Ako obmedziť, aby sa u nás zakázal predaj nekvalitného paliva?

Žijeme v Európskej únii, kde existuje voľný pohyb osôb a tovarov. V dôsledku toho musia byť štandardizované aj palivá. Nie je možné, aby palivá prekážali obchodu, preto všetky palivá majú kvalitu podľa európskej normy, ktoré sú pre spoločnosti záväzné a citované v právnych predpisoch. Keďže sú regulované, podliehajú aj kontrole. Každý štát musí Únii referovať, aké pohonné látky sa na jej území nachádzajú a odobrať vzorky. Každé z palív, či ide o naftu, benzín či LPG musia spĺňať úžitkové vlastnosti, emisné požiadavky a bezpečnostné. Kontrolu robí Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá vyberie organizáciu, ktorá vzorky odkontroluje. Okrem toho kontrolu by mala robiť aj Slovenská obchodná inšpekcia (pre nedostatok peňazí to obmedzila len na podnety) a samotné spoločnosti, ktoré pohonné látky predávajú. Tie uzatvárajú zmluvy s inými firmami, ktoré chodia na ich čerpačky kontrolovať kvalitu pohonných látok.

Predsa sa len stáva, že palivo je špinavé, v benzíne je voda a vodiči nadávajú, že im upchalo palivové filtre.

Treba povedať, že kým sa palivo dostane od výrobcu až po konečného spotrebiteľa prechádza reťazcom cez tranzit až po skladovanie. Nie je vylúčené, že vtedy sa niektoré parametre v palivách poškodia. Príkladom sú kamióny-cisterny, ktoré majú niekoľko komôr, aby sa ušetrili prepravné náklady. Často sa stáva, že v jednej komore je benzín a v druhej nafta a vypúšťajú sa tým istým ventilom. Stačí len málo benzínu, aby sa kontaminovala celá dodávka nafty. Nedôjde k žiadnym významným zmenám vo vlastnostiach paliva pre užívateľa, ale predsa môže narušiť normovanú hodnotu. V prípade benzínu je to najmä nedodržané oktánové číslo. Z kontrol odobratých vzoriek je to však minimálny počet. Často počujeme mýty o tom, aká je kvalita palív zlá, ale nie je to pravda. V našich končinách je kvalita veľmi dobrá.

Je rozdiel v kvalite pohonných látok medzi menšími a väčšími sieťami čerpacích staníc?

To je individuálne a nedá sa to povedať jednoznačne. Pravdepodobnosť pochybenia je však u menších vyššia, čo potvrdili aj kontroly. V kontrolách sa kontrolujú v poslednom období skôr ekologické parametre ako obsah síry a podobne. Samozrejme menšie čerpačky majú menej prostriedkov, aby kontroly vykonávali častejšie. Ale do tejto kategórie nepatria napríklad čerpačky Jurki, ktoré majú desiatky staníc na Slovensku. Skôr ide o regionálne a rodinné stanice. Stávalo sa v minulosti aj to, že od dodávateľa dostali čisté palivo, ale doliali do neho inú zložku (napríklad do benzínu sa môžu pridať technické benzíny, ktoré sa používajú do lakov), ktorá nebola zdanená. To je ale ťažké dokázať a navyše technické benzíny je ťažké získať, pretože sa už tak bežne nevyrábajú.

Na druhej strane hlavným cieľom kontrol sú veľké reťazce čerpačiek, ktoré sú vystavené vyššiemu tlaku na kvalitu benzínu.

Inšpekcia životného prostredia robí kontroly tak, aby sa do systému dostala po určitom čase každá stanica. Tu platí však jedno – vysoká konkurencia tlačí čerpačky, aby ponúkali kvalitné palivo, inak ohrozia svoje meno a vyhodili zbytočne peniaze na marketing. Často sa hovorí, že najmenší sú tí najhorší, ale v tejto chvíli si to netrúfam povedať. Silná konkurencia navyše tlačí do nízkych marží čerpacie stanice, ktoré nakoniec žijú z predaja doplnkového tovaru. Navyše objem predaja benzínov sa za posledné dva roky prudko znížil, preto predávať nekvalitný benzín sa im neoplatí.

Prečo sa objemy predaja benzínu permanentne znižujú?

Vyrába sa čoraz viac áut, ktoré jazdia na naftu. Je to trend niekoľkých rokov, v ktorom sa podiel benzínu každoročne znižuje o niekoľko percent. V posledných dvoch rokov ide o dynamický proces. Súvisí to napríklad ešte so šrotovným, keď si ľudia kúpili menšie autá s nižšou spotrebou a v konečnom dôsledku ľudia aj viac šetria. Naopak, pri nafte je spotreba stabilnejšia, pretože vysoký podiel tvoria kamióny a iné nákladné autá.

Čo sa stane, ak kontrola zistí na pumpe porušenia noriem?

Občas sa to stane a nasleduje správne konanie, firma dostane pokutu a je zverejnená. Podiel je však skutočne minimálny. Na druhej strane kontroly tu nie sú tak často ako v Česku, ktoré dalo do nich viac peňazí. Tam aktívne robia kontroly aj Česká obchodná inšpekcia aj inšpekcia životného prostredia. V Česku sa robí mesačne 200 kontrol (odberov), čo je objem, ktorý sa u nás robí tak za rok. Na druhej strane je v Česku 6-tisíc čerpacích staníc, u nás len 600. Rozdiel je aj v počte predajcov – u nás je to 30 firiem, v Česku 2-tisíc.

V kvalite benzínov sa oproti Česku líšime?

Česi majú problém s nelegálnym dovozom palív zo zahraničia napríklad z Nemecka a práve tam by mali vznikať veľké rozdiely v kvalite. Ak má niekto cenu o päť korún lacnejšiu, je veľká pravdepodobnosť, že doviezol palivo a neodviedol dane. Slovenska sa to až tak netýka, pretože máme prísnejšiu legislatívu.

V čom je prísnejšia?

Možnosť vyrábať, predávať a distribuovať môžu len daňové sklady, ktorých je len sedem.

Čerpačky tvrdia, že pri nekvalitnom palive paradoxne pochybil spotrebiteľ. Ako je to možné?

Dnes ak sa môže niečo pokaziť, tak je to na strane motoristu. Musím dodať, že palivá sú na niektorých pumpách odlišné, v závislosti od sezóny. V prípade nafty existuje zimná nafta, ktorá je tekutá aj v prípade extrémne nízkych teplôt. Kvalita paliva existuje letná, zimná a prechodná. Ak si napríklad motorista natankuje zimnú naftu, ale v nádrži má zvyšky prechodnej alebo letnej, musí si na to dávať pozor. Predchádzajúcu naftu musí čo najviac vyčerpať, čoho sú si vedomí autobusári alebo kamiónisti. Ak skonči poľnohospodár v jeseni s prácami na poli, mal by vozidlo správne ošetriť, aby sa napríklad do nádrže nedostala voda alebo mikroorganizmy.

Sú u nás obľúbené prémiové palivá s vyšším oktánovým číslom a kedy má zmysel ich tankovať? Ide o znak kvality?

Na trhu existuje istý podiel prémiových palív. Sú určené pre autá, ktoré majú vyšší kompresný pomer alebo ľudí, ktorí športovejšie jazdia. Sú drahšie a pre firmu znamenajú istý marketingový nástroj. Samozrejme ich môže tankovať aj bežný vodič, ale ten je skôr veľmi citlivý na cenu. U nás to v prípade benzínov predstavuje dve percentá, podobne ako v Česku. Keď sme skúmali posledné roky, podiely prémiových palív sa nijako nelíšili. Pri nafte je to dvojnásobok – okolo piatich percent. Do takýchto palív sa nepridávajú biozložky, ako do štandardných palív.

Na čo sú dobré biozložky v palive?

Biozložky znižujú emisie aj u starších áut bez katalyzátora a v konečnom dôsledku zámerom Európskej únie bolo podporiť aj poľnohospodárstvo a tvorbu pracovných miest. Kým v Česku sú biozložky bez dane a platí ich rafinéria, na Slovensku je to v cene paliva, ktorú nakoniec zaplatí spotrebiteľ. Na výkon motora biozložky nemajú vplyv, ale musia sa špeciálne ošetrovať, pretože majú nižšiu stabilitu. Napríklad nie je dobré ich skladovať na dlhšie obdobie napríklad v hmotných rezervách.

Ako sa dostane voda do benzínu?

Ide o mýtus medzi ľuďmi. Benzín a voda sa nemiešajú. Obsah vody nie je ani parametrom v benzíne. Ak by bola voda v benzíne, nebol by jasný a čistý, ale zakalený. Ak je čerpačka správne udržiavaná a rafinéria dodá čisté palivo, voda sa do paliva nedostane. Ale môže sa to stať takto: nádrž v aute takzvane dýcha a v nádrži je vlhký vzduch hlavne v chladnejšom prostredí. Pri zmene teploty dochádza k procesom, ktoré sa podobajú zrážaniu rosy. Typickým prípadom je dnešné počasie. Cez deň je 18 až 20 stupňov Celzia a v noci teplota klesá. Vodné pary, ktoré sa do nádrže dostanú spolu so vzduchom, skondenzujú a keď dosiahnu istý objem sadnú v podobe vody na dno. Vo veľkých nádržiach musí prevádzkovateľ vodu pravidelne odpúšťať, odkalovať ju. Voda v nádrži sa vyskytuje v autách vodičov, ktorí napríklad dlhšie nejazdia. Laik vodu z nádrže auta samozrejme neodstráni, ale stačí do nádrže naliať látku, ktorá obsahuje alkohol. Ide o metanol, ktorý viaže vodu. Ten sa dá kúpiť na pumpách vo fľaštičkách. Znova treba povedať, že chyba nie je ani od výrobcu a v tomto prípade ani od predajcu. V prípade nafty je situácia troška odlišná, pretože v nej sa uvádza maximálny objem vody v miligramoch na liter.

Ako sa starajú čerpacie stanice o zásobníky?

Majú interné predpisy a na stanici je vyhlásenie, že palivo spĺňa normy. Musia urobiť také opatrenia, aby vyhlásenie bolo splnené. Zásobníky treba čistiť pravidelne, neviem to isto, ale zrejme raz za rok. Zaujímavé je napríklad nalievanie paliva do zásobníkov. V prázdnom zásobníku sú benzínové pary, ktoré sa musia po pripojení cisterny vytláčať do cisterny, ktorá priviezla palivo a odviesť preč. Nesmie sa to púšťať do vzduchu. Keď príde cisterna do Slovnaftu na terminál, špeciálne zariadenie cisternu zregeneruje a pary skvapalní. Ide o takzvaný prvý stupeň zachytávania pár. Pary sa odsávajú aj pri tankovaní vodičom, keď vložíte tankovaciu pištoľ do svojej nádrže. To si spotrebitelia neuvedomujú, ale všetko stojí peniaze. Musí to byť bezpečné, nesmie tam dochádzať k statickej energii a všetko sa to musí kontrolovať.

Ako vodič zistí, že natankoval palivo na čerpačke, ktoré má nižšie oktánové číslo ako mu deklaroval predajca?

Nijako. Často sa hovorí o prejavoch motora a podobne. Ak sa natankuje len jedna nádrž na fungovanie motora to nemá zásadný vplyv. Ak je nižšie oktánové číslo, môže sa stať, že motor bude klepotať. Ale motory sú už tak nastavené, že majú mieru volatility. To znamená, že ak vodič natankuje namiesto 95 oktánového benzínu, 94,8 oktánový, bežný motorista to nezistí. Dôležitejšia je čistota paliva, ktorú zabezpečujú aj palivové filtre v aute. A tie sa samozrejme po istom čase (na základe odporúčaní výrobcu) majú vymieňať. Často sa obviňuje palivo, ale oveľa častejšie je na vine vodič auta. V minulosti sme robili experiment s 200 autami. Zistili sme, že pri jednom z nich nebol menený palivový filter ani po 250-tisíc najazdených kilometrov.

Napriek tomu, že palivový filter vymením a o auta sa starám aj šetrnou jazdou, dá sa laicky zistiť, kedy som natankoval nekvalitný benzín?

Nie. Bežný vodič to nespozoruje. Na druhej strane každý výrobca palív prechádza systémom kvality. Ale aj v leteckom priemysle sa niekedy stane nehoda a na 100 percent sa dosiahnuť nič nedá, hoci je to samozrejme cieľ.