Na výber mali päť možností, žiadna z odpovedí nemá vo výsledkoch jednoznačnú prevahu. Najviac manažérov sa vyhlo unáhleným súdom a chce si počkať, čo prinesie budúcnosť (28 percent opýtaných). „Teoreticky je prípustná každá z odpovedí, a preto sa prikláňam k názoru, že je asi priskoro vynášať súdy. Aj porovnávanie s inými príkladmi – u nás, či v zahraničí – skôr pokrivkáva. Viac by som sa sústredil na otázku prípadných politických ambícií akcionárov média, než na to, aké je ich podnikateľské pozadie,“ odpovedal Pavol Lančarič, generálny riaditeľ spoločnosti Orange Slovensko, najväčšieho mobilného operátora u nás.

Aj generálny riaditeľ slovenskej pobočky Hewlett-Packard Martin Sura si chce počkať na to, ako sa Penta zhostí manažovania médií. „Svet médií prechádza transformáciou na celom svete. Zavedenie nových biznis modelov vyžaduje množstvo inovácií a na tie sú potrebné investície. Budúcnosť ukáže, ako sa investori vyrovnajú s pokušením ovplyvňovať obsah, nie jeho kvalitu,“ odpovedal M. Sura.

Alexandra Novotná, majiteľka Kliniky Esthetic zas varuje pred spôsobom, akým Penta manažuje nemocnice. „Čo sa týka ďalšieho manažovania získaných médií, sama som zvedavá, ako to zvládnu. Technokratický štýl riadenia, ktorý sa pokúšajú zavádzať v nemocniciach, sa veľakrát neosvedčil,“ tvrdí A. Novotná s dôvetkom, že kupované média boli doteraz riadené skôr rodinným spôsobom s dôrazom na lojalitu k firme.

Za prirodzený vývoj považuje zmenu vlastníka slovenských médií 26 percent opýtaných, no presne rovnaký počet považuje akvizície Penty za ohrozenie slobody tlače. „Aký je rozdiel medzi lokálnymi a globálnymi skupinami. (...) Sú nadnárodné firmy kvalitnejšie alebo morálnejšie? Poznám niekoľko firiem, kde je akcionárom Penta a správa sa profesionálne. A poznám aj zahraničné firmy, ktoré masívne uplácajú lokálnych politikov v rôznych krajinách,“ odpovedal Ján Košturiak, spoločník vzdelávacej agentúry IPA, podľa ktorého je zmena vlastníka prirodzeným vývojom trhu.

Za prirodzený vývoj považuje akvizície Penty aj predseda správnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu Pavol Múdry. „Nie je to slovenské špecifikum, ale, žiaľ, celosvetový trend,“ vraví a dodáva: „Teraz bude záležať na kultúre správania sa vlastníkov k ‚svojím‘ médiám, či vôbec pochopia úlohu médií v spoločnosti. (...) Čas ukáže, či je slovenská spoločnosť už dostatočne vyspelá, aby si ‚vynútila‘ kvalitné a slobodné médiá.“

„Je to prirodzené, aj keď investícia nie je ekonomicky odôvodnená. Skupinám sa darí dobre, získavanie nástrojov, ktoré chránia imidž dáva zmysel. Keďže ovládnutie [médií] je verejne známe, platí, že v momente nadobudnutia médií sa významná časť predpokladanej pridanej hodnoty stráca,“ odpovedal partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala: „Aby to fungovalo, budú musieť byť veľmi zdržanliví čo sa týka obsahu.“

Riaditeľ Groupama Garancia poisťovňa Tomáš Kalivoda si myslí, že ide o ohrozenie slobody tlače. „Strata objektivity žiadnemu informačnému médiu neprospeje. A ak sú médiá v rukách investičných skupín s dosahom na verejné financie a politické rozhodnutia, o objektivite nemôže byť veľmi reč,“ tvrdí T. Kalivoda.

Aj konateľ spoločnosti Jungheinrich Martin Urban vraví, že ide o ohrozenie slobody tlače. „Firma a jej zamestnanci by mali napĺňať stratégiu a ciele akcionárov. Redaktori pracujúci v médiách patriacich do portfólia investičných skupín sa potom môžu dostať do konfliktu záujmov,“ odpovedal M. Urban.

Šestnásť percent opýtaných manažérov si myslí, že zmena vlastníctva slovenských médiá je dôsledkom ekonomickej krízy. A päť percent opýtaných na otázky nevedelo alebo nechcelo odpovedať.

Celé odpovede všetkých účastníkov Barometra, štatistiku a ďalšie podrobnosti nájdete tu.