Do pavučiny okolo Liboru sa zamotáva aj Fed

Škandál okolo manipulácie medzibankovej sadzby Libor naberá tvar podstatne väčšej pavučiny, ako sa na začiatku mohlo zdať. Po Bobovi Diamondovi, bývalom šéfovi hlavného vinníka v prípade – banky Barclays sa v pondelok na „grilovanie“ do parlamentu musel dostaviť aj viceguvernér britskej centrálnej banky Paul Tucker. Obhajoval práve rozhovor s B. Diamondom o nastavení sadzieb Libor.

Denník Financial Times okrem toho cez víkend priniesol dokument naznačujúci spojitosť medzi britskou vládou a švajčiarskou bankou UBS, ktorá v roku 2008 vtedajšej labouristickej vláde radila, ako sadzbu Libor rýchlo a účinne znížiť. Labouristi tvrdia, že to bol legitímny spôsob, ako riešiť úverovú krízu, keď úverový trh zamrzol. „V tej správe nie je absolútne nič o zámernej manipulácii so sadzbou Libor, v ktorej sa angažovali makléri Barclays,“ reagoval podľa denníka hovorca strany Chris Leslie.

Do celej motanice sa priplietla dokonca aj americká Federal Reserve Bank of New York, ktorá podľa agentúry Reuters mohla mať už v auguste 2007 po monitoringu trhu vedomosti o chybnom nastavení svetových benchmarkových sadzieb. Po detailnejšom prešetrovaní Barclays na jar 2008 poslala Fed podľa jej hovorcu britským autoritám analýzu a návrh reformy stanovovania Liboru. Vo vzduchu ostala visieť otázka, či regulátori v oboch štátoch, ktorí mali už v tom čase obavy z chybného nastavenia Liboru, urobili dosť preto, aby manipuláciám zamedzili.

Hlasy z grilu

Najväčšie emócie v Británii vyvolalo parlamentné vypočúvanie P. Tuckera, ktorý je nádejným adeptom na guvernéra Bank of England. Škandál okolo Liboru môže preto jeho kariére riadne zavariť. Viceguvernér poprel, že by ho niekto z vlády nútil k ovplyvňovaniu sadzieb v Barclays. Hoci týždeň pred rozhovorom so šéfom B. Diamondom v septembri 2008, o ktorom sa teraz celé vypočúvanie točilo, viedol s vysokým štátnym úradníkom od premiéra Gordona Browna e-mailovú komunikáciu. Z vlády sa ho pýtali na vysoké sadzby Barclays, pre ktoré je na trhu „veľa špekulácií“.

Viceguvernér odmietol to, že by neskôr v rozhovore šéfovi Barclays naznačil, aby banka zadávala nižšie úrokové sadzby Liboru než tie, za ktoré si mohla naozaj požičiavať. B. Diamond minulý týždeň pred poslancami tvrdil, že má z rozhovoru urobené poznámky a P. Tucker mu naznačil, aby Barclays nedávala svoje sadzby tak vysoko. Jej sadzby boli vyššie než konkurencie a mohli naznačovať, že banka má problémy. Šéf banky sa vtedy podľa jeho slov domnieval, že to skôr ostatní hlásia sadzby nižšie, aby sa nezdalo, že oni majú finančné ťažkosti.

Nakoniec ale z rozhovoru usúdil, že vládni predstavitelia, ktorí sa predtým pýtali centrálnych bankárov na sadzby Barclays, majú z vysokých sadzieb obavy. Svoj dojem posunul podriadenému Jerrymu del Missierovi, ktorý si to vysvetlil ako inštrukciu znížiť hlásené sadzby a zariadil to. P. Tucker na druhej strane poslancov uisťoval, že povedal niečo všeobecnejšie, keď chcel od šéfa banky uistenie, že „neúmyselne nekráčajú do priepasti, keď dávajú také signály“.

Historická pokuta

Vyšetrovanie Liboru sa začalo už v roku 2008. Pár mesiacov po tom, ako Wall Street Journal priniesol článok o niektorých veľkých svetových bankách reportujúcich nedôveryhodne nízke náklady za pôžičky pre stanovenie Liboru, aby nevyzerali zúfalo.

Barclays bola prvou bankou, ktorá poskytla – ako zhodnotilo americké ministerstvo spravodlivosti – „rozsiahlu a zmysluplnú spoluprácu“. Za manipuláciu medzibankových sadzieb si vyslúžila niekoľko historicky najvyšších pokút od britských i amerických regulátorov. Spolu má zaplatiť 453 miliónov dolárov.

Široko používanými medzibankovými sadzbami tvorenými v Londýne manipulovala rutinne aspoň štyri roky, aby sebe a blízkym zabezpečila zisk. Pre túto aféru opustilo banku už celé najvyššie vedenie. Regulátori vyšetrujú pre podobné podozrenia ďalších 18 bánk, medzi nimi sa najviac spomína Deutsche Bank.