Petrochema vyzerá, ako keby poslanci slovenského parlamentu písali nový zákon o strategických podnikoch priamo pre ňu. Stredoslovenská rafinéria od leta stojí a od novembra je v konkurze.
Namierené paragrafy
Nezamestnáva síce päťsto ľudí. No má vo svojom podnikateľskom portfóliu dodávky produktov rafinérskeho priemyslu na trh. A nový špeciálny zákon sa celkom podrobne venuje tomu, ako bude otrasený strategický podnik postupovať pri administrovaní spotrebnej dane z minerálnych olejov alebo ako majú postupovať colné úrady pri prevádzkovaní daňových skladov. Paragrafy veľmi dôležité pre výrobcu rafinérskych produktov alebo prevádzkovateľa skladov pohonných hmôt, ktoré musia byť pod kontrolou colníkov.
Petrochema prestáva byť zaujímavá ako výrobca či veľký zamestnávateľ. Vo firme je už len niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa starajú o zaistenie bezpečnosti. No so svojimi pozemkami a infraštruktúrou môže rafinéria stále dobre slúžiť ako logistické centrum a veľkosklad pohonných hmôt. Petrochema už zažila situáciu, keď od roku 2004 do nástupu nových majiteľov so švajčiarskou adresou a ruským srdcom ropu vlastne nespracovávala.
Ak štát prejaví záujem o rafinériu a bude chcieť investovať do jej nákupu, dá sa vážne spochybniť jej strategickosť. Od leta nedodáva svoje rafinérske produkty na trh. Ten to nijako nepocítil, slovenské ceny nafty sa pod vplyvom malej rafinérie nerozkývali. „Vláda by si s podnikom určite nedala rady. Firma potrebuje zaistiť dodávky suroviny a to momentálne neboli schopní ani jej východoeurópski manažéri s lepším postavením v Rusku,“ tvrdí niekdajší vysokopostavený manažér Petrochemy, ktorý si neželá byť menovaný.
No sklady a pozemky môžu byť pre niektorú firmu zaoberajúcu sa napríklad skladovaním pohonných hmôt zaujímavé. Správca konkurznej podstaty, ktorý do uzávierky TRENDU nebol vymenovaný, by ich zrejme tiež rád prevádzkoval, aby mohol zaistiť pre spoločnosť v konkurze príjmy.
Podľa neoficiálnych informácií sa už na areál v Nemeckej pozerá kazašská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Kazmunajgaz. Aby prišla, Petrochema bude musieť zažiť štandardný konkurz. Ak sa Kazachovia nerozhodnú uhradiť všetky jej doterajšie záväzky.
Trocha tajomna
Ruskí a ukrajinskí manažéri Petrochemy sa snažili iniciovať záchranu firmy cez zákon o reštrukturalizácii. Prešovský okresný súd prerušil konkurz, ktorý štartoval už v lete. No na stôl konkurzného sudcu nedošiel žiadny dôveryhodný reštrukturalizačný projekt. Neozvali sa záujemcovia, ktorí by chceli do záchrany podniku vložiť peniaze.
Firma už pred vyhlásením konkurzu bola v stave klinickej smrti. Už v júni zamestnanci nevideli výplaty. V spoločnosti nefungovali telefóny, vypla svoju webovú stránku. Sídlo firmy odsťahovali na tretie poschodie hotela Patriot do Vranova nad Topľou. A predstavenstvo komunikuje len cez e-mail. „O firme máme strašne málo informácií,“ tvrdí Jozef Kliment, starosta Nemeckej, obce, ku ktorej fabrika patrí. Obavy nevyvoláva ani tak rast nezamestnanosti ako ekologické problémy spájané s rafinériou.
Podľa odhadov TRENDU môže mať dnes spoločnosť dlhy prevyšujúce 30 miliónov eur. Najmä k dodávateľským firmám na Ukrajine a v Rusku. Na Slovensku bude najväčším veriteľom Poštová banka, ktorej firma podľa odhadov TRENDU môže dlhovať približne 12 miliónov eur. Banka sa k tomuto prípadu vyjadrovať nechce. Poštová banka, patriaca do firemného zoskupenia finančníka Mária Hoffmana, sa v minulosti angažovala pri záchrane rafinérie. Ľudia, kedysi zviazaní so skupinou Istrokapitál, manažovali oživenie fabriky.
Do svojej firmy Petroinvest nakupovali pohľadávky slovenských bánk aj ďalších veriteľov. A sprostredkovali krátkodobé finančné výpomoci, ktoré neskôr na seba ako úver pre Petrochemu prevzala práve Poštová banka. O ich splácanie sa mali postarať noví majitelia z firmy Omeco Group, ktorí do firmy vošli vo februári minulého roka. Dôveru finančníkov zrejme vzbudzoval ani nie tak oficiálny majiteľ rafinérie, švajčiarska spoločnosť Omeco Group, ako to, že za ním mal stáť ukrajinský podnikateľ Vladimir Palichata s dobrými kontaktmi v Moskve. Tohtoročnú žiadosť o konkurz na prešovský okresný súd tiež doručili Ukrajinci. Firma mala dlhovať Jurijovi Mydzovi z Kyjeva.
Plány a skutočnosť
Petrochema je schopná spracovávať iba ropu s nízkym podielom síry. Tú treba dovážať vagónmi, najmä z Kazachstanu. Ak sa nepodarí zohnať majiteľa, ktorý dokáže zaistiť nízkosírnu ropu, firma môže zabudnúť na ďalšiu existenciu v rafinérskej brandži. Pre štandardnú ruskú exportnú zmes, ktorá na Slovensku „cestuje“ potrubiami Transpetrolu, nemá stredoslovenská rafinéria pripojenie ani technológiu.
Doterajší majitelia sa rozhodli investovať do rozšírenia výroby. Chceli dosiahnuť kapacitu 600-tisíc ton spracovanej ropy. Čo je na porovnanie zhruba desatina kapacity Slovnaftu.
Na technológiu odsírenia sa zatiaľ noví majitelia nechystali. A bez toho je predaj nafty na európskych trhoch veľmi problematický. Sami pripúšťali, že ekonomicky rentabilné by to bolo, až keby spracúvali nad milión ton ropy.
Petrochema sa dostala do problémov, keď jej tohto roku prestal Gazpromexport sprostredkovávať dodávky ropy z Kazachstanu a od Gazpromnefti. Najväčšia ruská firma prestala byť veľkorysá. Majiteľom, ktorí mali problémy s predajom produkcie, sa zrejme nepodarilo uzavrieť ďalší kontrakt s Gazpromexportom podľa ich ekonomických predstáv.
Foto - Gabriel Beer
