Slovensko patrí do top desiatky najväčších exportérov pivovarníckeho sladu na svete. V rámci Európskej únie je na šiestej priečke. Podľa údajov Slovenského združenia výrobcov sladu a piva ho vlani vyprodukovalo 275-tisíc ton. Štyri pätiny produkcie smerujú do zahraničia, vďaka čomu je slad najvýznamnejšou exportnou potravinou slovenského poľnohospodárstva po prvom spracovaní.
Na vyprodukovanie takéhoto množstva sladu bolo potrebných 340-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa. Na Slovensku sa jeho pestovaniu venuje približne 400 farmárov, ktorí však nestíhajú pokryť dopyt a každoročne preto treba doviezť 80-tisíc ton jačmeňa. K hlavným príčinám tejto situácie patrí postupné klesanie plochy, na ktorej sa pivovarnícky jačmeň pestuje, a klimatická zmena, ktorá má veľký vplyv na kvalitu úrody. Sladovnícky jačmeň musí totiž spĺňať viacero parametrov. Ak sa tak nestane, je vhodný iba na kŕmne účely.
Ako zvrátiť trend
„Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, je čoraz ťažšie dopestovať jačmeň sladovníckej kvality,“ hovorí manažér udržateľnosti spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko Ivan Tučník. Spoločnosť nakupuje jačmeň od viac ako 30 slovenských pestovateľov. Stačí to na pokrytie potrieb sladovne vo Veľkom Šariši, ktorú Prazdroj prevádzkuje. Táto situácia však nemusí byť smerom do budúcnosti nemenná.
Slad vyrobený vo Veľkom Šariši slúži primárne pre potreby pivovaru Šariš. Vlani sladovňa vyprodukovala 22 500 ton sladu a na jeho výrobu použila sladovnícky jačmeň výhradne od vyše 30 lokálnych dodávateľov v objeme 27-tisíc ton. Tento rok sa objem jačmeňa zvýšil a rovnako sa zvýšil aj objem vyprodukovaného sladu. Kvalitu jačmeňa však poznačili prívalové dažde a vysoké teploty v júni.
„Počas uplynulých troch rokov sme otvorili diskusiu o budúcnosti udržateľného pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku spolu s farmármi a odborníkmi z rôznych oblastí. Projekt Pre jačmeň priniesol konkrétne riešenia pre prispôsobenie pôdy klimatickým zmenám,“ uviedol I. Tučník. Projekt prepája pivovarníkov, pestovateľov a odborníkov na agrolesníctvo. Plzeňský Prazdroj sa snaží motivovať pestovateľov k výsadbe sladovníckeho jačmeňa a zvrátiť tak negatívny trend.
Jeden a pol tisíca stromov
Za uplynulé roky nadviazal spoluprácu so šiestimi poľnohospodárskymi družstvami, ktoré motivoval priamou finančnou podporou. „Celková hodnota priamej podpory pre jeden subjekt dosiahla sumu približne štyritisíc eur, no postupne sme ju navýšili na šesťtisíc eur,“ približuje I. Tučník. Tieto prostriedky slúžia pestovateľom na nákup sadeníc a pomocného materiálu k výsadbe stromov. Pestovatelia ich následne vysádzajú popri poliach, čím znižujú negatívny vplyv klimatických zmien tým, že podporujú zadržiavanie vody, bránia erózii úrodnej pôdy a posilňujú biodiverzitu.
Sú to agrolesnícke postupy, ktoré kombinujú pestovanie poľnohospodárskych plodín s drevinami. Od roku 2022 sa uskutočnilo dohromady 10 výsadieb, počas ktorých pribudlo na okrajoch polí 1 500 stromov. Posledné dve výsadby v tomto roku sa realizovali v Dvoroch nad Žitavou, kde pribudlo 500 kusov, a na poliach družstva z Prašíc, kde pestovateľ vysadil 60 kusov drevín. Na jar pribudnú stromy aj v Nových Sadoch. Sadia sa topole, pagaštany, jarabiny, lipy, brezy, javory, jablone aj hrušky.
Súčasťou projektu Pre jačmeň je okrem finančnej podpory aj odborné poradenstvo, ktoré pivovarníci realizujú v spolupráci s Nadáciou Ekopolis a Národným lesníckym centrom. Konzultácie s odborníkmi majú pestovateľom pomôcť vybrať vhodné typy drevín a zvoliť vhodný spôsob výsadby.
- Zaujímavosti o slade a jačmeni
- Slad nie je tekutina, ale naklíčené a usušené obilné zrnko.
- Na jeho výrobu sa používa zväčša jačmeň.
- Jedno steblo jačmeňa môže mať v priemere 26 využiteľných zŕn.
- Na výrobu jedného pollitráka piva sa môže spotrebovať v priemere 2 500 až 3 000 zrniek sladu, čo zodpovedá 95 gramom.
- Výroba sladu trvá zvyčajne desať dní a na výrobu jedného kilogramu sladu je potrebných približne 3,5 litra vody.
Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.
