Firma PK Faktoring bratislavského právnika Petra Kubíka vlastní od štvrtkového večera 8,4 miliónovú pohľadávku voči mestu Martin v kauze Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s. (LSMH, a.s.). Informácie o prevode pohľadávky pre TREND.sk sprostredkoval Michal Maroš Havran, mediálny zástupca pôvodného vlastníka Martina Garguláka. Ten tvrdí, že pohľadávku predal, lebo súdny spor a rozsudok sa stali predmetom silnej politizácie a tlaku na jeho osobu a rodinu.

Nový vlastník P. Kubík bol v minulosti partnerom v advokátskej kancelárii so Zoroslavom Kollárom. Sedí v dozornej rade spoločnosti ZESMAL, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny J&T. Právne zastupuje cyperskú spoločnosť Lemikon Limited v spore so štátnym Tiposom.

Doplnené o 15:07 - PR manažérka J&T Linda Gáliková pre TREND.sk uviedla, že finančná skupina sa pri predaji pohľadávky nijako neangažuje a zásadne sa dištancuje od tvrdenia, že stojí za pohľadávkou voči mestu Martin.

P. Kubík cez mediálneho zástupcu pre TREND.sk uviedol, že ak by nebol presvedčený o svojom budúcom úspechu v súdnom spore, pohľadávku by nekupoval. Mesto podľa neho porušilo svoj záväzok a súdy oprávnenosť pohľadávky potvrdili. Na otázku, či si uplatní exekučné právo, P. Kubík odpovedal, že pre inštitút absolútnej premlčacej lehoty návrh na exekúciu podať musí, ibaže by pohľadávku mesto chcelo dobrovoľne zaplatiť.

To absolútne odmieta martinský primátor Andrej Hrnčiar. Mesto nevidí dôvod na akýkoľvek kontakt s novým vlastníkom a naďalej odmieta pohľadávku uznať, čo potvrdilo aj mestské zastupiteľstvo. Primátor verí, že súdy potvrdia odklad vykonateľnosti rozsudku, lebo mestu Martin inak hrozí škoda veľkého rozsahu a zavedenie nútenej správy.

Mesto Martin už podľa A. Hrnčiara podalo v tejto veci podnet na ústavný súd, keďže právnici zistili desať ďalších oveľa vážnejších pochybení slovenského súdnictva. Mesto v konaní pred ústavným súdom v tejto veci zastupuje bratislavská právnická kancelária TORA Legal, ktorá zastupovala aj štátny Tipos v spore s Lemikonom. Firma si neuplatňuje nárok na tarifnú odmenu, ale ak Martin uspeje na ústavnom súde, dostane 20 percent z hodnoty veci, čo je 1,6 milióna eur bez DPH.

Martin Gargulák sa prostredníctvom mediálneho zástupcu pokúsil vysvetliť aj fakt, že vo štvrtok P. Kubíkovi predával pohľadávku ako jej vlastník napriek tomu, že už pred piatimi rokmi verejne vyhlásil, že ju predal cyperskej spoločnosti a už ju len zastupuje v súdnych konaniach.

Uviedol, že pohľadávku nikdy nevlastnila cyperská schránková spoločnosť, ale výhradne on. „Zrejme došlo k dezinterpretácii alebo nepochopeniu diskusie s vybranými novinármi na tému konkurzu spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole aj v kontexte budúcnosti rozvoja Martinských holí,“ píše vo vyhlásení Martin Gargulák. Táto informácia bola podľa neho novinármi zle pochopená, keďže v minulosti bol a dnes ešte čiastočne aj je vlastníkom aj iných pohľadávok súvisiacich s konkurzom LSMH. Odpoveď na otázku, prečo sa M. Gargulák za celých päť rokov voči zverejnenej „nepravdivej“ informácii o cyperskej schránke neohradil a urobil tak až dnes, TREND.sk od mediálneho zástupcu nedostal.

Primátor A. Hrnčiar upozornil na to, že existujú nahrávky M. Garguláka, ktorý jasne odpovedá na otázku novinárov týkajúcu sa presne tejto pohľadávky. Na nahrávke tvrdí, že pohľadávku posunul na cyperskú spoločnosť, ktorú už len zastupuje. Mesto Martin sa podľa primátora pri verejných vyhláseniach o cyperskej schránke opieralo o tento jeho verejný výrok. „Ide o účelové machinácie, aby od seba (M. Gargulák, pozn.red.) odpútal mediálnu pozornosť,“ povedal A. Hrnčiar na adresu transakcie.

Najvyšší súd SR 8. apríla rozhodol, že mesto Martin musí zaplatiť 8,4 milióna eur podnikateľovi, ktorého žalobu predtým súdy štyrikrát zamietli. Mesto označilo rozsudok za nespravodlivý a hľadalo cesty ako ochrániť svoj majetok. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa 30. apríla stotožnil s podnetom martinského primátora Andreja Hrnčiara a podal voči rozsudku mimoriadne dovolanie. Prípadom sa teda opäť budú zaoberať súdy. Dovolanie však nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozsudku. Exekútor môže kedykoľvek na podnet majiteľa pohľadávky siahnuť na účty mesta.

Dvadsaťročný spor

Spor sa začal v roku 1995, keď sa mesto Martin a ďalší dvaja akcionári LSMH – Lyžiarsky klub Martin a Klub slovenských turistov Turca – na valnom zhromaždení dohodli na zvýšení základného imania. Spoločnosť mala v pláne vyriešiť dopravu medzi Martinom a Martinskými hoľami, zrekonštruovať či vybudovať dopravné zariadenie v tomto stredisku, zlepšiť podmienky na lyžovanie a rozšíriť ubytovacie kapacity.

Každý z troch najväčších akcionárov LSMH sa zaviazal vložiť nehnuteľný majetok vo výške zodpovedajúcej 103,1 milióna korún (3,4 milióna eur). Mesto malo pripravené dve nehnuteľnosti. Nakoniec ich však do akciovky nevložilo, lebo zistilo, že zostávajúci akcionári svoje nehnuteľnosti – chatu a lesné pozemky – do spoločnosti tiež nevložili.

Štatutári, ktorí v predstavenstve LSMH nezastupovali záujmy mesta Martin, však následne za nedodržanie dohody o vklade nehnuteľností zažalovali mesto o 103,1 milióna korún. Aj na základe ďalších právnych krokov, ku ktorým patrilo napríklad vystavenie zmenky na dvesto miliónov korún (6,6 milióna eur) bez vedomia predstaviteľov mesta, sa akciovka LSMH dostala v roku 2005 na podnet mesta Martin do konkurzu. M. Gargulák tvrdí, že mesto podalo návrh na konkurz v snahe vyhnúť sa zmluvnému plneniu.

Pohľadávku na 103,1 milióna korún získal v roku 2008 v konkurze Martin Gargulák za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur). Mesto Martin sa do súťaže nezapojilo a nevyužilo možnosť ukončiť súdny spor odkúpením tejto pohľadávky za desatinu jej nominálnej hodnoty. Dôvodom je podľa primátora A. Hrnčiara fakt, že mesto odmieta pohľadávku uznať. Odkúpenie by znamenalo jej faktické uznanie.

Spor bol na Krajskom súde v Žiline aj na Najvyššom súde SR, súdy dali štyrikrát mestu Martin za pravdu. Po mimoriadnom dovolaní zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého sa veci otočili a žilinský krajský súd aj najvyšší súd rozhodli v neprospech mesta. Rozsudok Najvyššieho súdu ukladá mestu povinnosť zaplatiť M. Gargulákovi 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne, čo je spolu 8,4 milióna eur.

Pomoc

Primátor Martina po rozsudku NS SR písal všade, kam sa dalo, obrátil sa na Ústavný súd SR, o pomoc žiadal ústavných činiteľov. „V deväťdesiatych rokoch sa vyberalo výpalné z reštaurácií a kaviarní, teraz sa mafiánske praktiky zamerali na útoky na štát a verejné financie,“ povedal.

Počet prípadov zneužitia zmluvných vzťahov, ktoré sa končia finančnými problémami miest a obcí, nie je podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Turčányho vysoký. Ak sa takéto prípady vyskytnú, aj ekonomicky stabilné sídla sú vystavené obrovskému tlaku firiem, ktorých záujmom je podľa neho často neoprávnený finančný zisk z verejných zdrojov.

„Je na mieste otázka, prečo práve tieto spory trvajú roky,“ upozorňuje J. Turčány s dôvetkom, že dlhý proces súdnych sporov, v ktorých vystupujú mestá a obce, často spôsobuje, že aj malý záväzok sa za roky niekoľkonásobne zvýši, za čo vždy zaplatia obyvatelia.

Nútená správa

Ak by mesto rozhodnutie súdu nezvrátilo, hrozila by mu nútená správa. Na účtoch má tri milióny eur. Okrem toho má úvery za 3,2 milióna eur od Prima banky, ČSOB a Slovenskej sporiteľne. Úver na zaplatenie súdom stanovenej sumy by nedostalo, pretože samospráva si ho môže zobrať iba na kapitálové výdavky. Nehnuteľnosti predávať odmieta, keďže pohľadávku neuznáva.

A. Hrnčiar si ani po rozsudku Najvyššieho súdu neúspech nepripúšťa. Vývoj kauzy môže podľa neho ešte zvrátiť špeciálna prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár jej posunul posudok kauzy Lyžiarske stredisko Martinské hole, ktorý si dalo vypracovať mesto Martin.

Ten podľa A. Hrnčiara hovorí o tom, že od samotného začiatku to bol úmyselný útok na verejné financie. Špeciálna prokuratúra dala po jeho preštudovaní pokyn na začatie trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu.

Hovorkyňa inštitúcie Jana Tökölyová TRENDU potvrdila, že prebieha trestné konanie s rozsiahlymi vyšetrovacími úkonmi, ktoré prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vyhodnocuje s prihliadnutím na určenie ďalšieho procesného postupu.