Slovenské celulózky a papierne sa pomaly dostávajú z najväčších krízových otrasov. K záveru vlaňajška sa začali na európskych trhoch s papierom zotavovať jeho ceny, a tak odvetvie tuzemskej výroby papiera skončilo celý uplynulý rok s lepším výkonom, ako sa povodne čakalo.

Objednávky neklesali

Jedenástim firmám združeným v slovenskom Zväze celulózovo-papierenského priemysle, ktoré kryjú celú tuzemskú výrobu celulózy a vyše štyri pätiny produkcie papierových produktov, za prvých deväť mesiacov minulého roku síce tržby klesli o vyše 19 percent, no po lepšom poslednom štvrťroku sa ich celoročný vlaňajší prepad dostal napokon len na 13 percent. Za vlaňajšok mali celkovo tržby 794 miliónov eur.

Počas celého vlaňajšieho roku kríza toto odvetvie zasahovala hlavne poklesom cien, objednávky odberatelia takmer vôbec neškrtali. Výroba išla firmám zväzu za celý vlaňajší rok medziročne dole o desatinu percenta a bola na objeme 921-tisíc ton. No predaje výrobcov jednotlivých druhov papierových výrobkov už boli dosť rozdielne.

Štúrovo s otáznikmi

Objednávky sa vlani znížili producentom hygienických papierových výrobkov, a to o 3,9 percenta. V ešte väčšom rozsahu klesli s výrobou producenti obalových papierov a lepenky. Predali ich o vyše štyri a pol percenta menej.

V tomto toku navyše treba očakávať uzavretie štúrovskej celulózky, kde končí írsko-holandský koncern Smurfit Kappa. Tu je výroba zameraná práve na obalové papiere. No strmý pád produkcie tuzemských obalov nemusí byť ešte úplne hotová vec, lebo o prevzatie štúrovskej fabriky sa zaujímajú české JIP Papírny i nadnárodný koncern Mondi.

Nebezpečná tendencia

Práve Mondi pritom kraľuje už dlhšie v tuzemskej výrobe grafického papiera, ktorá ako jediná vlani zachraňovala produkčnú výkonnosť celého tuzemského papiernictva. Vďaka jeho najväčšej tuzemskej celulózke – ružomberskému Mondi SCP celonárodná produkcia grafického papiera aj vlani išla hore o vyše tri percentá.

Za vlaňajší rok teda môže tuzemský biznis s papierom tešiť iba odbyt grafického papiera a koncoročná obrat v cenách. Ostatné ukazovatele sa pohoršili. Vrátane vytvorenia ostrého nesúladu medzi vývojom miezd a produktivity práce. Kým produktivita práce z výroby tovaru na jedného pracovníka za vlaňajšok medziročne klesla o vyše desať percent, priemerná mesačná mzda išla naopak hore o tri percentá. Papierne teda kryli rast miezd na úkor vlastnej ekonomiky. No všetkých zamestnancov si neponechali. Počas krízového vlaňajška ich prepustili viac ako šesť percent. Vo firmách zväzu zostalo pracovať 3 350 ľudí.

Foto na titulke - Maňo Štrauch