Ako epizóda z detského animovaného seriálu A je to. Tak pôsobí spolupráca Košíc a Prešova s developermi pri príprave priemyselných parkov. Dvaja rozprávkoví majstri si najprv vyhrnú rukávy a potom pokazia všetko, do čoho sa pustia. Obe samosprávy si najprv s developermi podali ruky a predstavili ambiciózne spoločné plány.

No partnerstvá sa skončili fiaskom. V košickej časti Pereš nezačali ani dva roky po slávnostnom výkope park stavať. Spoločnosť Immorent Slovensko ho bude pripravovať sama. V Prešove je to naopak. S projektom sa rozlúčil investor CI Regio. Radnica, ktorá v tom ostala osamotená, sa musí navyše báť, že sa jej nevrátia investované peniaze. Kohútik z eurofondov priškriplo trestné stíhanie exprimátora Milana Benča. Práve za aktivity súvisiace s prípravou priemyselného parku.

Krivé základy

„Bolo to od začiatku zle nastavené,“ opisuje Pavel Hagyari projekt priemyselného parku, ktorý sa začal ešte pred jeho príchodom na prešovskú primátorskú stoličku. Naráža predovšetkým na vzťah mesta s firmami IPZ Prešov a CI Regio, ktoré ovládal tamojší podnikateľ Miroslav Remeta.

Prešov mal vlastniť pôdu, na ktorej mal byť priemyselný park Záborské. Rovnako mal mať aj podiel vo firme IPZ Prešov. Dohodol sa na tom M. Remeta s vtedajším primátorom M. Benčom. No zastupiteľstvo vstup do súkromnej firmy neodsúhlasilo. A samospráva vlastnila len pozemky, pod ktorými mali viesť inžinierske siete. Zvyšok kontroloval CI Regio. To, že išlo o zle rozdané karty, Prešovčanom pripomenul moment, keď chceli čerpať peniaze z európskych fondov.

Na výstavbu infraštruktúry malo mesto schválenú nenávratnú finančnú pomoc 6,8 milióna eur. No jej vyplácanie vlani na jar stoplo ministerstvo hospodárstva. Počas kontroly zistilo, že Prešov nedodržal podmienky vyplácania peňazí zo štrukturálnych fondov. Mestu vyčítali, že nevlastní pozemky pod priemyselným parkom a nemá žiaden vplyv v správcovskej firme parku IPZ Prešov. Nasledovali hádky radnice s developerom, ako problém riešiť.

Priemyselný park musel mať do konca vlaňajška hotovú infraštruktúru. V opačnom prípade by mesto stratilo nárok na dotáciu. V máji minulého roku sa preto s M. Remetom dohodlo, že kúpi od CI Regio pozemky pod priemyselným parkom a zároveň aj stopercentný podiel v IPZ Prešov. Zaplatiť za to malo spolu päť miliónov eur. Tieto sumy mali ísť v niekoľkých tranžiach na účty firiem M. Remetu, ktoré nad účasťou v projekte v topo momente zlomili palicu. Mesto malo platiť podľa toho, ako prídu peniaze z fondov. Prešov nakoniec infraštruktúru pod parkom dokončil v plánovanom termíne.

Tohto roku, keď mesto čakalo na peniaze z eurofondov, z ktorých chcelo časť vyplatiť firmám M. Remetu za kúpené pozemky, obchodné podiely v IPZ a za stavebné práce v parku, prišla studená sprcha. V podobe začiatku trestného stíhania proti exprimátorovi M. Benčovi. Pre podozrenie, že má na svedomí trestný čin subvenčného podvodu. Mal sa ho dopustiť tým, že radnica poslala na ministerstvo hospodárstva iný projekt, než nakoniec odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo. S jeho podpisom na konci. Nezrovnalosti sa týkali práve majetkových účastí mesta. Prešov nesprávne deklaroval, že je majiteľom pozemkov a že má podiel v správcovskej firme.

„Podpísal som nekompletnú žiadosť a čestné vyhlásenie, že je kompletná,“ odpovedal M. Benč na otázky TRENDU, prečo je trestne stíhaný. Dodal, že si nie je vedomý, že by spáchal trestný čin. Viac sa k problému nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že ešte nevypovedal na polícii.

Privretý kohútik

Ak je v súvislosti s projektom, ktorý má čerpať peniaze zo štrukturálnych fondov, trestné stíhanie, vyplácanie dotácie dostane červenú. Mestu zatiaľ vyplatili 705-tisíc eur, takže sa mu vrátili peniaze slúžiace na nákup pozemkov. Na zvyšok môže až do skončenia vyšetrovania zabudnúť. Ak bude primátor odsúdený, tak navždy.

Prešov pritom dlhuje Doprastavu 2,9 milióna eur za stavebné práce na infraštruktúre. Na splatenie si vezme úver. Na júnovom zastupiteľstve to schválili komunálni poslanci, aby samospráva nemusela platiť penále z omeškania. Mesto stále ostane dlžné firmám M. Remetu. Ten tvrdí, že eviduje pohľadávku 2,1 milióna eur.

P. Hagyari vidí dve možnosti, ako tieto patálie riešiť. Prvá – optimistická vychádza z predpokladu, že trestné stíhanie sa zastaví a mestu doplatia zvyšok z dotácie. Ak táto možnosť padne, primátor navrhne predaj celého priemyselného parku, ktorý má rozlohu 30 hektárov. Tvrdí, že už rokoval s prípadným záujemcom. Meno zverejniť nechce. Uvádza len, že podniká v logistike a v prípade kúpy by sám spravoval priemyselný park a hľadal preň ďalších investorov. Podľa primátora už mesto nezáväzne rokovalo s firmami podnikajúcimi v elektrotechnickom priemysle a strojárstve, ktoré prejavili záujem v Záborskom vyrábať. Podrobnosti neprezradil.

Stavať ani nezačali

Aj v prípade Košíc stáli na začiatku projektu priemyselného parku reči o spolupráci mesta a developera. Na jar 2007 nimi počas slávnostného výkopu nešetrili zástupcovia jednej ani druhej strany.

Bratislavský Immorent Slovensko zo skupiny Erste Bank kúpil 66 hektárov pôdy medzi výpadovkou na U.S. Steel a letiskom. Pred dvoma rokmi oznámil, že tam za 177,6 milióna eur postaví priemyselný park. Po krátkom čase porozumenia sa začali trenice. Zástupcovia Immorentu mestu vyčítali, že dostávajú o území, kde chceli stavať park, nepresné a neúplne údaje. Najmä tie, ktoré sa týkali vlastníctva pozemkov, pod ktorými sa mali ťahať inžinierske siete k budúcemu priemyselnému parku. Začiatkom vlaňajška sa vtedajší konateľ Immorentu Peter Groiss sťažoval, že mesto nemalo dlho ujasnené, akú úlohu chce pri príprave parku zohrávať. Pôvodne si myslel, že radnica mala ambície byť koordinátor projektu. No ukázalo sa, že to boli len predstavy developera.

Primátor Košíc František Knapík vlani všetky obvinenia odmietal a tvrdil, že nerozumie ponosám Immorentu. Dnes považuje vzťahy oboch partnerov za korektné, a to aj preto, že druhá strana vraj pochopila, že mesto do vykupovania pozemkov nevstúpi. Jeho slová potvrdzuje aj súčasný konateľ Immorentu Peter Malík. Na rozdiel od svojho predchodcu sa na košickú radnicu nesťažuje. Tvrdí, že sceľovanie pôdy, na ktorej má stáť infraštruktúra, sa už blíži ku koncu. Dúfa, že ešte v priebehu tohto roka dostane firma stavebné povolenie. „Čím skôr budeme mať hotovú infraštruktúru, tým skôr môžeme hľadať investorov,“ odpovedá na otázku, v akom štádiu sú rokovania s možnými záujemcami o usadenie sa v parku.

Tvrdí, že situácia sa v porovnaní s minulými dvoma rokmi zmenila. Vlani hľadali podniky príležitosti na expanziu. Dnes na to, aby ušetrili. „Ak by sme minulý rok našli firmu, ktorá sa chce rozvíjať, tak dnes by vplyvom krízy mohla nájsť domáce rezervy, ktoré predtým prehliadala. A teraz by od investície odskočila,“ vysvetľuje P. Malík dôvody, pre ktoré sa Immorent zatiaľ nehrnul do vyjednávania s adeptmi na investície v košickom parku. Ten bude podľa neho zameraný na firmy podnikajúce v logistike alebo ľahšej priemyselnej výrobe.

Foto - Ivan Fleischer