, čo pre Bratislavskú teplárenskú predstavuje enormnú úsporu, a to sa dá pozitívne premietnuť do ceny pre konečného spotrebiteľa.

Na toto sa pri mediálnych výstupoch MH Manažmentu akosi zabúda. Zároveň chceme zdôrazniť, že cena tepla dodávaného BAT je od vstupu Veolie Energia do PPC Energy výrazne nižšia než cena každoročne schválená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Bratislavský paroplyn nie je jediná takáto elektráreň, ktorú Veolia má vo svojom portfóliu. V Leviciach dodávate prostredníctvom paroplynu teplo mestu a čiastočne priemyselnému parku a mesto čaká i premiéra vstupu do elektrickej siete prostredníctvom batérií na uskladnenie elektrickej energie.

Áno, je to náš prvý projekt batériového úložiska na Slovensku a predpokladáme jeho sprevádzkovanie do konca roka za predpokladu spolupráce všetkých dotknutých subjektov, keďže projekt je prvý svojho druhu na Slovensku v tomto štádiu pripravenosti.

Je to systém založený na modernej lítiovo‑iónovej NMC technológii a umožní poskytovanie 5,5 MW výkonu s kapacitou úložiska 2,91 MWh. Tento výkon bude v prípade potreby k dispozícii v extrémne krátkom čase už do 0,5 sekundy.

Pripravuje Veolia aj ďalšie podobné projekty? Alebo v prípade Levíc ide zatiaľ o jedinú batériu na Slovensku?

Áno, a ono to súvisí aj s tým, že trendom energetiky je zároveň presun výroby do miesta spotreby. Znižujú sa tým straty pri prenose, čo sa prejavuje v koncovej cene elektriny. Decentralizácia sa správne zastavuje na úrovni komunít, obytných zón miest a obcí. Vznikajú takzvané vysokointeligentné energetické mikrosiete, čiže akési navzájom prepojené energetické hospodárstva na komunálnej úrovni.

Takáto sieť vyžaduje distribučný systém, ďalej systém schopný dodávať, ale aj odoberať energiu samospotrebiteľov a takisto akumulačný systém pokrývajúci rozdiely medzi výrobou a spotrebou. Slovensko má všetky predpoklady na to, aby dokázalo takéto prepojené inteligentné energetické hospodárstva rozvíjať. Existuje tu kvalitne vybudovaná plynárenská aj teplárenská infraštruktúra.

Čo vás ako firmu tak láka na kogenerácii?

Ide o vysokoúčinnú výrobu tepla. Všetky veľké svetové metropoly majú hlavné zdroje výroby tepla doplnené o technológiu výroby tepla napríklad na báze spaľovania odpadu alebo získavajú teplo z odpadových vôd. Takýto unikátny projekt sa podarilo realizovať aj Veolii v Poľsku neďaleko Poznane.

Celosvetový trend je úplne iný než to, čo sa razí na Slovensku. Ak je raz niekde centrálne zásobovanie teplom, všetci sa ho snažia podporovať a nie je dovolené odpájať sa od tohto systému. Zahraniční kolegovia boli v šoku, keď zistili, že niekto razí politiku odpájania od centrálneho systému.

Hovoríte, že budúcnosť vo vyspelých krajinách je jednoznačne energetické, ale zároveň ekologické zhodnocovanie odpadu a systém centrálneho vykurovania?

Naša skupina je svetový líder v ekologickej transformácii priemyslu a realizácii riešení efektívneho zhodnocovania odpadu. Tento prístup je rozhodne budúcnosť a my vo Veolii vieme, ako na to. Zoberte si, že len spaľovne odpadov, teda to, čoho tu veľa nie je, využíva napríklad Škandinávia.

Teplo vyrábajú z odpadu, ktorý dokonca dovážajú zo zvyšku Európy, za čo im krajiny platia. Odpad spaľujú uzavretou technológiou, pričom produkcia emisií je minimálna. Výsledkom je, že severské štáty majú jedny z najčistejších biotopov. Využívajú aj zemný plyn a všetky tieto zdroje napájajú na centrálne zásobovanie teplom.

Povolenky CO2. Ako s nimi ďalej? Predpokladám, že vy ako výrobca tepla rastovú dynamiku ich cien vnímate veľmi intenzívne.

Do paroplynových cyklov sme vstupovali v roku 2018, akvizičné audity prebiehali v rokoch 2016 a 2017. V tom čase bola cena povoleniek štyri eurá za tonu, dnes sme na úrovní 60 eur.

Nemecká Deutsche Bank vtedy prognózovala, že do piatich rokov ceny povoleniek stúpnu na úroveň sto eur, a všetci sa tomu smiali. Dovolím si tvrdiť, že cena prejde cez stovku. No nie je to len náš problém, týka sa to celého sektora.

V cene tepla povolenky nie sú zahrnuté vôbec, prípadne sú zahrnuté v minimálnej miere. Štát s tým bude musieť niečo robiť, pretože to postihuje všetkých výrobcov vrátane štátnych teplární.

Nie sú to obrovské náklady?

Je to pre nás obrovský náklad. Viac mi však prekáža, že ide v podstate o daň, z ktorej by sa mali financovať’ opatrenia na znižovanie emisií CO2, teda dekarbonizácia sektora. Lenže tieto prostriedky sa v prípade Slovenska vždy rozpustili v štátom rozpočte.

V budúcnosti bude treba nájsť spôsob, ako CO2 zachytávať, čistiť a vracať ako technické plyny do priemyslu. Takéto technológie sú drahé a v čase nízkej ceny povoleniek adresnému smerovaniu peňazí do ich vývoja nik nevenoval pozornosť. To sa musí zmeniť.

Myslím si, že je nezmyselné, aby boli malé zdroje znečistenia od poplatkov oslobodené. Za emisie by mali platiť buď všetci, alebo nikto.

#we know how. Tento článok označený ako We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.