Otto Berger: V Niké si trúfame na veci, ktoré sú pre iných nepredstaviteľné

V rozhovore sa dočítate:

• Prečo sa uznávaný elektrotechnik rozhodol vstúpiť do stávkového biznisu
• Aké manažérske zásady umožnili firme stabilne napredovať
• Ktoré princípy rodinného podnikania možno udržať aj vo veľkej firme
• Ako sa biznis stávkových kancelárií za posledné desaťročia zmenil
• Aký dopad na firmu mali hospodárske krízy a výzvy v minulosti
• V čom je aktuálna kríza iná a aký má dopad na stávkársky sektor

Stávková kancelária Niké prerástla zo smelého startupu na najväčšiu rodinnú firmu v krajine. Vysokoškolského pedagóga Otta Bergera k tipovaniu priviedli zážitky zo zahraničia a do odvážneho podnikania od začiatku zapojil aj syna Romana. Firma už takmer tridsať rokov rastie a aj vlani obhájila kontinuálny rast tržieb. Avšak súčasné zastavenie diania v športovom svete má výrazný dopad aj na jej biznis a núti ju prehodnocovať ďalšie plány.

Spomínate si ešte, kde ste získali prvé skúsenosti so stávkovaním?

Otto Berger: Moja manželka bola československá reprezentantka v krasokorčuľovaní. Po skončení kariéry trénovala v Škandinávii a ja som tam chodil s ňou. Kým ona učila, mňa známi vo voľnom čase vzali na dostihy do Malmö a tam bola možnosť tipovať. Nemal som o tom ani potuchy a len podľa mien koní som si vybral päť víťazov. Uhádnuť som musel všetkých. Tí kamaráti, skúsení tipéri, sa pri pohľade na môj tiket zasmiali, pretože v treťom dostihu som tipol úplného outsidera. Smiali sa, že kým ten dobehne, my už budeme späť v Štokholme.

A mali pravdu?

Otto Berger: Prvé dva dostihy som uhádol a predstavte si, aj v ten tretí kôň zvíťazil. Potenciálna výhra bola v miliónoch, no ešte dva dostihy mi chýbali. Prišiel štvrtý a aj tam zvíťazil kôň ktorého som tipol. Trvdili mi, že ten posledný piaty kôň je na rozdiel od toho šťastného tretieho jedným z favoritov. Odštartovali dostih a môj kôň bol za chvíľku o dvadsať konských dĺžok v náskoku. Brali ma mdloby, bolo to ešte za totality, nevedel som si predstaviť ako by som prípadnú výhru doniesol domov. Džokej však koňa tak hnal, že v závere nemal síl a dobehol ho súper. O víťazovi museli rozhodnúť z cieľovej fotografie. Môj kôň napokon o dĺžku nosa prehral. Napriek tomu sa tam ale zrodila tá vášeň.

Ten pocit bol popudom otvoriť stávkovú kanceláriu na Slovensku?

Otto Berger: Mojou víziou bolo vniesť do toho, vtedy ešte primitívneho spôsobu stávkovania, čosi moderné. V tej dobe sa už rodili prvé počítače. Pridalo sa k nám niekoľko kolegov výpočtárov z fakulty, s ktorými sme ten systém začali budovať.

Zdroj: MATEJ KALINA

Zmyslom podnikania je priniesť niečo nové

Aké boli úplné začiatky Niké?

Roman Berger: Prvú pobočku sme mali na Mariánskej ulici v Bratislave. Po troch dňoch pred ňou stáli štyridsať metrov dlhé rady. Vnútri sme sedeli traja a ručne cez kopirák sme vypisovali stávky. Večer sme v tamojšej pivničke počúvali vysielanie BBC, lebo to bola jediná možnosť ako zistiť výsledky. Jednotlivé výhry sme prepočítavali na kalkulačkách, aby sme boli do rána pripravení ich vyplácať. Robili sme non-stop, s krvavými otlakmi na prstoch. Pri troch-štyroch pobočkách už ručné prepočty neprichádzali do úvahy. Rozhodli sme sa ich preto zosieťovať. Pobočiek postupne pribúdalo a už to išlo rýchlo.